Viera a práca

5 mylných predstáv o ateizme

Mylná predstava č. 1: Neexistujú dobré argumenty v prospech ateizmu.

Mali by sme rovno otvorene pripustiť, že existujú celkom solídne dôvody, prečo byť ateistom, a mali by sme si dať pozor, aby sme ich len tak ľahkovážne nezmietli zo stola. Popravde, nie každý ateista si ich je vedomý, no existujú a mali by sme ich brať vážne. Dopustiť sa opaku a brať ich na ľahkú váhu môže spôsobiť značné škody. Problémom je však aj to, keď ich berieme príliš vážne.

Zároveň pamätajte, že aj v prospech chybných záverov existujú dobré argumenty. Vždy, keď zvažujete zdôvodnenie akéhokoľvek stanoviska, predstavte si situáciu ako váhy, také tie starodávne s dvomi miskami. Jednotlivé misky predstavujú jednotlivé strany diskusie, zatiaľ čo závažia sú dôvody, ktorými sa dá dané stanovisko podložiť. Na oboch stranách sa nachádzajú relatívne ťažké závažia, teda silnejšie argumenty každej zo strán. Tak či onak sa však váha môže nakloniť jedným smerom. Inými slovami, aj keď existujú dobré dôvody, prečo niečomu veriť, neznamená to, že sú rozhodujúce.

Mylná predstava č. 2: Ateizmus je založený čisto na intelekte.

Aj vzhľadom na to si však myslím, že v otázke racionálnych argumentov sa váhy celkom výrazne nakláňajú v prospech teizmu. Prečo je teda toľko múdrych a informovaných ateistov? Nuž, pri zhodnocovaní ateizmu nezáleží len na argumentoch. Vstupujú do toho aj iné faktory. Nik nie je neutrálny. Naše jedinečné skúsenosti, súbory presvedčení, vzdelanie, osobnosť, hodnoty a túžby prispievajú k rozdielnosti toho, ako vyhodnocujeme potenciálne presvedčenia. Ovplyvňujú a zafarbujú presvedčivosť argumentov v prospech ateizmu (aj v prospech teizmu). Thomas Nagel – jeden z mojich najobľúbenejších filozofov a zároveň ateista – otvorene priznáva, že jednoducho nechce, aby bol teizmus pravdivý. Samozrejme, za jeho ateizmom sa skrývajú aj iné dôvody, no jeho preferencie nepochybne ovplyvňujú to, ako vyhodnocuje argumenty proti Bohu a v jeho prospech. Niečo podobné by sa dalo povedať aj o mojej túžbe po tom, aby bolo pravdivé kresťanstvo.

Mylná predstava č. 3: „Stará zem“ znamená ateizmus.

Keď už sa venujeme argumentom v prospech ateizmu, veriaci aj neveriaci často vychádzajú zo záveru, že vesmír starý 13.8 miliardy rokov či Zem stará 4.5 miliardy rokov (súčasné odhady) by preukázali, či aspoň poskytli solídne dôkazy odporujúce Božej existencii. Taký vek vesmíru však predsa nevylučuje existenciu Boha. Mne osobne sa zdá dosť možné, že Boh mohol stvoriť vesmír a Zem také staré, aké sa mu zachcelo.

Samozrejme, ak veríte v Boha najmä (alebo výlučne) na základe toho, že vesmír nie je starý 13.8 miliardy rokov, a zrazu sa ukáže, že vesmír je naozaj taký starý, ocitnete sa vo vážnej šlamastike. Tu však prichádzame ku dôležitému rozdielu medzi teizmom a kresťanstvom, ktorý som doteraz iba naznačoval. Je pravda, že vesmír starý 13.8 miliardy rokov odporuje istým vierohodným interpretáciám Písma – a kresťania to potrebujú adresovať. „Stará Zem“ (fráza, ktorou sa väčšinou označuje starý vesmír a zároveň stará Zem) však neznamená, že Boha niet. Je to dôležitý rozdiel najmä vtedy, keď sa pasujete s pochybnosťami o ostatných aspektoch svojej viery. Vo chvíľach, keď pochybujete konkrétne o kresťanstve, vám môže pomôcť spomenúť si na to, že vo všeobecnosti existujú solídne argumenty v prospech teizmu (a na to, ako argumenty v prospech ateizmu môžu zlyhávať).

Mylná predstava č. 4: Evolúcia znamená ateizmus.

