Keď ovca ochorie alebo si zlomí nohu, kto ju ošetrí? Je to ten istý človek, ktorý priviedol ovcu na pastvu a odháňal vlkov: pastier. Toto je hlavná metafora Novej zmluvy pre vedúcich v miestnom cirkevnom zbore. Význam koreňa slova „pastier“ poukazuje na túto skutočnosť. Pastor je pastierom ľudí.
Na metafore pastiera je krásne to, že je dostatočne mnohotvárna, aby obsiahla mnohé úlohy pastiera – od vedenia cez kŕmenie až po starostlivosť. Ale tá posledná zodpovednosť, starostlivosť o duše, je tou časťou pastoračnej práce, ktorá si v dnešnej celebritami posadnutej evanjelikálnej kultúre vyžaduje energickú pozornosť. Tak ako je pastier lekárom oviec, aj pre pastora musí byť starostlivosť o duše prioritou.
Ako to vyzerá prakticky v miestnom zbore? Tu je sedem zásad.
1. Nedovoľte, aby boli vyblýskané programy rozptýlením.
Starostlivosť o duše je pomalá práca a výsledky sú často skryté a ťažko merateľné. Ale viditeľnejšia práca na leštení programu môže zdanlivo prinášať odmenu okamžite. Máme pocit, že sme urobili určitý pokrok, keď sme zmenili logo našej služby, vylepšili prezentačný softvér alebo zrekonštruovali miestnosť pre deti. Preto môže byť lákavé vynaložiť viac úsilia na zlepšenie programov ako na rozvoj ľudí, ktorí budú podobní Kristovi.
Hoci je pravda, že programy často slúžia ako nástroje starostlivosti o dušu, nesmieme dovoliť, aby príťažlivosť vyblýskaných programov prekonala naše zameranie na trpezlivú starostlivosť o stádo.
2. Dbajte o svoje vlastné duchovné zdravie.
Pastieri sa niekedy bránia tomu, aby svoju pastiersku službu vnímali ako starostlivosť o dušu, pretože sami sú duchovne ochabnutí. Musíme sa pýtať: „Viem, ako vyzerá moje vlastné duchovné zdravie?“.
Pavlovo napomenutie efezským starším: „Dávajte pozor na seba i na celé stádo“ (Sk 20:28) konfrontuje našu tendenciu pokúšať sa starať o stádo bez toho, aby sme najprv sledovali svoje vlastné duchovné zdravie. Pavol nalieha na dodržiavanie tohto poriadku, keď píše Timotejovi: „Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú“ (1Tim 4:16).
Pastor, nemôžeš očakávať, že budeš viesť a sýtiť svoje stádo k trvalej duchovnej zrelosti, ak sa nebudeš venovať každodennej modlitbe a čítaniu Písma, pravidelnému spoločenstvu s Bohom a zdravému rytmu odpočinku a rekreácie.
3. Študujte teologickú antropológiu.
Lekári študujú teóriu aj prax medicíny. Podobne aj pastori by mali študovať teóriu aj prax starostlivosti o dušu. Po teoretickej stránke sa musíme naučiť všetko, čo môžeme, o ľudskom stave v jeho padlosti a v jeho obnove v Kristovi. Musíme poznať patológie kresťanského života a zostať ostražití voči motiváciám na úrovni srdca, ktoré poháňajú hriešne správanie. Musíme tiež pochopiť, ako sa ľudia menia a rastú ako kresťania.
Pomáha nám tu mnoho zdrojov. Augustínove Vyznania vrhajú svetlo na vnútorný nepokoj duše a jej boj o oslobodenie sa od hriechu. J. I. Packer opísal puritánskych pastorov ako „lekárov duše“. Spomedzi puritánov sú silným začiatkom knihy Johna Owena Overcoming Sin and Temptation [Prekonanie hriechu a pokušenia], Jeremiaha Burroughsa The Rare Jewel of Christian Contentment [Vzácny klenot kresťanskej spokojnosti] a Thomasa Bostona Human Nature in its Fourfold State [Ľudská prirodzenosť vo svojom štvornásobnom stave]. Menej známe Listy Johna Newtona tiež obsahujú užitočné príklady práce pastora, ktorý diagnostikuje a lieči choroby duše svojich veriacich.
4. Venujte pozornosť vnútornému fungovaniu duší ľudí.
Ako pastori musíme študovať svoje vlastné ovečky tým, že s nimi budeme a budeme ich počúvať. Musíme sa naučiť klásť premyslené otázky, napríklad: „Ako je na tom vaša viera v Božiu dobrotu počas vašej rakoviny?“. „Stojí vaše manželstvo na pevných základoch, alebo máte s manželským partnerom problém správať sa k sebe s láskou?“ a „Ako ste odolali zatrpknutosti kvôli zaobchádzaniu vašich rodičov s vami, alebo s tým stále bojujete?“
Kladenie takýchto pastoračne strategických otázok nie je zvedavosťou pre zvedavosť. Stav duše kresťana je vecou jeho pastora. Podporené dôkazmi našej lásky, takto spoznávame členov nášho stáda, aby sme im mohli poskytnúť starostlivosť, ktorú potrebujú.
5. Prijmite svoje limity.
Uznajte, že existuje limit, koľko ľudí môže jeden pastor reálne pásť. Lekári – z etických a praktických dôvodov – neprijímajú neobmedzený počet nových pacientov. Aj pastori by mali obmedziť svoju starostlivosť. Aj keď neexistuje presná veda o pomere pastora k počtu členov, pastori majú zlomové body. Musia vedieť, kedy je ich kapacita vyčerpaná, a musia byť ochotní zapojiť do starostlivosti iných starších alebo odkázať na externých poradcov.
6. Trénujte iných, aby s vami niesli túto záťaž.
Keď pastor pochopí svoje limity, jeho perspektíva sa rozšíri. Nebude sa len pýtať: „Ako sa môžem postarať o zbor?“. Bude sa pýtať: „Ako môžem vytvoriť tím pastierov, ktorí sa budú starať o zbor?“ Tak ako sa to naučil Mojžiš (Ex 18), každý pastor si musí priznať, že sa sám nedokáže primerane starať o ľud. Potom musí svoju energiu zamerať na vystrojenie iných, aby mohli poznať evanjelium a rozvíjať dostatočné pastierske zručnosti, aby sa mohli podieľať na jeho pastierskych povinnostiach.
7. Nech vaša starostlivosť ovplyvňuje vaše kázanie.
Medzi počtom hodín, ktoré strávite prípravou kázne, a jej kvalitou nie je nekonečne pozitívna korelácia. V určitom bode kazateľ dosiahne svoj prah a ďalšie hodiny nie sú účinné. V skutočnosti, ak sa pastor uzavrie do svojej pracovne, izolovaný od praktických starostí svojho ľudu, kvalita jeho kázania utrpí.
Kazateľ musí študovať Písmo, ale musí tiež študovať svoje stádo, aby mohol aplikovať Písmo na jedinečné okolnosti každého člena. Kazateľnica síce nikdy nie je miestom, kde by pastor ventiloval frustrácie alebo robil obviňujúce aplikácie, ale je miestom, kde môže Božie slovo priblížiť výzvy, ktorým stádo v súčasnosti čelí.
„Pastorácia ako starostlivosť o dušu“ nemá pôvab „vedúceho mozgu“, lesk „influencera“, ba dokonca ani vážnosť „verejného teológa“. Ale starostlivosť o dušu v rovnováhe s ostatnými rozmermi pastoračnej služby je presne ten druh zmenšeného dôrazu, ktorý zúfalo potrebujeme.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
