Komu nestačí Božie slovo, nič ho neprivedie k pokániu a viere. Pred nami môže stáť viditeľný dôkaz a my sa radšej rozhodneme odstrániť dôkaz, ako by sme mali...
2024 ... a začali sa radovať
Budú nás spomienky na minulosť sprevádzať aj na druhom brehu, na brehu večnosti? Pane, pomôž nám žiť tak, aby sme raz netúžili na všetko zabudnúť!
Kto však nechá bez pomoci druhých, nakoniec sám zostane bez pomoci. Pane, ukáž nám ľudí, ktorých prehliadame, aby sme im mohli slúžiť!
Čas milosti nám je daný ako lehota, ktorú nesmieme premrhať. Lebo táto lehota má svoj koniec.
Žiadna nádej na zmenu údelu za hrobom, vo večnosti neexistuje. Ten stav je spečatený, konečný, nemenný.
Vina bohatého nie je v tom, že je bohatý, ale že je bezbožný. Pri jeho dverách leží žobrák, ktorého necháva bez pomoci.
Láska k Bohu vylučuje lásku k mamone a láska k mamone zas vylučuje lásku k Bohu. Je to buď-alebo.
V živote je veľmi dôležité učiť sa vernosti v malých veciach. Lebo kto sa naučí malé veci robiť dobre, bude aj veľké veci robiť verne, svedomite.
Kresťan ako múdry správca má myslieť na to, že raz odíde na večnosť, do večných príbytkov. Preto seberovným, veriacim, máme slúžiť zvereným majetkom teraz, tu...
Nič z toho, čo máme, nepatrí nám, lebo všetko, čo máme, máme od Boha. Sme len správcovia, nie majitelia.