V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili. Peter a ten druhý učeník šli k hrobu… Potom sa učeníci vrátili domov. Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo. Tí jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili. Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša, ale nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: Rabbúni! čo znamená: Učiteľ!
Ján 20:1-3, 10-16
Prvé veľkonočné ráno začína pre Máriu veľkým sklamaním. Príde k Ježišovmu hrobu a ten je prázdny. Chce oplakať mŕtve telo svojho Pána a tela niet! To, čo je dnes pre nás dôvodom k veľkej radosti, je pre ňu len ďalším dôvodom k plaču. Ona má totiž pre prázdny hrob len jedno vysvetlenie: Vzali môjho Pána z hrobu a neviem, kam ho položili. Najskôr jej vzali živého Pána, teraz i mŕtveho. A tak jej zostanú len oči pre plač. Ale ešte nikdy nebol ľudský plač pri hrobe taký zbytočný a nezmyselný ako práve Máriin plač pri Ježišovom hrobe. Lebo je to plač pri prázdnom hrobe! V čom ona vidí sklamanie, bolesť, stratu, je v skutočnosti tým najväčším požehnaním. O chvíľu to zistí i Mária.
Vedľa nej zrazu stojí Ježiš. Ona Ho vidí, ale nespoznáva Ho. Ako by aj mohla, keď hľadá mŕtveho Ježiša?! Čo ju vytrhne zo zajatia jej myšlienok? Ježiš ju oslovil: Mária! Ten tichý, ale mocný hlas dobrého Pastiera, ktorý pozná svoje ovce po mene, si prerazí cestu až k jej srdcu. A to jej stačí: Rabbúni! môj drahý Učiteľ! A tak Mária prežije neopísateľnú radosť. Tá, ktorá celý čas opakuje: Vzali môjho Pána…, teraz už vie: Nie, nie je to pravda. Nikto a nič mi Ho už nemôže vziať, ani smrť, ani hrob. A rovnako nikto a nič ma už nemôže vziať môjmu Pánovi. Ako jeho smrť nemohla odlúčiť Jeho odo mňa, tak ani moja smrť ma nebude môcť odlúčiť od Neho, ktorý i moje meno vyryl na svojich dlaniach!
Pane, vzkriesený Kriste, vzývame Ťa a oslavujeme ako Víťaza nad smrťou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
