Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Potom sa ho spýtal: Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odvetil: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol. Nato povedal Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? Ona odpovedala: Had ma naviedol, tak som jedla.
Genezis 3:11 – 13
Človek je prichytený pri čine. Nemôže tvrdiť, že skutok sa nestal. V správach občas počujeme, že vodič ušiel z miesta dopravnej nehody, ktorú sám zavinil. Aj tu bol pokus ujsť z miesta činu, ale ten pokus nevyšiel. Človek Bohu neujde. A tak sa Adam musí Bohu zodpovedať.
Čo znamená zodpovedať sa Bohu? Odpovedať na otázku, ktorú tu Boh položí mužovi: Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Pravda je taká, že každý z nás z neho jedol. Lebo každý z nás podľahol pokušeniu hrať sa na boha vo svojom živote. Aj muž jedol, aj žena jedla. Ale vo chvíli, keď sa majú priznať k svojej vine, jeden i druhý sa začnú vyhovárať na toho druhého.
Tu vidíme stratégiu človeka, ktorý odmietne uznať svoju vinu. Chce obhájiť a ospravedlniť seba tým, že zvalí vinu na druhého. Muž sa vyhovára na ženu, žena na hada. Ani náznak ľútosti či pokánia. Páchatelia sa drzo vydávajú za obete. To on, to ona, to tí druhí sú na vine. Ja za nič nemôžem. Vždy hľadáme vinu mimo seba, len nie v sebe. Muž vidí príčinu svojho nešťastia v žene, žena v mužovi, deti v rodičoch. Ďalší obviňujú spoločnosť. A najviac obžalovaným je Boh: Človek odvetil: Žena, ktorú si mi dal… Keby si mi ju nedal, všetko mohlo byť inak. Takže za všetko nakoniec môže Boh. Nikto sa však nechce pozrieť pravde o sebe do očí.
A pravda je taká, že my nie sme obete. My sme páchatelia. My sme vzali a jedli, čo nám Boh zakázal. Urobili sme to dobrovoľne, s plným vedomím. Hrešili sme s otvorenými očami, keď sme sa rozhodli ísť cestou svojvôle. Len už nechceme niesť za to zodpovednosť. Ale tá je neprenosná. Nemôžeme ju preniesť na niekoho iného. Môžeme ju len pokorne prijať. A to najmä pred Bohom.
Pane, keď nás voláš na zodpovednosť, to nás voláš k pokániu. Pomôž nám ho činiť a to znovu a znovu!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste mali záujem o tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
