V týchto dňoch sme čítali, že v New Yorku záchranné zložky zbierajú z domov stovky mŕtvych tiel, z ktorých väčšina sú neohlásené obete COVID-19.
Pýtam sa: Kde je teraz cirkev?
V priebehu dejín dávala cirkev o sebe vedieť počas pandémií a epidémií takým spôsobom, že okolitá spoločnosť to jednoducho nemohla prehliadnuť. Ako tak sedím vo svojom pohodlnom dome a rozmýšľam, ktorý z 268 televíznych kanálov mám práve pozerať, akú prácu by som mohol ešte urobiť a ktorým smerom sa vydať popoludní na bicykli, aby som si zachoval aspoň akú-takú kondíciu, prenasledujú ma myšlienky, že táto pandémia by mohla prejsť bez toho, aby zanechala výraznejšiu stopu na cirkvi. Čo budú historici písať o nás v budúcich storočiach?
Martin Luther v reakcii na mor napísal: „Zomrieme na svojich pozíciách.“ Tento výrok ma mrazí, ale zároveň aj nadchýna. Lenže, aká je tá naša pozícia teraz? Slovenská cirkev zareagovala dvomi spôsobmi: Podriaďujeme sa našim štátnym autoritám a hlásame evanjelium svojim sociálnym kruhom.
Na rozdiel od predkov majú teraz kresťania dosť podrobné znalosti o pôsobení nákazlivých chorôb. Naša kolektívna múdrosť nám hovorí, že naša láska k blížnym sa teraz prejavuje našou podriadenosťou autoritám a profesionálnym zdravotníkom, pre ktorú zostávame doma. Teší ma, že drvivá väčšina evanjelikálov sa pokorne zúčastňuje na tomto úsilí o sociálnu odlúčenosť. Nemohli by sme však robiť ešte niečo viac, než zdieľať naše linky online bohoslužieb na Zoom či YouTube?
Bývalý luteránsky misionár Lyman Stone nedávno napísal: „Nákaza nás nezbavuje našich povinností. Ona ich obracia ku krížu, na ktorom musíme byť pripravení zomrieť.“ Keď som tomto premýšľal, prišiel som na tri kroky, ktorými by cirkevné spoločenstvo mohlo kráčať po stopách historickej cirkvi v reakcii na pandémiu.
1. Hľadajme, ako byť aspoň digitálne s chorými a zomierajúcimi
Platilo to v prvotnej cirkvi, platilo to v kláštoroch, platilo o reformátoroch, ako aj o moderných misijných hnutiach. Ak to neplatí pre dnešnú cirkev, tak iba preto, že nie sme dosť tvoriví. Vieme, že fyzicky obsluhovať chorých v nemocniciach, by ešte viac šírilo nákazu. Musíme však uznať, že zomierať osamotený je neľudské. A preto musíme proti tomu niečo robiť.
Cirkev v minulosti ako prvá sedela pri trpiacich a zomierajúcich. Teraz ani nemocniční kapláni toto fyzicky nemôžu robiť. Nič nám však nebráni, aby sme boli digitálne prítomní. Mnohé nemocnice v najviac postihnutých krajinách umožňujú pacientom s COVID-19 volať svojím blízkym. Nemohli by sme im tieto digitálne linky naplniť piesňami, modlitbami a Písmom (Ef 5:19)? Nemohli by sme aspoň digitálne sedieť pri ich posteli a byť Božími ústami, keď už nemôžeme byť Božími rukami a nohami? Ako sa naše nemocnice reprofilujú v príprave na vvrcholenie pandémie, tak by sa aj naše cirkevné zbory mali pripravovať na duchovnú pomoc postihnutým.
2. Obetujme svoje financie
Naša fyzická prítomnosť s chorými a zomierajúcimi je veľmi obmedzená v čase profesionálneho a zinštitucionalizovaného zdravotníctva. Takmer za každou epidémiou v dejinách nasledovala núdza. Tak to bude aj teraz. Preto som presvedčený, že pri tejto pandémii cirkev nebudú posudzovať podľa toho, ako sme slúžili počas nej, ale podľa toho, ako sme slúžili, keď prišla emocionálna, psychologická a hospodárska núdza.
