Biblia a teológia

Učí Biblia, že Ježiš bol úplne Boh?

Debata stále trvá

Vyznanie, že pravý Boh celého stvorenia je trojjediný – Otec, Syn a Svätý Duch – je zakorenená hlboko v pôde kresťanskej teológie. Jeden z najspornejších a niekedy najmätúcejších aspektov tohto vyznania je otázka „Naozaj Biblia učí, že Ježiš je úplne Boh“? 

Raná cirkev na tomto fronte podstúpila mnoho bitiek. Theodotos, Noetus, Arius, Nestorius a Eutyches (spolu s ďalšími) rôznymi spôsobmi spochybňovali Ježišovu úplnú božskosť. Séria spisov a koncilov na čele s významnou skupinou raných cirkevných otcov od Atanáza po Cyrila Alexandrijského obhajovala tradičnú doktrínu a vyhlásila protichodné učenie za neprípustné. Kľúčové doktríny sa pretavili do Nicejského vyznania (325 n. l.) a Chalcedonského vyznania (451 n. l.).

Debaty však neprestali. Mimo cirkvi Jehovovi svedkovia a Mormoni odmietajú kresťanské učenie, že Ježiš je úplne božský. Je napríklad známe, že v preklade Biblie, ktorý používajú Svedkovia Jehovovi (Preklad nového sveta) text Ján 1:1 znie „Slovo bolo bohom“. Teda Ježišovi pripisuje postavenie bytosti, ktorá je ako „boh“ alebo kvázi-anjel, ale nič viac. Navyše platí, že hoci Korán uznáva niektoré pravdivé fakty o Ježišovi – ako narodenie Márii a jeho prorockú úlohu – podľa Islamu je vyznanie, že Ježiš je úplne božský Syn Boží, shirk, teda neodpustiteľný hriech, ktorým je prisúdenie „partnerov“ Alahovi (napr. Q ‘Imran 3:151; Q Nisa’ 4:48). Kyslý dážď sekularizmu už viac ako dve storočia podmýva akúkoľvek možnosť existencie božského človeka vôbec a namiesto toho je presvedčený, že táto doktrína vznikla, keď do cirkvi prenikla pohanská grécka teológia.

Dokonca aj ľudia v cirkvi Ježiša často považujú maximálne za „ideálneho človeka“, alebo jednoducho za dobrého učiteľa – najmä v hlavných denomináciách. Mnoho kresťanov evanjelikálov sa však tiež mýli alebo pridŕža nekonzistentných presvedčení. Prieskum, ktorý v roku 2018 vykonali organizácie Ligonier Ministries a LifeWay Research, ukázal, že takmer 95% ľudí, ktorí sa považujú za evanjelikálnych kresťanov, uznáva Trojicu, ale zároveň takmer 80% verí, že Ježiš Kristus je „prvá a najlepšia“ bytosť stvorená Bohom. [1] Šokujúce na tom je, že títo respondenti si zrejme neuvedomujú zásadný rozpor medzi týmito dvoma stanoviskami. Preto je zrejmé, že potrebujeme čerstvé učenie z oblasti kristológie (t. j. doktríne o osobe a diele Ježiša Krista). Mohlo by vyzerať rôzne: návrat k Atanáziovmu učeniu, kritický rozbor historických a moderných heréz, zhrnutie ortodoxného učenia z pohľadu historickej a modernej systematickej teológie, riešenie spletitých myšlienok Karla Bartha. 

Každý z týchto spôsobov by bol užitočný, no namiesto toho je mojim cieľom niečo ešte elementárnejšie. Nechcem len potvrdiť, že áno, Biblia naozaj učí, že Ježiš Kristus je úplne Boh, ale taktiež chcem priemernému kresťanovi pomôcť porozumieť, ako to Biblia robí. Jedna vec je poznať „správnu“ odpoveď. Je niečo úplne iné chápať, ako k tomu záveru novozmluvní autori dospeli – takpovediac, ukázať ich prácu. Snaha o niečo také vôbec nie je nová.  

