„Dokonca aj ateisti milujú jasličky!“
Na Facebooku som zverejnila štyri potenciálne návrhy obálky svojej novej vianočnej knihy v nádeji, že získam spätnú väzbu od svojich neveriacich priateľov. Jeden komentár ma zvlášť zaujal. Priateľka, ktorá ho uverejnila, vyrastala v kresťanských kruhoch a teraz je milujúcou, dávajúcou a veselou ateistkou. Svoje deti oboznamuje s čo najväčším počtom náboženských tradícií, aby boli dobrými občanmi sveta. Ale napriek tomu všetkému miluje scénu s jasličkami.
Príležitosť, ktorú máme na Vianoce, aby sme sa zapojili do komunikácie s neveriacimi priateľmi a susedmi, je jedinečná. Pre mnohých Vianoce prinášajú hrejivú nostalgiu. U iných vyvolávajú pocit osamelosti alebo sklamania. V každom prípade tieto pocity otvárajú škáru, trhlinu, kľúčovú dierku, cez ktorú môžeme presvietiť trochu svetla evanjelia. Aby sme to však mohli urobiť, musíme brať vážne dôvody, pre ktoré môžu byť naši neveriaci priatelia dosť skeptickí voči vianočnému príbehu.
Tu sú tri dôvody, pre ktoré si môžu myslieť, že Vianoce sú neuveriteľné.
1. Ježiš v skutočnosti neexistoval
Pre niektorých neveriacich je Ježišova skutočná existencia spochybniteľná. Vianočný príbeh môže byť roztomilý: väčšinou neškodný mýtus o dieťati, ktoré sa narodilo za spevu anjelov. Ich predpokladom však je, že mimo tendenčnej Biblie neexistujú jasné dôkazy o tom, že sa Ježiš vôbec narodil – nehovoriac o tom, že sa narodil z panny.
Existujú teda skutočné historické pochybnosti o existencii Ježiša Nazaretského? Nie.
Ako hovorí známy skeptický novozákonník Bart Ehrman: „Skutočnosť je taká, že nech si o Ježišovi myslíte čokoľvek iné, určite existoval.“ Ehrman navyše tvrdí, že tento názor „zastávajú prakticky všetci odborníci na tejto planéte“. Vieme to z dôkazov mimo novozákonných textov – z dokumentov, ktoré napísali ľudia, ktorí ani nemali radi kresťanov. Ich spisy potvrdzujú základné fakty o Ježišovom živote: že bol židovským rabínom v prvom storočí, tvrdil, že je „Kristus“, bol popravený pod vedením rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta a následne bol uctievaný svojimi nasledovníkmi.
Táto otázka by už nemala stáť medzi evanjeliom a našimi neveriacimi priateľmi. Bez toho, aby sme boli za hlupákov, musíme túto kartónovú bariéru milostivo strhnúť.
2. Evanjeliá boli napísané príliš neskoro na to, aby boli dôveryhodné
Pamätáte si na veci, ktoré sa stali pred 35 až 45 rokmi? V závislosti od vášho veku bude vaša odpoveď jedna z týchto troch:
„Hm, nie. Ešte ani nie som taký starý.“
„Ehm, možno? Mám nejaké spomienky z raného detstva, ktoré by mohli byť celkom presné.“
„Samozrejme! Dovoľte, aby som vám porozprával o tom, ako…“
Markovo evanjelium bolo pravdepodobne napísané 35 až 45 rokov po udalostiach, ktoré zaznamenáva. Máme dobrý dôvod veriť, že je založené na Petrových spomienkach. Moji rodičia si živo spomínajú na významné udalosti a rozhovory z tak dávnej doby, vrátane príbehu o mojom narodení. (Prišla som na svet veľmi rýchlo.)
Jánovo evanjelium, ktoré bolo napísané ako posledné, vzniklo pravdepodobne asi šesť desaťročí po Ježišovej smrti a existujú dobré dôkazy, aby sme si mysleli, že ho napísal skutočný očitý svedok Ježišovho života. Moji starí rodičia rozprávajú veľa príbehov z dávnej doby vrátane toho, ako moja stará mama začala rodiť po tom, čo ju starý otec príliš rozosmial tým, že hodil o stenu prepečený perník.
Ježiš mal 12 vyvolených učeníkov, ktorých úlohou na plný úväzok bolo cestovať so svojím Pánom a učiť sa jeho učenie. Ako herci, ktorí sa učia scenáre, sa učili slová svojho rabína a sledovali jeho činy a po jeho smrti – alebo, ako tvrdia veriaci, po jeho zmŕtvychvstaní – sa vydali na turné, hlásali jeho posolstvo a rozprávali svoje príbehy.
Ježiš mal aj mnoho ďalších nasledovníkov vrátane niekoľkých žien, ktoré s ním cestovali od začiatku jeho verejného pôsobenia. Štyri novozákonné evanjeliá boli napísané v čase, keď títo prví očití svedkovia začali vymierať. Bolo veľmi dôležité, aby sa ich svedectvá zachovali presne.
3. Narodenie z panny je mýtus
Pre niektorých sa viera v Boha zdá byť rozumná. Ale veriť v narodenie z panny je príliš veľký nadprirodzený most – najmä preto, že najstaršie evanjelium (Markovo) nehovorí nič o Ježišovom narodení. Ak však existuje Boh, ktorý stvoril vesmír, nie je iracionálne myslieť si, že by mohol aj jedinečným nadprirodzeným spôsobom stvoriť jedného človeka. V skutočnosti by bolo iracionálne myslieť si, že by nemohol.
A hoci Marek, ktorý je zďaleka najkratším evanjeliom, nezačína Ježišovým narodením, od začiatku hovorí, že Ježiš je „Boží Syn“ (Mk 1:1). Marek nám vlastne hovorí, že keď bol Ježiš pokrstený, hlas z neba vyhlásil: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1:11).
Ale čo moderná veda? Nevyvrátila možnosť zázraku, ako je narodenie z panny? Nie. Veda opisuje zákonité fungovanie prírody. Zázraky sú podľa definície nepravidelné. Niektorí z najlepších vedcov sveta veria v narodenie z panny – nie preto, že by nechápali, ako funguje ľudská reprodukcia, ale preto, že veria Ježišovým tvrdeniam o tom, kto je, a historickým svedectvám o ňom.
Čo teda?
Väčšina neveriacich bude mať mnoho iných dôvodov na odmietnutie vianočného príbehu: sklamanie z cirkvi, pocit nášho pokrytectva, rozpor medzi kresťanskou vierou a viacerými princípmi našich moderných, západných vierovyznaní.
Ale keď sa tento rok pripravujeme na Vianoce, pripravme seba a zbory, ktorým slúžime, na to, aby sme otvorili svoje dvere, srdcia a mysle neveriacim priateľom a rodinám. Vyzbrojme sa odpoveďami na otázky, ktoré by nám mohli položiť – nie preto, aby sme ich mohli zraziť na kolená, ale preto, aby sme pred nimi mohli vyčistiť pôdu a pozvať ich na tieto Vianoce.
Pretože aj ateisti milujú jasličky.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