Táto mylná predstava sa dá ľahko zameniť s predchádzajúcou, no je medzi nimi zásadný rozdiel. Konkrétne dôkazy v prospech vesmíru starého 13.8 miliardy rokov, či Zeme starej 4.5 miliardy rokov, sa často líšia od dôkazov v prospech evolúcie organizmov, a v súlade s tým by sme ich mali aj vyhodnocovať. Inými slovami, teória „starej zeme“ automaticky neznamená pravdivosť evolúcie.

Pre účely tohto článku však predpokladajme, že evolúcia je pravdivá v zmysle, že život sa zrodil z neživej hmoty a neskôr sa čisto na základe prírodných zákonov vyvinul do komplexnejších foriem. Znamenalo by to, že Boh neexistuje? Nevyhnutne nie. Môžeme sa totiž hneď zamyslieť nad samotnými zákonmi – a pýtať sa, prečo ide práve o tieto (podporujúce život). Ak je odpoveďou „preto, lebo multiverzum,“ – čo je v dnešnej dobe čoraz populárnejšou odpoveďou – môžeme svoje otázky nasmerovať ku všeobecnejším metazákonom, ktoré ovládajú multiverzum, alebo uvažovať, prečo vôbec toto multiverzum existuje namiesto toho, aby neexistovalo absolútne nič. Sú to aspoň otázky, ktoré treba nejakým spôsobom adresovať predtým, než vyhlásime, že slepá a neriadená evolúcia naznačuje pravdivosť ateizmu.

Už zasa však prichádzame k skutočnosti, ktorej sme sa venovali v bode č.3, a síce, že určité druhy evolúcie môžu hrať v neprospech konkrétnych (a vierohodných) interpretácií Písma, a kresťania sa s tým budú musieť vysporiadať. Evolúcia však za žiadnych okolností nesvedčí o tom – a už vôbec neznamená to, – že „Boh takmer určite neexistuje,“ slovami Dawkinsa.

Mylná predstava č. 5: Ateizmus znamená nemorálnosť.

Množstvo kresťanov namieta, že na to, aby existoval objektívny morálny štandard, potrebujeme Boha; že absolútny morálny zákon si vyžaduje božského zákonodarcu. Nazýva sa to „morálnym argumentom“ v prospech Božej existencie. Vezmime si teda, že je pravdivý (a podľa môjho názoru je). Ak je to tak a ak je ateizmus pravdivý, klamstvo, podvádzanie a krádež nemôžu byť objektívne nesprávne.

Množstvo kresťanov na základe toho vyhlasuje, že racionálne dôslední ateisti by sa mali pustiť do klamania, podvádzania a kradnutia. Skrýva sa za tým úvaha, že starať sa najmä o seba má svoje očividné výhody – vrátane výhody prežitia – a ak žiadne konanie nie je nesprávne, dáva zmysel takéto výhody využiť, ak to, samozrejme, človeku v spoločnosti prejde.

V samotnom ateizme – či morálnom argumente – sa však nenachádza nič, čo by naznačovalo, že ateisti by sa mali správať nemorálne. Samozrejme, nič nenaznačuje ani opak – že ateisti by sa mali správať morálne. Z ateizmu totiž nevyplývajú žiadne „povinnosti“. Inými slovami, ak je ateizmus pravdivý, okrem našich osobných hodnôt neexistujú žiadne objektívne hodnoty, ani rozdiel medzi správnym a nesprávnym. Ateisti si teda nevyhnutne neodporujú, keď sa správajú príkladne. Na druhej strane však nemôžu stále trvať na tom, že správanie iných ľudí je objektívne nesprávne (alebo objektívne správne). Ak je ateizmus pravdivý, pravdou nie je ani jedno, ani druhé.

Poznámka redaktora: Článok patrí do série 5 mylných predstáv.
Preložené z anglického jazyka. https://www.crossway.org/articles/5-myths-about-atheism/

Mitch Stokes

Mitch Stokes

je vedeckým pracovníkom v odbore filozofie na vysokej škole New St. Andrews v Moscow v Idahu. Má doktorát z filozofie a je magistrom v oblasti religionistiky a inžinierom v oblasti mechanického inžinierstva. V minulosti pracoval pre medzinárodnú inžiniersku spoločnosť, v ktorej získal päť patentov v oblasti technológie aeroderivatívnych plynových turbín.

Mitch Stokes tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články