Biblia a teológia

Verš, ktorý sa v Biblii opakuje najčastejšie

Symetria vie byť úžasná. Predstavte si zložitú stavbu snehovej vločky alebo geometriu niektorých ikonických budov, ako je americký Kapitol alebo Buckinghamský palác v Londýne alebo rotačnú symetriu borovicovej šišky. Ak by sa čokoľvek z toho narušilo a stratila by sa symetria, okamžite by to stratilo aj estetickú príťažlivosť.

Pred niekoľkými rokmi prešlo firemné sponzorstvo Londýnskeho oka na novú spoločnosť, ktorá následne natrela jednu z kapsúl obrovského kolesa výraznou červenou farbou svojej značky. Vzbudilo to pobúrenie: koleso zrazu stratilo svoju symetriu. Jednoducho nevyzeralo rovnako.

Sú však aj situácie, keď je asymetria krásna. Ľudské tváre nie sú symetrické, a hoci sa to môže zdať ako nedokonalosť, nie je to tak. Ak by ste dokázali vytvoriť z jednej polovice tváre zrkadlový obraz druhej, vyzerala by symetricky, ale nevyzerala by správne. Vyzeralo by to úhľadne, ale spôsobom, ktorý vám ukazuje, že tváre nemajú vyzerať úhľadne. Sú príliš osobné. Symetria nefunguje. Asymetria vašej tváre je jednou z vecí, ktoré ju robia takou úžasnou a osobitou.

Božia asymetria

Aj v Bohu je istá asymetria. A rovnako ako tá naša, aj ona má svoju osobitú krásu.

Dlhé roky som predpokladal, že Božia láska a jeho hnev sú rovnocenné a paralelné prejavy toho, kým Boh je. Veď Boh je láska (1J 4:8) a Boh je svetlo (1J 1:5), a tak som predpokladal, že každý z nich je zdrojom buď Božej spásy, alebo Božieho súdu. Mohol by som dokonca nakresliť tabuľku, ktorá by vedľa seba zoradila Božiu lásku a Boží hnev s biblickými príkladmi a veršami pre obe z nich. Vyzeralo by to úhľadne a prehľadne a presne takú teológiu mám inštinktívne rád.

Ale hoci sú Božia láska aj hnev nepopierateľnými a nevyhnutnými črtami jeho konania s nami, nie sú symetrické. Nevyplývajú z tej istej centrálnej časti Božej bytosti s rovnakou silou. Obe zložky Božieho pôsobenia nie sú paralelné.

Žalospevy nám poskytujú znamenitú a bolestivú úvahu o Božom súde, ktorý zničil starozákonný izraelský národ. Sú hlboko citlivé a zároveň dôkladne štruktúrované, majú podobu dlhých básni.

V ich strede, uprostred prostrednej kapitoly, nachádzame slová potvrdenia a nádeje. Nádej sa tak stáva jadrom celej knihy, nie však jej poslednou poznámkou — v záverečných pasážach sa vracia k ďalším prejavom náreku. Žalospevy nám teda neposkytujú prechod od náreku k nádeji, ale skôr nádej uprostred (doslova) náreku, alebo ako hovorí Nový zákon, radosť v našom utrpení (R 5:3).

Milosrdný a láskavý

V čom spočíva táto nádej? Je to nádej, že tento súd nebude mať pre Boží ľud posledné slovo:

„Lebo Pán nezavrhne naveky; ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske.“ (Žalosp 3:31-32)

Na čom je založená táto nádej? Na asymetrii Boha:

„Lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských.“ (Žalosp 3:33)

Autor si aj naďalej neochvejne uvedomuje bolesť z odsúdenia. Boh zavrhuje, Boh spôsobuje zármutok, Boh trápi. Autor o tom nepochybuje.

Ale hoci je takýto súd nepopierateľný, nie je to to najhlbšie, čo sa skrýva v Božích zámeroch pre jeho ľud. Boží súd nebude trvať večne (Žalosp 3:31); Boh sa ešte zľutuje (Žalosp 3:32). A čo je najpodstatnejšie, nie je to to, o čo Bohu ide (Žalosp 3:33). Nie je to „z jeho srdca.“ Boh to robí. Chce to urobiť. Ale nie je to to, čo mu v konečnom dôsledku leží na srdci.

To, čo je pre Boha kľúčové, je jeho súcit a vernosť. Jeho súd je skutočný, ale nie je základom. Jeho láska a hnev nie sú symetrické, ako to jasne ukazujú Božie vlastné slová o ňom samom, slová také zásadné, že znejú a opakujú sa v celom zvyšku Starého zákona:

„I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti.“ (2M 34:6)

Toto je transparent, ktorý visí nad všetkým, čo nám Boh o sebe ukazuje. Vidíme to opakovane v celom Starom zákone. Je to najčastejšie opakovaný verš v celej Biblii. O Bohu platí veľa vecí. Všetky sú krásne. Nie všetky sú však zásadné. Táto však áno.

Boží pripnutý tweet

Boh je pomalý v hneve. Nie je urážlivý a výbušný. Nie je násilný. Takto to vyjadril Ray Ortlund: „Boh s nami nechce zaobchádzať veľmi tvrdo. K tomu by sme ho museli dohnať my.“ Namiesto toho: „Jeho spontánne srdce nás chce milovať.“

Boh nie je pomalý v láske, ale v hneve. Je to jeho láska, ktorá má naštartovaný motor — vždy pripravená vyraziť v čo najkratšom čase. Na rozdiel od toho, hnev sa v ňom musí nahromadiť. Tieto dve veci nezaberajú v jeho náklonnosti rovnaké miesto. Láska prekvitá tam, kde hnev nie. Je to láska, ktorou disponuje v bezhraničnej miere, nie hnev.

Toto je Boží pripnutý tweet. Všetko ostatné treba čítať v jeho svetle. Tvorí kontext a rámec pre všetko ostatné, čo nám Boh o sebe odhalí. Túto vernú, vytrvalú, zmluvnú lásku nachádzame v najhlbšom jadre Božej bytosti. Nič nevyjadruje lepšie to, kým je.

Boží hnev je skutočný, ale nie je hlavný. Láska a hnev nie sú dokonale vyvážené na nejakom božskom opornom bode: Boh sa silne a jednoznačne opiera o jedno viac ako o druhé. Je to jeho láska, ktorá vychádza zo srdca, a v tom spočíva úžasná správa a veľká útecha pre jeho ľud.

Poznámka redaktora: Prevzaté z: Chcemviac.com

Sam Allberry

Sam Allberry v tomto novom videu Apologetiky v jednej minúte vysvetľuje Ježišovu alternatívu k sebavyjadreniu.