Nezaradené Viera a práca

5 mylných predstáv o vede

Mylná predstava č. 1: Veda je zdrojom istejších vedomostí, než filozofia či teológia.

Vezmime si dve tvrdenia: (1) Elektróny existujú. (2) Je nesprávne mučiť deti len tak z rozmaru. Ktoré z nich vieme s väčšou istotou? Správna odpoveď je č. 2. Prečo? Definícia elektrónu sa už niekoľkokrát zmenila. Nik dnes neverí, že existujú Thompsonove elektróny (J. J. Thompson objavil elektróny), pretože naše chápanie sa už niekoľkokrát zmenilo. Je úplne možné, že o päťdesiat až sto rokov sa vedecké zobrazenie elektrónov úplne zmení a vedci nebudú veriť, že to, čo dnes myslíme pod elektrónom, vôbec existuje. Čo sa týka druhého bodu, všetci cítime, že to je pravda, hoci možno nevieme prečo. Ak si to niekto nemyslí, nepotrebujeme sa s ním hádať, ale poslať ho na liečenie. Je možné, že o päťdesiat až sto rokov už väčšina ľudí nebude presvedčená o druhom tvrdení. Ťažko však budeme hľadať racionálne úvahy, ktoré by zdôvodnili jeho iracionálnosť. Tým pádom sme si viac istí tvrdením č. 2, než tvrdením č. 1.

To isté platí aj pre určité teologické tvrdenia, napríklad, že Boh existuje. Z teológie prírody vieme, že vesmír v istej chvíli začal existovať. Nemohol sa zrazu zjaviť len tak z ničoho; musel vzniknúť z niečoho bezpriestorového, nadčasového, nehmotného, nadprirodzeného (čo presahuje vesmír a nie je obmedzené prírodnými zákonmi), čo malo moc spontánnym činom vytvoriť začiatok času z pozície nadčasovosti. Všetky tieto predpoklady spĺňa iba Osoba. Dôkazy, ktoré tomu nasvedčujú, sú silnejšie, než dôkazy v prospech množstva vedeckých tvrdení, napríklad, že všetky naše genetické informácie sú zakódované v našom DNA.

Mylná predstava č. 2: Nikdy nie je racionálne ísť proti pohľadu veľkého množstva odborníkov v tom či onom vednom odbore.

Väčšina kresťanov by sa riadila odporúčaním na liek proti rakovine, ak by sa 95% onkológov zhodovalo, že daný liek je najlepší. No 95% biológov, paleontológov a odborníkov z príbuzných vedných odborov uznávajú všeobecnú teóriu evolúcie, čo pre väčšinu kresťanov neplatí. Je kresťanský pohľad na evolúciu racionálny, a ak áno, prečo? Existujú aspoň štyri kritériá, na základe ktorých je racionálne byť v rozpore s veľkým množstvom odborníkov v tom či onom vednom odbore, napríklad tými, ktorí uznávajú evolúciu:

  1. Uistite sa, že neexistuje alternatívna interpretácia Biblie, ktorá je interpretatívne opodstatnená a mohla by napätie vyriešiť.
  2. Prítomnosť skupiny vysoko vzdelaných, akademicky kvalifikovaných vedcov s dobrými výsledkami a publikáciami v najlepších zborníkoch, prípadne u knižných vydavateľov s výbornou reputáciou; vedcov, ktorí jednohlasne odmietajú názor dokonca aj drvivej väčšiny príslušných odborníkov.
  3. Existujú dobré historické, sociologické či teologické vysvetlenie toho, prečo väčšina odborníkov zastáva problematický názor (napríklad v prípade evolúcie) namiesto toho, aby bol ich problematický názor z veľkej časti založený na racionálnych základoch upevnených solídnymi argumentami a presvedčivými dôkazmi.
  4. Kresťanstvo je vysoko racionálny svetonázor založený na množstve dôkazov a argumentov. Na základe tejto skutočnosti by mal byť zavrhnutý akýkoľvek názor, ktorý je v rozpore s ústrednými prvkami kresťanského svetonázoru.

Mylná predstava č. 3: Úspech vedy je dôkazom toho, že nevedecké odbory ako filozofia a teológia nie sú zdrojom poznania reality.

