Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jákob povedal: Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre. Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ézava, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. Ty si mi sľúbil: Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa nedá spočítať.
Genezis 32: 10 – 13
Prvýkrát počujeme Jákoba modliť sa. Prečo sa modlí? Pretože sa bojí. Zbožný človek sa utieka k Bohu len vtedy, keď potrebuje jeho pomoc. A to je aj Jákobov prípad. Pre neho je Boh niečo také ako poistka pre zlé časy, pre prípad núdze. Inak Boha nepotrebuje a bez Neho sa zaobíde. Jákob doteraz vďaka svojmu chytráctvu vykľučkoval zo všetkých svojich problémov. Lenže tentokrát mu jeho problém prerástol cez hlavu. Prvý raz cíti, že je v koncoch, že na svoj problém sám nestačí. Že prišiel čas siahnuť po poistke, ktorou je pre neho Boh. A tak v Bohu hľadá to, čo už nenachádza v sebe, pomoc a ochranu.
V Jákobovom prípade sa potvrdzuje stará známa pravda, že núdza učí človeka modliť sa. Preto je požehnaná každá núdza, ktorá vedie človeka na kolená. Keď nás Boh chce dostať na kolená, neraz musí poslať do nášho života aj také situácie, ktoré nás zlomia a privedú bližšie k Nemu. Pre zbožného človeka je však Boh dobrý len na to, aby mu pomáhal. Preto keď núdza pominie, pominie aj jeho potreba Boha.
Znakom zbožného človeka je to, že k Bohu ho nevedie vedomie viny, ale vedomie bezmocnosti. Jákob síce prosí o pomoc, ale už neprosí o odpustenie. Hovorí: Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata… Myslí si, že jeho najväčšou potrebou je vyslobodenie, záchrana. Ale nevidí, že jeho najväčšou potrebou je odpustenie. On vidí len bratov hnev, ktorého sa bojí. Ale už nevidí svoj hriech, ktorým sa previnil. Jákobova modlitba sa tak nerodí z poznania vlastnej viny, ale len z potreby Božej pomoci. Preto nie je modlitba ako modlitba. Lebo nie je jedno, prečo a kvôli čomu sa človek modlí. Čo je to, čo ho vedie na kolená.
Pane, odpusť nám, keď neraz v Tebe vidíme len prostriedok pomoci!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
