Viera a práca

Keď sa svet prestane rýmovať: Ako čeliť technologickým zmenám

Svet sa v roku 2020 dramaticky zmenil. Určite si to pamätáte. Pri vyhľadávaní na internete sa slovo „bezprecedentný“ používalo päťkrát častejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Došlo k prudkému nárastu používania tohto výrazu, k ohromujúcemu nárastu, ktorý nemal… precedens. Dáta odrážali skutočnosť. Svet sa menil. Rodičia sa stali učiteľmi. Nepodstatní pracovníci vymýšľali, ako vykonávať svoju prácu z domu. Jeden americký súdny právnik, ktorý bol nútený argumentovať od svojho počítača, si počas pojednávania omylom zapol mačací filter. Myslím, že to je pravdepodobne bezprecedentné.

V iných ohľadoch bola pandémia COVID-19 podobná udalostiam, ktoré prišli predtým. V určitých ohľadoch mala precedens. Španielska chrípka sa v roku 1919 dostala do Austrálie. Pandémia sa šírila exponenciálne, podobne ako COVID. Dňa 1. februára 1919 boli v Sydney zakázané všetky bohoslužby. Noviny boli plné diskusií o zatvorení a vakcíne. Medzi vtedajšou a súčasnou situáciou boli malé rozdiely, ale spoločné zákonitosti. Ako povedal Mark Twain: „História sa neopakuje, ale často sa rýmuje.“ Rok 1919 sa rýmoval s rokom 2020, a tak sa stal precedensom.

Nech sa to zdá akokoľvek bezprecedentné, väčšina histórie je rýmom niečoho predchádzajúceho. Zdá sa to byť nové a novátorské, ale je to staré a bežné. Vojny, povesti o vojnách, hladomory a zemetrasenia sú normou, sú refrénom, ktorý sa opakuje. Veľa šťastia pri hľadaní významného obdobia dejín bez vojny, hladomoru alebo zemetrasenia.

Čo je teda v našom rýmovanom svete skutočne nové? Čo je na moderne skutočne iné? Čo je skutočne bezprecedentné a nie je to len zneužitie tohto pojmu?

Myslím, že odpoveďou je technológia.

Technológia a bezprecedentná zmena

Technológia prináša do sveta skutočnú zmenu, narúša staré zákonitosti, pohráva sa s rýmom. Žijete v inom svete ako v sedemnástom storočí. Je tak hlboko odlišný, s toľkými vrstvami technológií, že si minulosť nedokážete predstaviť bez intenzívneho úsilia. Minulosť je ako fosília, pochovaná pod toľkými vrstvami sedimentov, že je takmer neprístupná.

Nie vždy to tak bolo. Staroveký svet sa rýmoval zreteľnejšie. Pracovný alebo rodinný život človeka v pätnástom storočí by bol zrozumiteľný pre niekoho v treťom storočí. Priemyselná revolúcia (najmä druhá priemyselná revolúcia[1]) tieto modely rozbila. Vytvorila niečo skutočne bezprecedentné[2]. Britský historik Eric Hobsbawm tvrdí, že „priemyselná revolúcia predstavuje najzásadnejšiu premenu ľudského života v dejinách sveta zaznamenanú v písomných dokumentoch“[3].

Ak vás nepresvedčil, zvážte tento opis života pred technologickou revolúciou:

Po zakúpení potravín zostávalo mase ľudí len málo na ich potreby… V predindustriálnej Európe zostávala kúpa odevu alebo látky na odev luxusom, ktorý si obyčajní ľudia mohli dovoliť len niekoľkokrát za život… Počas morových epidémií sa mestské úrady s veľkou námahou snažili zabaviť oblečenie mŕtvych a spáliť ho: ľudia čakali, kým ostatní zomrú, aby si mohli prevziať ich šaty[4].

Rýmuje sa to so vzorcami vášho súčasného života? Keď prišiel COVID, museli úrady konfiškovať oblečenie, aby zabránili ostatným v rabovaní?

