Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Keď ešte hovoril, poprosil ho istý farizej, aby u neho obedoval. Ježiš vošiel a posadil sa k stolu. Farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: Vy farizeji čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.
Lukáš 11: 37 – 41
Ježiš ešte žiadne pozvanie neodmietol. Neodmietne ani toto pozvanie farizeja na obed. Odmietne však dodržať židovskú tradíciu, ktorá predpisovala obradné umývanie pred stolovaním. Nešlo v ňom o hygienu, ale o rituálne opláchnutie rúk. To vyprovokuje domáceho pána, aby sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Ježišovi tým „nahrá na smeč“: Vy farizeji čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Ježišov protest nie je namierený voči tomu, čo farizeji robia, ale voči tomu, čo nerobia. Zachovávajú vonkajšiu čistotu, ale zanedbávajú vnútornú. Ale čo z takej čaše a misy, ktoré sú čisté zvonka, ale zvnútra sú znečistené? Čo z čistých rúk, keď je srdce plné lakomstva a špiny?
Zbožnosť, ktorá zdôrazňuje vonkajšiu čistotu na úkor tej vnútornej, je hodná Ježišovho odsúdenia. Veď Bohu nepatrí len náš vonkajšok, ale aj naše vnútro. On je Stvoriteľom jedného aj druhého. Preto Ježiš hovorí: Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Boh si rovnako robí nárok na náš vonkajšok ako aj na naše vnútro, ale v opačnom poradí. Najprv Mu musí patriť naše vnútro, naše srdce. Lebo v Božích očiach má cenu len to, čo pochádza zo srdca. Keď Bohu bude patriť naše vnútro, potom prijme aj to, čo robíme navonok: Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. Aj taký prejav zbožnosti, ako je dávanie almužien, má hodnotu len vtedy, keď vychádza z čistého vnútra. Lebo keď Bohu patrí naše srdce, potom je všetko čisté. Aj vnútro, aj vonkajšok.
Farizeji sa svojím úzkostlivým zachovávaním predpisov o vonkajšom očisťovaní chránili pred poznaním, ktoré bolestne zraňuje pýchu človeka. A síce, že naše vnútro je nečisté a potrebuje očistenie, ktoré môže vykonať len Boh. Vonkajšok je možné očistiť zvonka, ale nie vnútro. To je možné očistiť len zvnútra. Toto poznanie vedie človeka na kolená, aby spolu s Dávidom prosil: Stvor mi čisté srdce, Bože (Ž 51:12). A On stvorí.
Pane, odpusť nám, keď viac dbáme na vonkajšiu čistotu namiesto tej vnútornej!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
