To, čo sa ti práve teraz odohráva v hlave, dáva zmysel, ak ťa vymyslel mysliaci Boh.
Spomeňte si na jeden z najuznávanejších a najparodovanejších obrazov všetkých čias: Michelangelovo stvorenie Adama. Božia vystretá ruka sa načahuje k Adamovi. Končeky ich prstov sú od seba vzdialené na centimeter. Je to Michelangelovo kreatívne stvárnenie okamihu len niekoľko sekúnd pred Genezis 1:26: „Boh povedal: Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu…“
Nonšalantný Adam sa načiahne, je apatický a bez rozumu. Nie je v ňom žiadna iskra, inšpirácia ani odhodlanie, aké vidíme v Božej tvári. Boh sa vznáša v priestore na bordovom plášti namaľovanom s pôsobivou anatomickou presnosťou tak, aby pripomínal obrovský mozog. Boh vystiera prst, aby vlial do ľudstva silu myslenia.
V Michelangelovej najslávnejšej freske je teologická pravda. Boh nielenže stvoril racionálne štruktúrovaný vesmír – mal aj geniálny nápad zaľudniť ho nositeľmi obrazu. Vymyslel (tu hovorím antropomorfne) druh obdarený niečím z jeho racionálneho vedomia, schopnosti zmýšľať zmysluplne.
Byť nositeľom Božieho obrazu znamená byť nositeľom obrazu toho, kto vymyslel zákony gravitácie, termodynamiky a periodickej tabuľky prvkov. Nie sme automaty s mŕtvymi očami. Sme bytosti po dotyku prstov, ktoré prejavujú úžasný dar vedomia.
9 dôkazov, že vás stvoril racionálny Stvoriteľ
Práve teraz robíte minimálne deväť vecí, ktoré dokazujú, že ste viac než len kus bezduchej hmoty.
1. Rozhodovanie sa
Každý deň robíme tisíce rozhodnutí. Ak ste boli stvorení na obraz mysle, ktorá sa rozhoduje, neprekvapuje vás to. Dajú sa zmysluplné rozhodnutia zredukovať na prirodzený svet, ktorý funguje na základe strojového determinizmu (alebo náhodného kvantového indeterminizmu)? Ak by sme vedeli takto zredukovať slobodu, potom si nikto nevyberá, či verí, alebo neverí v Boha – a celá debata sa obmedzí na nedobrovoľné bzučanie biologických strojov.
2. Čo by malo byť
Vedomie sa zaoberá nielen faktami (tým, čo je), ale aj hodnotami (tým, čo by malo byť). Môžu normatívne hodnoty ako dobro a zlo pochádzať z materiálneho sveta len deskriptívnych faktov? Môžu nemateriálne skutočnosti ako to, čo by malo byť vyklíčiť z pôdy materiálneho to, čo je? Ako sa pýta Don Delillo vo svojom románe Biely šum,
Všetko, čo hovoríte, robíte a cítite až po počet molekúl v určitej oblasti môžu vystopovať. . . . Čo sa v tomto systéme deje s dobrom a zlom? S vášňou, závisťou a nenávisťou? Stane sa z nich spleť neurónov? . . . Čo vražedný hnev? Vrah mával istú hrôzostrašnú veľkosť. Jeho zločin bol veľký. Čo sa stane, keď ho zmenšíme na bunky a molekuly?
3. Nefyzikálne zákony
Fyzikálne veci sa riadia fyzikálnymi zákonmi. Vaša myseľ však môže fungovať podľa nefyzikálnych zákonov logiky. Vezmime si napríklad logický zákon tranzitívnosti: Ak A = B a B = C, potom A = C. Je tento zákon fyzikálny? Ak áno, aké je jeho chemické zloženie? Ktorá genetická mutácia v našej evolučnej minulosti vytvorila zákon tranzitívnosti alebo zákon neprotirečenia alebo akýkoľvek iný logický zákon?
4. Sémantika
Fyzikálny svet je svetom syntaxe. Vezmite si napríklad tento článok. Je nabitý fyzikálnou syntaxou – čiernymi pixelmi usporiadanými do určitých kľukatých tvarov na svietiacej obrazovke, všetky s chemickým zložením a priestorovým umiestnením. Napriek tomu sa pozeráte na niečo viac než len na obyčajnú syntax. Tento článok je plný toho, čo filozofi nazývajú „sémantikou“ – významom, ktorý sa prenáša prostredníctvom fyzickej syntaxe, ale nie je možné ho na ňu redukovať.
5. Kreativita
Či už ide o temnú krásu Van Goghovej Hviezdnej noci alebo detské oranžové slnko, vedomie vykazuje silu tvorivosti. Je každé majstrovské dielo na plátne alebo farebnom papieri – každá pieseň, báseň, hra, tanec alebo večera – len mechanistickým vedľajším produktom hmoty v pohybe? Nie je umelec ničím viac než zväzkom víriacich chemikálií?