Čo zmenilo svet? Ak vyberieme jednu vec, pradenie bavlny, kľúčový krok pri výrobe oblečenia, sa v rokoch 1775 až 1825 vďaka vynálezom, ako je vodný rám a Robertova automatická mulica, stalo 370-krát efektívnejšie[5]. Pokrok v takomto rozsahu a rýchlosti vytvoril skutočne nový svet. O žiadnom z týchto vynálezov ste možno nepočuli, sú usadené príliš hlboko, pochované pod tisíckami neskorších objavov. Dnes je starým svetom pre tínedžerov svet vytáčaného pripojenia do internetu cez pevnú telefónnu linku. Pre mňa je starý svet svetom parných vlakov. A predsa sú obidva úplne moderné, tak moderné ako predmestia, tak moderné ako chladnička, tak moderné ako zdroj svetla po siedmej večer.

Bez toho, aby sme navštívili, povedzme, vidiecku časť Severnej Kórey,[6] ako si môžeme vôbec predstaviť minulosť? A ak je také ťažké pochopiť minulosť, ako sa máme pripraviť na budúcnosť? Bude sa budúcnosť rýmovať, bude mať nejakú súvislosť s prítomnosťou? Alebo bude hlboko bezprecedentná a nepredvídateľná?

Umelá inteligencia je technológia, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí nový a bezprecedentný svet. Klesajúca cena bavlny alebo elektriny zmenila svet. Čo by s naším pocitom normálnosti urobil pokles ceny inteligencie? Čo sa stane, keď budeme môcť zapnúť superinteligenciu za približne rovnakú cenu, za akú môžeme zapnúť svetlo?

Technológia a bezprecedentná budúcnosť

Od priemyselnej revolúcie sa náš svet stále mení. Padá na nás jedna technológia za druhou. Skôr než stihneme stráviť posledný vynález, niekto sa postaví na pódium v Kalifornii a my sa pripravíme na novú, novú vec.

Mladí sa z toho často tešia a starí to často nenávidia. Ako napísal Douglas Adams:

Vymyslel som súbor pravidiel, ktoré opisujú naše reakcie na technológie:

1. Všetko, čo je na svete, keď sa narodíte, je normálne a bežné a je len prirodzenou súčasťou fungovania sveta.

2. Všetko, čo je vynájdené v čase medzi pätnástym a tridsiatym piatym rokom vášho života, je nové, vzrušujúce a revolučné a pravdepodobne v tom môžete urobiť kariéru.

3. Všetko, čo sa vynájde po tom, ako dosiahnete tridsaťpäť rokov, je proti prirodzenému poriadku vecí[7].

Minulý rok som dovŕšil tridsaťpäť rokov. Teraz patrím do poslednej Adamsovej kategórie. Nové technológie, predtým vzrušujúce, mi teraz pripadajú trochu hrozivejšie.

Kresťania musia premýšľať o technológii, pretože zmeny sa nezastavia. Byť kresťanom v roku 2024 znamená byť kresťanom v závratnom svete, kresťanom vo svete bez stability predecensu. Technologické zmeny nevyhnutne prinášajú spoločenské zmeny. Spoločnosť nasleduje technológiu. Vynálezy formujú svet.

Zlé spôsoby, ako sa vyrovnať s technologickými zmenami

Prvou chybou, ktorej sa kresťania dopúšťajú, je to, čo nazvem priateľským odlúčením. Náš život preplnený technológiami sa zdá byť vzdialený od sveta Biblie. Kresťanstvo pociťujeme ako nedeľnú záležitosť, duchovnú vec, filozofiu, ale nie ako životný štýl. Kresťanstvo vám nehovorí, či máte byť na TikToku. Nehovorí o vašom modernom povolaní ani o tom, či si máte opraviť hypotéku. Ako plynie čas, čoraz viac života sa týka vecí, ktoré Biblia nikdy nespomína. Nemôžeme dokonca ani dokazovať text, pretože žiadne verše sa nezaoberajú neurónovými sieťami, sociálnymi sieťami, medzinárodným cestovaním alebo životným poistením. Kresťanstvo sa môže stať správou o minulosti, ale nie o prítomnosti, faktami, ale nie múdrosťou.

