V noci počas spánku prišiel Boh k Abímelechovi a povedal mu: Určite zomrieš, lebo si si vzal ženu, čo má muža. Keďže Abímelech sa k nej ešte nepriblížil, povedal: Pane, zabíjaš aj spravodlivých ľudí? Či mi on sám nepovedal: Toto je moja sestra? Ba aj ona mi povedala: Toto je môj brat. Urobil som to v bezúhonnosti srdca a s čistými rukami. Boh mu vo sne povedal: Aj ja viem, že si to urobil v nevinnosti srdca, preto som ti zabránil zhrešiť proti mne a nedopustil som, aby si sa jej dotkol. Vráť teda manželku jej mužovi, lebo on jej prorok. On sa bude za teba prihovárať, aby si žil. Ak ju však nevrátiš, určite zomrieš so všetkými, čo patria tebe.
Genezis 20:3-7
Ó, tá Božia vernosť! Kde by bol Abrahám bez nej!? Kde by sme boli bez nej my!? Minulosť sa opakuje nielen v prípade Abraháma, ale i v prípade Boha. Nielen Abrahám opäť zlyháva, ale i Boh opäť zostáva verný. Zostáva verný svojmu sľubu, ktorý dal, že Sára o rok porodí syna. Ale kde je Sára? V háreme pohanského kráľa. Ľudsky videné Božia vec je stratená. Božie plány sú kvôli ľudskému zlyhaniu ohrozené. Človek však svojím zlyhaním môže ohroziť seba, ale nie Božie dielo. Boh sa o svoje dielo postará, tak ako tu. Berie svoju ľudsky videné stratenú vec do svojich rúk. Vo sne karhá kráľa a berie Abrahámovo manželstvo pod svoju ochranu, keď hovorí: Vráť manželku jej mužovi. Ako zbytočne sa Abrahám bál, ako zbytočne klamal! Pred ľuďmi sveta nás neochránia naše klamstvá, ale jedine náš Boh.
Prekvapuje nás, že Boh chytá stranu Abrahámovi proti kráľovi. Ten, ktorý všetko zavinil a svojím klamstvom uviedol kráľa do nevedomej viny, je nazvaný Božím prorokom. Navyše ten, ktorý sa previnil, má sa modliť za toho, voči ktorému sa previnil, aby zostal nažive. Ako tomu rozumieť? Abrahám je Božie dieťa, ktoré síce zlyhalo, ale naďalej zostáva Božím dieťaťom. Preto Boh zostáva Abrahámovým spojencom pred kráľom. Žasneme nad Božou vernosťou! Boh nielenže zostáva verný svojim sľubom, ale aj nositeľom svojich sľubov. Nielenže nedovolí, aby ich zlyhanie ohrozilo jeho plány. On sa nevzdáva ani tých, ktorí zlyhali. A dokonca sa k nim nehanbí priznať sa ani vtedy, keď na nich spočíva hanba ich zlyhania!
Pane, ďakujeme, že sa nehanbíš nazývať nás svojimi bratmi!