Biblia a teológia

5 najčastejších chýb, ktorým sa treba vyhnúť pri štúdiu Biblie

1. Nenechávame Bibliu hovoriť za seba.

Častou chybou je, že pri čítaní Biblie si kladieme nesprávne otázky. Jen Wilkinová, autorka knihy Women of the Word: How to Study the Bible with Both Our Hearts and Our Minds (Ženy slova: Ako študovať Bibliu srdcom aj rozumom), namiesto otázok „Kto som?“ a „Čo mám robiť?“ navrhuje pýtať sa „Kto je Boh?“ a „Čo urobil?“.

Biblia je kniha, ktorá na každej stránke odvážne a jasne odhaľuje, kto je Boh. V knihe Genezis to robí tak, že Boha stavia do pozície subjektu príbehu o stvorení. V knihe Exodus ho stavia do protikladu k faraónovi a egyptským bohom. V Žalmoch Dávid vyzdvihuje Pánovu moc a majestát. Proroci ohlasujú jeho hnev a spravodlivosť. Evanjeliá a epištoly rozvíjajú jeho charakter v osobe a diele Krista. Kniha Zjavenia ukazuje jeho vládu nad všetkými vecami. Biblia je od začiatku až do konca knihou o Bohu.

Biblia má určite čo povedať o tom, kto sme a čo by sme mali robiť, ale je dôležité si uvedomiť, že je oveľa menej knihou o nás a oveľa viac knihou o ňom.

2. Nechávame svoje srdce, aby viedlo naše štúdium.

Často sa obraciame na Písmo, aby sme hľadali pomoc alebo nádej, keď sa cítime skľúčení alebo hľadáme pokoj. Z tohto dôvodu môžeme mať tendenciu pristupovať k Biblii predovšetkým ako k spôsobu, ako sa cítiť lepšie. Wilkinová hovorí:

Je zaujímavé, že ten istý verš, ktorý nám prikazuje milovať Boha celým srdcom, nám tiež prikazuje milovať ho celou mysľou. Naša myseľ je sídlom nášho intelektu. Pripojenie nášho intelektu k našej viere nie je pre väčšinu z nás prirodzené. Žijeme v dobe, keď sa o viere a rozume hovorí ako o polárnych protikladoch. Niekedy si takýto jazyk osvojí dokonca aj cirkev. Pre niektorých z nás sa sila našej viery meria podľa toho, ako blízko sa v danom okamihu cítime k Bohu – podľa toho, ako sme sa cítili pri kázni, ako sme sa cítili počas chvál, ako sme sa cítili počas osobného stíšenia.

Láska k Bohu môže v skutočnosti prameniť z poznania Boha. Keď zapojíme svoju myseľ a hlbšie pochopíme Boha tak, ako je zjavený v Písme, naše srdce ju môže nasledovať. Wilkinová pokračuje: „Musíme milovať Boha svojou mysľou a dovoliť nášmu intelektu, aby informoval naše city, a nie naopak.“

3. Preskakujeme veľké časti Božieho slova.

Evanjelium je dobrá správa, ale nie každá stránka Biblie je určená na to, aby sme sa cítili dobre. Práve naopak, Písmo často poukazuje na našu skazenosť a neveru. Zároveň však pripomína nášho verného Boha.

Keď si z Písma vyberáme verše, ktorých cieľom je len pozdvihnúť našu náladu, keď sa cítime skleslo, riskujeme, že Bibliu zredukujeme na príručku svojpomoci. Wilkinová hovorí: „Áno, na stránkach Písma možno nájsť útechu, ale kontext je to, čo robí túto útechu trvalou a skutočnou.“

Wilkinová hovorí, že takéto čítanie:

zaručuje, že obrovské časti našej Biblie zostanú neprečítané, pretože nedokážu poskytnúť okamžitú dávku emocionálneho uspokojenia. Ak si osvojíme takýto prístup, nie je veľmi pravdepodobné, že si prečítame knihu Levitikus alebo Náreky. Komplexný prístup k štúdiu Biblie nás vyzýva, aby sme sa pohybovali vo všetkých oblastiach Biblie, dokonca aj v tých, ktoré sú nám nepríjemné alebo ktoré sú ťažké na pochopenie.

4. Zamieňame si čítanie kníh o Biblii so štúdiom skutočnej Biblie.

Mimobiblické zdroje môžu byť veľkou pomocou pri našej snahe pochopiť Bibliu a kresťanský život, ale nikdy nemajú nahradiť samotné Božie slovo. Wilkinová hovorí:

Ak dávam prednosť čítaniu toho, čo o Biblii napísali iní, pred čítaním samotnej Biblie, pravdepodobne čítam to, čo niekto hovorí o tom, čo niekto hovorí o tom, čo hovorí Biblia. Podobne ako pri tematických štúdiách, aj knihy o Biblii môžu byť užitočné, ale nie sú základom.

Čím viac času strávime pri primárnom zdroji (Biblii), tým viac ju budeme poznať a chápať. Myšlienky iných ľudí o Biblii majú dopĺňať naše vlastné, osobné zapodievanie sa Písmom.

5. Nevidíme veľký príbeh Písma.

Hoci Bibliu napísalo mnoho rôznych autorov a spadá do mnohých rôznych žánrov, veríme, že je celá inšpirovaná, a preto je rovnako Božím slovom. To znamená, že keď čítame konkrétnu časť Biblie bez toho, aby sme venovali náležitú pozornosť celku, pravdepodobne nám unikne to, čo Wilkinová nazýva „súvislou a ohromujúcou krajinou“ Písma. Hovorí, že:

Bez celkového obrazu môžeme len čiastočne pochopiť, čo sa nám jednotlivé snímky snažia povedať. Od Genezis po Zjavenie nám Biblia hovorí o Božej vláde a panovaní. Jej topografia hovorí o stvorení, páde, vykúpení a obnove v každom pohľade. Topografia Veľkého príbehu je zasýtená rôznymi žánrami písania – historickým rozprávaním, poéziou, literatúrou múdrosti, zákonom, proroctvom, podobenstvami, epištolami – a všetky sa usilujú, aby rôznym spôsobom rozšírili naše chápanie Božej vlády a panstva.

Pochopenie toho, čo učenci nazývajú metanaratívom Písma – veľkého, zastrešujúceho príbehu – nám pomáha spojiť dokopy to, čo sa inak môže zdať ako nesúrodé príbehy, učenia a témy. Poznanie ústredného príbehu vykúpenia nám pomáha pochopiť všetky jednotlivé príbehy roztrúsené v Písme. Wilkinová hovorí:

Ak opustíme metanaratív Biblie, môžeme byť podobní záhradníkovi, ktorý nerozpozná farebné listy ako znak jesene od znaku choroby. Keď máme nejasnú predstavu o Veľkom príbehu, môžeme mať problém nájsť kontinuitu medzi Bohom Starej zmluvy a Bohom Novej zmluvy. Môžeme mať problém vôbec porozumieť Starej zmluve. Môžeme si nesprávne vysvetliť zámer alebo dôraz menšieho príbehu, pretože sme ho posudzovali oddelene od jeho vzťahu k Veľkému príbehu. Pri čítaní každej stránky Biblie musíme mať v mysli metanaratív a pamätať na to, že tak ako to býva v našom živote, niekedy nemusíme rozumieť tomu, čo Boh robí v krátkodobom horizonte, ale môžeme mu dôverovať s naším životom ako celkom.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Crossway

Crossway

je nezisková kresťanská organizácia, ktorá vydáva Bibliu a knihy zamerané na evanjelium.