A tak sa z kresťanov môžu stať funkční neveriaci v hlavných otázkach života, ktorí uvažujú o našom svete rovnako ako ostatní. Nebudeme soľou a svetlom; budeme len viac rovnakými, ale s inými vecami vytlačenými na našich hrnčekoch na kávu. Keď budúca generácia uvidí nesúvislosť medzi našou vierou a našimi životmi, bude v pokušení úplne sa vykašľať na vieru.

Druhá chyba, ktorej sa kresťania dopúšťajú, je rovnako škodlivá. Druhou možnosťou je, že sa z nás stanú mystici. Nebudeme hľadať vedenie v Biblii, iba ak by bolo vágne, krátke a pravdepodobne vytrhnuté z kontextu. Budeme čakať na individuálne vedenie od Boha vo forme snov, videní, náznakov, postrčení, pocitov istoty. Budeme degradovať Božie slovo a hľadať nové slová od Boha. Nebudeme robiť veľké rozhodnutia na základe dostatočných Božích princípov uvedených v Písme.

Potom by sa z toho ďalšia generácia naučila, že naša viera nie je založená na objektívnosti Božieho slova. Budú sa pýtať, či nehovoríme len sami k sebe, či sa neriadime len svojimi pocitmi. Nebude ich priťahovať objektívna skutočnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Nebudú sa modliť, aby viac porozumeli Biblii. Budú sa modliť za videnia uprostred noci.

Nemenná Biblia a meniaci sa svet

Namiesto toho musíme čítať Bibliu a vidieť les, nielen stromy. Boh nám dal „všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a účinnou mocou“ (2Pt 1:3). Kresťan má všetko, čo je potrebné pre životu a zbožnosť, aj v tomto bezprecedentnom veku. To je celkom výstižný opis. „Zbožnosť” je veľmi široká kategória a „život“ toho pokrýva pomerne veľa. Kresťania vedia, že „celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2Tim 3:16-17). Opäť platí, že „každé dobré dielo“ je dosť obsiahla kategória; a platí aj po akejkoľvek technologickej revolúcii.

Kresťania často podceňujú, ako veľmi naša Biblia hovorí do problémov moderného sveta. Časť problému spočíva v tom, že jednoducho nepoznáme svoju Bibliu dostatočne dobre. Ale možno viac ako to, že nepraktizujeme prepojenie našich Biblií s naším svetom. Biblia ponúka rámec, súbor princípov. Ponúka naratív pre pochopenie nás samých, nášho sveta, našej minulosti, našej budúcnosti; nástrah života; cností a nerestí života. Ak pochopíme príbeh Biblie, pochopíme, že hoci Biblia nehovorí o našich moderných technológiách, určite do nich má čo povedať.

Príklad sociálnych sietí

Vezmite si ako príklad sociálne siete. Ako sa hlboké princípy v Biblii dotýkajú problematiky sociálnych sietí? Ako do problematiky sociálnych stietí hovorí naše učenie o hriechu? Biblický obraz hriechu zahŕňa zhýralosť aj ľudomilstvo, roztopašnosť aj legalizmus. Ako vnímate každý z nich na sociálnych sieťach? Ako naše učenie o stvorení, kríži alebo novom stvorení hovorí do sociálnych sietí? K akému cieľu smeruje náš svet? Je to svet individualizmu alebo svet komunity? Ako sa líši cieľ nového stvorenia od smeru, ktorým nás vedú sociálne siete?