Mnoho učencov, najmä  členovia „klubu vysokej ranej kristológie“ (angl. „early high Christology club“), ako sa sami nazývajú (Richard Bauckham, Martin Hengel, Larry Hurtado a ďalší) sa v poslednej dobe zaoberá týmito otázkami a neskúma len vyznania viery a spisy cirkevných otcov, ale stránky Písma samotného. Drvivá väčšina ich práce sa však sústreďuje na jednu časť tejto problematiky alebo jednu podmnožinu textov (napr. Pavlove listy) a ich výstupy majú prevažne obmedzenú podobu – sú to akademické monografie a články. Je najvyšší čas informovať o ich poznatkoch spôsobom, ktorý osloví širšie publikum.[2]

Stručne povedané, zastávam názor, že úplná trinitárna kristológia, ktorá je základom kresťanstva, je prítomná v Novej zmluve od jej počiatkov, je odvodená od učenia samotného Ježiša a zakorenená v Starej zmluve. Povedané inak, mojim cieľom je pomôcť rozpoznať, ako sa koncepty, ktoré sa neskôr spájajú vo vyznaniach viery, nachádzajú priamo na stránkach Písma od samotného počiatku kresťanskej cirkvi.  

Ale pekne poporiadku: Syn ako človek

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti mnohých kresťanov prekvapí, keď zistia, že raná cirkev venovala rovnaké množstvo času diskusiám o tom, či Ježiš Kristus bol úplne človekom, o čom sa dneska vedú spory len zriedkavo, ako diskusiám, či bol úplne božský.[3] Nicejské vyznanie viery sa venuje hlavne otázke Ježišovej úplnej božskosti („…jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha“), Chalcedonské vyznanie viery sa venuje hlavne jeho ľudskosti.[4] Vyznáva sa v ňom, že Ježiš je „tak dokonalý v božskosti ako dokonalý v ľudskosti, skutočný Boh a skutočný človek… aby ľudia uznávali, že má dve prirodzenosti, nezmiešané, nemenné, nerozdeliteľné a neoddeliteľné.“[5]

Bolo preto nesprávne pokračovať v diskusii o Ježišovej božskosti bez ozrejmenia, že cirkev historicky učí, že jeho dve prirodzenosti – božská a ľudská – sa nedajú úplne oddeliť. Dajú sa však rôznymi spôsobmi rozlíšiť (ako sa vyznáva v Chalcedonskom vyznaní, sú „nezmiešané“) a oplatí sa rozumieť, čo Písmo učí o oboch. Na dôsledné vysvetlenie, ako je Ježiš Kristus zároveň úplne človek aj úplne Boh, by sme potrebovali celú knihu. Tu len uvádzam prehľad základných novozmluvných tvrdení o jeho ľudskosti, než sa budem venovať svojmu hlavnému predmetu – jeho božskosti.

Začnime viacerými oddielmi, podľa ktorých je Ježiš človekom v tom najúplnejšom zmysle slova, nie len viditeľným zjavením božskej či anjelskej bytosti. Matúš 1:16; Lukáš 2:6-7 a 4:4 uvádzajú, že Ježiš sa „narodil“ zo ženy. Podobne Ján 1:14, 1. Timotejovi 3:16 a Hebrejom 2:14 potvrdzujú, že telo (gr. sarx), ktorým sa Ježiš „stal“, v ktorom „bol zjavený“ a na ktorom „mal účasť“ je rovnaké telo, aké majú všetci ľudia. V evanjeliách od začiatku do konca Ježiš chodí, jedáva, potí sa, prejavuje emócie, spí a tak ďalej. Dokonca, či možno hlavne, po Ježišovom vzkriesení si evanjelisti dávajú veľmi záležať, aby znovu vyjadrili, že jeho vzkriesené telo je stále úplne ľudské, hoci premenené, ako čítame v Jánovi (Ján 20:27; Tomáš sa dotýka Ježišových jaziev) a Lukášovi (Lukáš 24:42-43Ježiš je rybu). Apoštol Ján zdôrazňuje, že Ježiša „videl“ a „dotýkal sa“ ho (1. Jánov 1:1) a vyhlasuje, že každý, kto popiera, že „Ježiš Kristus prišiel v tele“ je „zvodca“ a „antikrist“ (2. Jánov 7). Ježišova úplná ľudskosť je vlastne medzou, ktorá oddeľuje pravé kresťanstvo od nevery.

