Ako mobilizovať obyčajných členov ku každodennej evanjelizácii
V mnohých verných cirkevných zboroch sa dnes deje niečo znepokojujúce. Z kazateľnice zaznieva evanjelium. Ľudia sa modlia. Misijné cesty sú zahrnuté v rozpočte a naplánované na celý rok. A predsa, týždeň čo týždeň, mnohí členovia zboru neevanjelizujú stratených.
Zvyčajne to nie je preto, že by neverili v evanjelizáciu. Dovolím si tvrdiť, že väčšina členov zboru úprimne túži po tom, aby ich priatelia a susedia spoznali Krista. No keď príde na to, že majú prehovoriť, zamrznú.
Čo ich brzdí? Tu je niekoľko bežných prekážok:
- Strach z odmietnutia alebo trápnosti. Mnohí sa obávajú, že keď vytiahnu tému o Ježišovi, narušia si vzťahy.
- Pocit neistoty z toho, čo povedať. Niektorí sa cítia nepripravení či nekompetentní jasne vysvetliť evanjelium – obzvlášť, ak im niekto položí ťažkú otázku.
- Nedostatok naliehavosti či zámernosti. Keď sa život zrýchli, evanjelizácia ľahko skĺzne na okraj.
- Preplnený cirkevný program. Paradoxne, naše zbory môžu byť tak naplnené dobrými aktivitami – biblickými štúdiami, stretnutiami, službami – že členom zostáva málo času na budovanie vzťahov s neveriacimi.
Tieto výzvy sú reálne. No nie sú neprekonateľné. Ba práve naopak – miestny zbor je Bohom jedinečne navrhnutý tak, aby veriacim pomáhal rásť v odvahe, jasnosti a odhodlaní deliť sa o evanjelium. A pastori tu zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní kultúry každodennej evanjelizácie.
Tu sú štyri spôsoby, ako môžu pastori vystrojiť svoj zbor k vernému a plodnému zvestovaniu Krista.
1. Učte jasne a pravidelne
Ak chceme, aby naši členovia zdieľali evanjelium, musíme im pomôcť poznať ho a milovať ho do hĺbky. Začína to jasným a pravidelným vyučovaním. Takže. . .
- Kážte evanjelium často. Každá kázeň by mala nejako pomôcť veriacim zvnútorniť si radostnú zvesť o Kristovej smrti a vzkriesení. Nemyslite si, že už sú evanjelia presýtení. Väčšina sa ho ešte len učí žiť – a hovoriť o ňom.
- Učte teológiu evanjelizácie. Čo je evanjelizácia? Prečo na nej záleží? Kto je za ňu zodpovedný? Pevný biblický základ podporuje presvedčenie. Ukážte ľuďom, že evanjelizácia nie je výsadou niekoľkých obdarovaných jednotlivcov, ale bežnou súčasťou učeníctva (Mt 28:18-20; 2Kor 5:20).
Opakovanie je kľúčové. Zbor, ktorý často hovorí o evanjelizácii – biblicky, radostne a jasne – bude postupne vidieť členov, ktorí vystupujú s väčšou odvahou.
2. Buďte osobným príkladom
Ľudia sa učia viac sledovaním ako počúvaním. Ak pastori chcú, aby ich zbor evanjelizoval, musia to sami robiť.
- Zdieľajte svoje pokusy – úspechy aj zlyhania. Hovorte o rozhovoroch s kaderníkom, baristom či susedom – nie preto, aby ste sa chválili, ale aby ste rúcali predstavu, že evanjelizácia je niečo výnimočné. Ukážte, ako vyzerá vernosť, aj keď je to nepríjemné alebo bez okamžitého ovocia.
- Zapájajte členov do svojej evanjelizácie. Ak idete na obed s neveriacim známym, vezmite so sebou niekoho zo zboru. Keď ste na verejnosti, opýtajte sa obsluhy, ako sa za nich môžete modliť. Pozvite ľudí, aby pozorovali, učili sa a zapájali sa spolu s vami.
Osobný príklad otvára dvere aj ostatným. Pomáha to členom uvedomiť si, že evanjelizácia nie je len pre pastorov. Povedia si: „Toto by som zvládol aj ja.“
3. Poskytujte praktický tréning
Evanjelizácia nevyžaduje teologický titul, ale vyžaduje prípravu. Mnohí by evanjelizovali viac, keby mali jednoduché nástroje, ako začať.
- Učte jednoduché pomôcky. Niekoľkominútové svedectvo, základná osnova evanjelia alebo pár osvedčených otázok dokáže veľmi pomôcť.
- Ponúknite krátke kurzy a workshopy. Zvážte zaradenie kurzu o evanjelizácii do nedeľnej školy alebo každoročného zborovej školy. Použite materiály ako Objavovanie kresťanstva alebo Dve cesty života, ktoré budujú jasnosť a dôveru.
- Učte ľudí dobre počúvať. Pomôžte im klásť dobré otázky, počúvať s láskou a reagovať s milosťou a pravdou. Evanjelizácia nie je len o rozprávaní – je aj o porozumení človeku pred nami.
Cieľom nie je vychovať expertov, ale vybaviť obyčajných svätých pre obyčajnú vernosť.
4. Vyzdvihujte vernosť, nielen ovocie
Jedným z tichých spôsobov, akými zbory podkopávajú evanjelizáciu, je to, že vyzdvihujú iba viditeľné výsledky. Hovoríme príbehy o obráteniach (vďaka Bohu za ne!), ale zriedka zdôrazňujeme desiatky rozhovorov, ktoré zatiaľ nikam neviedli.
- Zdieľajte príbehy vernosti. Pozvite členov, aby hovorili o rozhovoroch, ktoré mali – aj keď druhá strana nebola otvorená. Také príbehy povzbudzujú ostatných.
- Zdôrazňujte Božiu úlohu v spáse. Pripomínajte zboru, že my sadíme a zalievame, ale „Boh dáva vzrast“ (1Kor 3:6-7). To nás oslobodzuje od tlaku a pýchy.
- Budujte kultúru poslušnosti. Keď sa evanjelizácia stane bežnou súčasťou kresťanskej vernosti – bez ohľadu na výsledok – ľudia rastú v odvahe a konzistentnosti.
Evanjelizácia je pre celý zbor
Evanjelizácia by nemala byť zriedkavou udalosťou ani prenechaná profesionálom. Je esenciálnym znakom zdravého zboru. A tento znak sa kultivuje z kazateľnice, v triedach, pri káve a v maličkých, obyčajných prejavoch vernosti pastorov aj členov.
Keď pastori jasne učia, osobne príkladom vedú, prakticky trénujú a vyzdvihujú vernosť, pomáhajú vytvárať zbor, kde evanjelizácia nie je výnimočné povolanie pre odvážnych, ale prirodzený prejav života s Ježišom.
Tak mobilizujeme zabudnutých evanjelistov – nie vinou či trikmi, ale tým, že pomáhame obyčajným členom veriť, že Boh môže použiť dokonca aj mňa.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