Dôverujem tomu, že cirkev bude v prvých líniách pomoci v emocionálnej a psychologickej núdzi. Nie som si však taký istý ohľadom finančných rozhodnutí, ktoré urobíme. Niektorí kresťania už pociťujú finančné priškripnutie. Minuli sme peniaze plánované na dovolenku. Ale nastanú výpadky aj v rozpočtoch našich služieb. Už je a ešte bude veľa takých, čo budú finančne zruinovaní. Zatvorenie fabrík nevyhnutne zlikviduje aj ich subdodávateľov. A nezabúdajme, že chudoba zas prinesie úpadok zdravia.
Popri starostlivosti o chorých a zomierajúcich najkrajší precedens, ktorý nám zanechala historická cirkev, je v tom, že sa vzdávala svojho svetského majetku, aby pomáhala chudobným v časoch núdze. Teraz je čas volať našich laikov, aby masovo reagovali. Mali by sme sa usilovať, aby naše cirkevné zbory mali múdrych diakonov (1Tim 3:8-13), ktorí budú oboznamovať svoje zbory s potrebami tak vo vnútri, ako aj mimo nich. Považujem to za Božiu prozreteľnosť, že vikár Bohuš Vasiľ (Nitra), ktorý čaká na najbližšiu konferenciu, kde má byť ordinovaný za kazateľa Cirkvi bratskej, napísal ordinačnú prácu Úrad a služba diakonov v Písme a v Cirkvi bratskej. Tá môže byť dobrým podkladom k návratu tohto dôležitého úradu, ktorý sa nám ostatných desaťročiach zlial s úradom staršovstva/presbyterstva. Na individuálnej úrovni bude každému z nás užitočné pripomenúť si Príslovia 19:17: Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi, ktorý mu odplatí jeho dobročinnosť.
3. Zakladajme zbory, zakladajme zbory, zakladajme zbory!
Táto pandémia nebude mať dátum konca. Nepríde deň, keď sa všetci vo veľkom zhromaždíme, aby sme prehlásili, že svet je znova bezpečný. Namiesto toho sa pravdepodobne budú postupne uvoľňovať obmedzenia. Predpokladám, že postupne sa budeme môcť stretávať v malých skupinách, ale zhromaždenia veľkých zástupov sa tak skoro neobnovia. Ak sa nemýlim, tak naše veľké cirkevné zbory budú stáť pred ťažkými rozhodnutiami.
Ale čo, keby sme toto obdobie považovali za príležitosť k masívnemu zakladaniu nových zborov na Slovensku?! Čo, keby nás toto nútené roztrúsenie Božieho ľudu viedlo k tomu, aby sme znova premysleli, čo je a ako sa robí cirkev? Nie je pandémia v roku 2020 Božím zvýraznením uznesenia Cirkvi bratskej z roku 2015, podľa ktorého je prioritou „rozširovanie cirkvi do nových oblastí“?
Pandémie v cirkevných dejinách často viedli k šíreniu a rastu cirkvi. Historici tým nemyslia, že veľké cirkevné zbory ešte narástli. Myslia tým, že keď boli spoločenstvá narušené a rozptýlené, vtedy cirkev rástla. Uvažujme, čo znamenajú Ježišove slová: Choďte teda do celého sveta a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch teraz, keď jediné miesto, kam môžeme ísť, je naše bezprostredné okolie. Nevieme, ako dlho ešte potrvá toto obdobie našej fyzickej izolácie a zrušených plánov. Teraz je čas, aby sme sa pripravili nato, že cirkev sú predovšetkým miestne zbory. Modlime sa za to, aby obmedzenia tejto pandémie priniesli celé hnutie zakladania nových cirkevných zborov!
Poznámka editora: Z anglického originálu preložil a upravil Ján Henžel. https://thegospelcoalition.org/article/history-propels-forward-pandemic/