Po druhé, Nová zmluva upriamuje našu pozornosť na spôsoby, ktorými Ježišova ľudskosť nie je len pravdivým faktom, ale kľúčovou skutočnosťou pre Boží plán záchrany. Jeho ľudskosť je podstatná pre naplnenie všetkého, čo sa očakáva od ľudského Mesiáša či záchrancu. Spomeniem len niektoré. Ježiš je   

    •  eschatologický prorok ako Mojžiš (Skutky 3:22);
    •  veľkňaz na spôsob Melchisedeka (Hebrejom 5:10);
    •  kráľ ako Dávid (Matúš 21:9; Rimanom 1:3) z jeho pokrvnej línie (Matúš 1:1-18);
    •  pomazaný alebo Mesiáš/Kristus (Lukáš 2:11; Lukáš 9:20; Ján 20:31);
    •  druhý a väčší Adam (Rimanom 5:14; 1. Korinťanom 15:45);
    •  sluha ktorý bude trpieť a zomrie za druhých (Skutky 8:32-33; 1. Petrov 2:22-23);
    •  „výhonok“ z Izaja a „hviezda“ z Jákoba (Zjavenie 5:5; Zjavenie 22:16 s odvolávkou na Izaiáš 11:1 a Numeri 24:17);
    •  pastier izraelského stáda (Ján 10:14; Hebrejom 13:20).

Každý z nich je založený na sľuboch zo starej zmluvy a v Kristovi sa napĺňa. Žiaden z nich, prísne vzaté, nepotrebuje naplnenie úplne božskou osobou, ale často dosť explicitne predpovedajú ľudské naplnenie (napr. preliatie krvi, dodržanie zákona namiesto Adama). Preto tieto oddiely zdôrazňujú, ako Ježiš Kristus prináša záchranu konkrétne ako ľudský prostredník (1. Timotejovi 2:5). Bez jeho úplnej ľudskej prirodzenosti by pre ľudí nebolo záchrany.

Ako teda Nová zmluva zachádza ešte ďalej a učí, že Ježiš je špecificky božský mesiášsky záchranca? Ako nie je len ľudský prorok, kňaz, kráľ a prostredník,  ale viac než to – úplne Boh? Šokujúce „odhalenie“ Novej zmluvy je, že Ježiš nie je len Mesiáš, ale viac než nejaký Mesiáš.[6]

 

Poznámky:

[1] Pozri „The State of Theology,” Ligonier Ministries and LifeWay Research, [cit 28-10-2019] www.thestateoftheology.com.

[2] Larry W. Hurtado sa na to podujal a zhrnul tridsať rokov výskumu uctievania ranej cirkvi v knihe Honoring the Son: Jesus in Earliest Christian Devotional Practice( Bellingham, WA: Lexham, 2018).

[3] S kontroverzným docetizmom – tvrdením, že Ježiš ako človek len vyzeral – prišiel Serapion (a ďalší), ekumenické koncily ho však vyvrátili.

[4] Trinity Psalter Hymnal (Willow Grove, PA: Trinity Psalter Hymnal Joint Venture, 2018), s. 852.

[5] Autorov vlastný preklad z gréčtiny v Jaroslav Pelikan and Valerie Hotchkiss, Creeds and Confessions of Faith in the Christian Tradition, vol. 1, Early Eastern and Medieval (New Haven, CT: Yale University Press, 2003), s. 180.

[6] Používam formuláciu Andrewa Chestera z “The Christ of Paul,” in Redemption and Resistance: The Messianic Hopes of Jews and Christians in Antiquity, ed. Markus Bockmuehl and James Carleton Paget (London: T&T Clark, 2007), s. 121.

Poznámka redaktora: Tento článok vychádza z knihy Gregory R. Lanier: Is Jesus Truly God? How the Bible Teaches the Divinity of Christ. Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/responding-to-the-transgender-revolution/

Greg Lanier

Greg Lanier

je kazateľom a profesorom Novej zmluvy na Reformed Theological Seminary v Orlande, USA. Napísal niekoľko kníh a teologických pojednaní na tému ranej kristológie, evanjelií a Septuaginty. S manželkou Kate a tromi dcérami žijú na Floride.

Greg Lanier tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články