Pobúrenie. Strach. Zmätok. Hnev. Nostalgia. Odstup. Mnohé zo spôsobov, akými my kresťania reagujeme na odpor, nie sú ani zďaleka ideálne.
Peter vedel, aké to je čeliť opozícii – vybuchnúť v hneve alebo ustupovať v strachu, byť obnovený v láske a potom smelo vykročiť s odvahou evanjelia. Trvalo mu roky, kým sa to naučil, ale s Kristom vedľa neho a Duchom v ňom to dokázal. Neskôr v živote napísal list spolutrpiacim a naučil ich, ako kresťansky reagovať na opozíciu. Jeho lekcie môžu pomôcť aj vám.
1. Nebuď prekvapený
Milovaní, nebuďte prekvapení ohňom skúšky medzi vami, ktorý na vás prišiel, ako keby sa vám prihodilo niečo neobyčajné (1Pt 4:12)
Toto nie je novinka. Nie je to zvláštne. Je to normálne. Pavol sľubuje, že „všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi, budú prenasledovaní“ (2Tim 3:12). Ježiš nám pripomína: „Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami“ (Mt 5:12). Nebuď prekvapený. Boh určite nie je.
2. Upokoj svoje rozhorčenie
Nemajte z nich strach a neľakajte sa. (1Pt 3:14)
Na neustále rozhorčeného kresťana je smutný pohľad. Neodpovedaj na odpor tou toxickou zmesou strachu a hnevu. Odpovedz milosťou a pravdou. V angličtine majú slová „rozhorčenie“ (angl. outrage) a „odvaha“ (angl. courage) rovnaký koreň “vášeň” (angl. rage). Sú to však úplne odlišné postoje. Potrebujeme menej reakčného rozhorčenia a viac odvážnej lásky.
3. Keď je to potrebné, kajaj sa
Len nech nikto z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, zločinec, či ako ten, čo sa mieša do všetkého. (1Pt 4:15)
Niekedy sú kresťania nerešpektovaní, pretože nie sú úctyhodní. Niekedy svet hovorí: „Kresťania sú pokrytci“ a má pravdu. Niekedy naši súperi vidia naše zlyhania oveľa jasnejšie ako my. Ak si rasista, musíš sa kajať. Ak nenávidíš gayov, musíš sa kajať.
Ak si v práci hrubý, klebetný, alebo arogantný a tvoj kolega to menuje, nebuď pobúrený a nenazývaj to „prenasledovaním“. Priznajme svoje hriechy a čiňme pokánie, keď je to potrebné. Ježiš nám odpustí a zmení nás – dokonca nás zachráni, ak to potrebujeme – a svet ocení vzácny príklad pokory.
4. Naďalej sa milujte
Nadovšetko majte vytrvalú lásku jedni k druhým. (1Pt 4:8-10)
Keď komunita čelí výzvam, sme v pokušení obrátiť sa proti sebe. Podobne ako Euodia a Syntyche, aj my, ktorí sme pracovali bok po boku v evanjeliu, niekedy skončíme v nejakom vnútornom boji (Flp 4:2-3). Musíme sa chrániť pred týmto pokušením, najmä keď sa opozícia rozohní. Ak náš boj nie je proti telu a krvi (Ef 6:12), náš boj by rozhodne nikdy nemal byť proti sebe navzájom.
5. Vždy miluj svojich nepriateľov
Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní. (1Pt 3:9)
Napokon nikdy to nie sme my vs. oni. Je to Ježiš pre všetkých. Je to evanjelium pre všetkých. Je to milosť a pravda pre všetkých. Najlepší spôsob ako napodobňovať Krista je správať sa dobre k ľuďom, keď nám robia zle. Milovať svojich nepriateľov, či už individuálne alebo kolektívne, znamená správať sa k druhým tak, ako sa správal Ježiš k nám.
6. Dôveruj Bohu a rob dobro
Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle, nech konajú dobro a svoje duše nech odporúčajú vernému Stvoriteľovi. (1Pt 4:19)
Veď Božia vôľa je, aby ste konaním dobra umlčali nevedomosť nerozumných ľudí. (1Pt 2:15)
Pokračuj v práci kráľovstva. Slúž ďalej každému, koho stretneš. Miluj každého, kto ti skríži cestu. Nesnaž sa umlčať kritikov a skeptikov hlasnejším krikom. Dôveruj Bohu a rob to, čo je správne. Pamätaj, že tento príklad je najhlasnejší hlas v každej miestnosti. Boh sa o nás postará, tak buď pokojný a pokračuj.
7. Podeľ sa o svoju nádej
Pána, Krista, posväťte vo svojich srdciach. Buďte stále pripravení k obhajobe pred každým, kto by od vás žiadal, aby ste vydali počet z nádeje, ktorú máte. (1Pt 3:15)
Ak je tvoj život vo svete, ako je ten náš, poznačený milosťou a pravdou, láskou a bezúhonnosťou, pohostinnosťou a kresťanskou vrúcnosťou, ľudia sa nakoniec budú pýtať, čo s tebou je. Rozvíjaj teda zbehlosť v evanjeliu a buďt pripravený odpovedať na otázky a výzvy ľudí. Ak si kresťan, máš fascinujúcu nádej. Buď pripravený ju zdieľať.
8. Vždy buď úctivý
Robte to v tichosti, s bázňou. (1Pt 3:16)
Hrubý evanjelista je zlý evanjelista. Keď ľuďom hovoríš o Kristovi, vždy buď úctivý. Evanjelizácia niekedy znamená ťažké rozhovory, ale nikdy by sme my nemali byť hrubými ľuďmi. Vyhýbaj sa slovným bojom, buď jemný a preukazuj „miernosť všetkým ľuďom“ (Tít 3:2).
9. Pamätaj na svoju kresťanskú rodinu
Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. (1Pt 5:9)
Nie sme prví, poslední, jediní alebo tí hlavní, ktorí trpia. Na Západe by bola väčšina nášho mikroutrpenia sotva považovaná za nejaké utrpenie medzi mnohými bratmi a sestrami v zahraničí. S modlitbou, súcitom a veľkou úctou by sme mali pamätať na mnohých iných, ktorí znášajú oveľa väčší odpor ako my. Aj keď čelíme legitímnym výzvam našej viery, sme v dobrej a vznešenej spoločnosti.
10. Hľaď na východ
Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. (1Pt 5:10)
Úplne dúfajte v milosť, ktorú dostanete pri zjavení Ježiša Krista. (1Pt 1:13)
Temnota nikdy nezastavila úsvit. Máme teda všetky dôvody upriamiť svoj zrak na vzdialený horizont. Máme všetky dôvody dúfať, že Boh nás „zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ“. Máme všetky dôvody očakávať našu „večnú slávu v Kristovi“. Ježiš sa vracia. Keď sa teda prehĺbi noc, zostaň na ceste a pozeraj sa na východ.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