Môžu to byť ťažké otázky a môže to byť ťažká práca, ale je to práca, ktorú musíme urobiť. Je to práca, ktorú musíme robiť explicitnejšie. Mali by sme používať frázy ako „Obávam sa sociálnych sietí kvôli môjmu presvedčeniu o hriechu“ alebo „Som nadšený z BeReal kvôli mojej viere v dôležitosť autentického spoločenstva“ alebo „Mám pochybnosti ohľadom vplyvu online kázní kvôli mojej doktríne o cirkvi“. Žijeme v technologickom svete, robíme technologické rozhodnutia a potrebujeme byť stále viac biblickí v tom, ako to robíme.

Múdro čeliť bezprecedentnému spoločne

Robiť to dobre si vyžaduje precíznosť. Medzi doktrínou a technológiou je vrstva múdrosti. Ľudia sa oprávnene nezhodnú na etike rôznych technológií. To, čo robíme, pri spájaní Biblie a sveta, nie je ani čisto objektívne, ani svojvoľné, je to uprostred, v krajine aplikovanej múdrosti. Sme ľudia, ktorí sa boja Boha, študujú jeho slovo a čelia svetu, ktorý sa neustále mení. Odpovedáme na ťažké otázky.

Tu je dobrá správa v našom veku bezprecedentnosti: čelíme nášmu meniacemu sa svetu spoločne, jeden s druhým, v Božej cirkvi, pričom nás vedie jeho Duch a jeho slovo nás informuje. Môžu nás prekvapiť zvraty dejín, ale ako spieva veľký Colin Buchanan: „Boha nič neprekvapí“.

Tu je pravda v každom veku: vo večnom Božom pláne má všetko svoj precedens.

Mali by sme byť v súvislosti s technológiou optimistickí alebo pesimistickí? O tom budem uvažovať v ďalšom článku.


 

Tento článok bol upravený z materiálu v knihe Made in Our Image: God, Artificial Intelligence And You (2024).

[1] Obdobie zhruba od roku 1870 do roku 1914. V tomto období došlo k rozsiahlemu uplatneniu parnej energie a strojovej technológie v továrňach, na železniciach, v stavebníctve; spolu s vynálezom telefónu, spaľovacieho motora, masovou výrobou ocele, zavedením montážnych liniek a mnohými ďalšími vynálezmi.

[2] Ako píše americký ekonóm Brad DeLong: „Všetko, čo bolo pevné, sa rozplynulo vo vzduchu – alebo skôr všetky zaužívané poriadky a vzory sa vyparili. Len malá časť ekonomického života sa v roku 2010 mohla uskutočňovať a uskutočňovala rovnakým spôsobom ako v roku 1870.“ Slouching towards Utopia: An economic history of the twentieth century, Basic Books, 2022, s. 4.

[3] Eric Hobsbawm, Industry and Empire: From 1750 to the Present Day, The New Press,1999, s. xi.

[4] C.M. Cipolla, Before the Industrial Revolution: European society and economy, 1000–1700, 3. vydanie, Norton, 1993, s. 18.

[5] S. Beckert, Empire of Cotton: A global history, Vintage Books, 2015, s. 67.

[6] Severná Kórea je z veľkej časti predindustriálna krajina a v noci je v nej tma. Južná Kórea je vyspelá, jadrová spoločnosť, zbierka vynálezov. Juh je po zotmení jasne osvetlený. Je to tiež krajina s najnižšou pôrodnosťou na Zemi, kde je pôrodnosť o dve tretiny nižšia, než by si vyžadovala stabilná populácia. Aj to je technologická zmena, a aj to je bezprecedentné.

[7] D. Adams, The Salmon of Doubt: Hitchhiking the galaxy one last time, Macmillan, 2002.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Stephen Driscoll

je ženatý s Lauren a majú dve malé deti: Luka a Katherine. Žijú v Canberre a navštevujú cirkevný zbor Crossroads v Belconnene. Stephen pracuje pre Austrálske spoločenstvo evanjelických študentov (AFES) na Austrálskej národnej univerzite. Miluje prácu s kresťanskými študentami vysokých škôl a zdieľanie evanjelia s neveriacimi na univerzite.

Stephen Driscoll tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články