6. Zámernosť
Opäť si spomeňte na strop Sixtínskej kaplnky. Môžete tak urobiť bez mučivej bolesti hlavy, keď sa vám v mozgovej hmote zhmotní Michelangelovo majstrovské dielo. Nemyslíte na Sixtínu, ale premýšľate o Sixtíne. Vedomie má schopnosť byť o veciach (čo filozofi nazývajú „zámernosť“). Mohli by genetické mutácie v skutočnom svete hmoty vyprodukovať niečo nefyzické, napríklad abstraktnú myšlienku?
7. Vlastné zážitky
Fyzický svet sa dá opísať v objektívnych kategóriách „Ono“ vedy. Ale existuje nielen „ono“, ale aj neredukovateľné „ja“ vedomia: subjektivita, perspektíva prvej osoby.
Predstavte si napríklad vedeckú knihu o netopieroch, ktorá by vysvetľovala všetko, čo sa dá o týchto okrídlených tvoroch vedecky zistiť. Na akú otázku by takýto vedecký zväzok neodpovedal?
Neodpovedal by na slávnu otázku Thomasa Nagela: „Aké je to byť netopierom?“ Aké je to letieť naslepo tmou, vysielať ultrazvukové výkriky a plnou rýchlosťou sa vrhnúť na nenápadnú hmyziu večeru? Ako skúmame „ja-bytie“ a „aké-je-to-bytie“ z nevedomého „ono“ fyzického sveta?
8. Základné ciele
„Ono“ fyzického sveta je to, čo filozofi nazývajú neteleologické. Fyzické veci neuvažujú o základných účeloch. Kadička s ortuťou si nemyslí: Mojím cieľom je zovrieť pri 574 stupňoch. Jednoducho to robí. Vedomie je však teleologické. Myslíme cieľavedome, na ciele, konáme z nejakého dôvodu (aj keď je to často z úplne nerozumných dôvodov). Môže bezcieľne „ono“ fyzického sveta vytvárať teleologickú cieľavedomosť vedomého sveta?
9. Význam
Vedomie sa môže dostať do kontaktu so skutočným významom a odrážať ho. Na ľuďoch, ktorí dávajú a prijímajú lásku, je niečo skutočne významné, niečo, čo má transcendentnú hodnotu a čo sa nedá obmedziť na vzájomné pôsobenie častíc alebo biologickú snahu o prežitie. Ako sa dimenzia významu našich vedomých svetov – zmysel našej existencie – vynára z fyzického sveta obyčajného bytia? Má Dawkins pravdu v tom, že „v podstate (vesmír) nemá žiadny dizajn, žiadny cieľ, žiadne zlo, žiadne dobro, nič okrem nemilosrdnej ľahostajnosti“?
Skoky viery a Darwinove pochybnosti
Na to, aby sme uverili, že človek je len fyzický, je potrebných mnoho skokov viery. Vyžaduje si príliš veľa viery veriť, že nevedomé „ono“ materiálneho sveta nejako zrodilo to či ono (schopnosť rozhodovať sa), čo malo by byť (morálne hodnoty), preto (logické zákony), čo to je (sémantika), o čo ide (zámernosť), úžas (kreativita), ja-bytie (indexikalita), aké-to-je-bytie (vlastnosti), pre čo (teleológia) a prečo (význam)?
Zdá sa, že aj samotného Darwina trápia takéto problémy, keď v jednom osobnom liste napísal: „Vždy sa vynárajú strašné pochybnosti, či sú presvedčenia ľudskej mysle, ktorá sa vyvinula z mysle nižších živočíchov, vôbec hodnotné alebo dôveryhodné. Dôveroval by niekto presvedčeniu opičej mysle, ak vôbec nejaké presvedčenie v takejto mysli existuje?“
Pri zásadnom biblickom rozlišovaní Stvoriteľa a stvorenia náš pôvod nezačína u nemysliacej hmoty, ale u mysliaceho Stvoriteľa. Preto rozum nie je vylúčený ako nedôveryhodný, fyzický mechanizmus prežitia, ale prijatý ako mechanizmus poznania pravdy, ktorý nám dal transcendentný Boh pravdy.
V inakosti, ktorá oddeľuje Stvoriteľa od hmotného sveta, ktorý stvoril, nachádzame dôvod na uvažovanie. Naša sloboda, morálka, logika, zmysel, tvorivosť, individualita, skúsenosť a cieľ sa už nevysvetľujú z existencie, ale živia a rozširujú, keď milujeme Boha celou svojou mysľou (Dt 6:4-9).
Vaše rozumové schopnosti nie sú produktom nemých síl. Pochádzajú od Boha.
Nepremárnite ich.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