Nerozumiem, ako naše rastúce poznanie chémie dokazuje, že Boh neexistuje. Z môjho pohľadu nemá 95% vedeckých objavov nič spoločné s kresťanským učením. Povedal by som, že približne 3% zo zvyšných piatich percent podporujú kresťanstvo (napríklad zistenie, že vesmír mal začiatok) a 2% ho podrývajú. Je zaujímavé, že väčšinu spomínaných dvoch percent tvoria otázky týkajúce sa počiatočných kapitol knihy Genezis, nie Božej existencie, Ježišovho vzkriesenia či právd o samotnom kresťanstve. Cirkev sa musí uistiť, aby to ľuďom objasnila, a nájsť spôsob, ako adresovať spomínané dve percentá.

Mylná predstava č. 4: Pokroky v neurovede nasvedčujú tomu, že vedomie tvoria len fyzické stavy mozgu a nie je vôbec potrebné postulovať o takej strašidelnej veci, akou je duša.

Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Neurovedná metodológia prinajlepšom spočíva v hľadaní korelácií, príčinných súvislostí a funkčných závislostí medzi stavmi vedomia a mozgu. Otázky o pôvode vedomia aj jeho samotnom nositeľovi však formuluje neohrabane, nehovoriac o nachádzaní odpovedí. Zvážte nasledovné:

  1. Empiricky ekvivalentné teórie pracujú s tým istým súborom údajov získaných pozorovaním, a tým pádom nemôžeme na základe empirických údajov rozhodnúť, ktorá z teórií je najlepšia. Vezmime si, že ak dôjde ku poškodeniu zrkadlových neurónov, človek stratí schopnosť súcitiť. Týmto zisteniam zodpovedajú tri empiricky ekvivalentné teórie: striktný fyzikalizmus (aktivita zrkadlových neurónov je totožná s pocitom súcitu), číry dualizmus vlastníctva (aktivita zrkadlových neurónov spôsobuje nefyzický stav pociťovania súcitu a oba javy sa odohrávajú v mozgu) a dualizmus hmoty (aktivita zrkadlových neurónov spôsobuje nefyzický stav pociťovania súcitu, pričom prvý jav sa odohrá v mozgu a druhý v duši). Pri rozsudzovaní medzi teóriami sú kľúčovým faktorom filozofické argumenty, nie neurovedné údaje.
  2. Neurovedná metodológia sa opiera o správy založené na pacientovom subjektívnom vnímaní vlastného vnútorného sveta, pretože príslušný vedec nemá prístup ku vnútornému a osobnému vedomému bytiu danej osoby, iba k jej mozgu. Pôvod vedomia a vnímania seba samého sa odkrýva z pohľadu osobného vnímania, v prvej osobe; pôvod mozgu sa odkrýva z pohľadu vonkajšieho, pohľadu tretej osoby.

Mylná predstava č. 5: Cirkev nemusí veriacich vyučovať o vede; jej úlohou má byť sústrediť sa na duchovné a morálne stránky človeka.

Veľkou časťou cirkevného vyučovania a učeníctva je v podstate odovzdávanie poznania o širších konceptoch v kultúre, ktoré ľudí odrádzajú od kresťanstva. To zahŕňa aj vyučovanie o svetonázoroch. Mnohí kultúrni vodcovia využívajú údajné vedecké zistenia na doloženie scientizmu (stručne povedané, je to myšlienka, že veda je buď jedinou cestou, alebo prípadne výrazne nadradenou cestou k poznaniu reality; náboženstvo a etika sú otázkami pocitov a súkromného názoru, nie poznania), a ten podrýva cirkev. Prieskum výskumného ústavu Barna potvrdil, že jedným zo šiestich dôvodov odchodu z cirkvi je, keď cirkev nereflektuje pokroky vo vede. Cirkev by o tejto problematike mala vyučovať inteligentným spôsobom verným Biblii.

Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.crossway.org/articles/5-myths-about-science/

J. P. Moreland

J. P. Moreland

je uznávaný americký filozof, teológ a kresťanský apologéta. Je odborníkom na metafyziku, filozofiu myslenia a kresťanskú filozofiu. Prednáša na Biola University v USA. Napísal, alebo sa rôznym spôsobom podieľal na vydaní viac ako 90 kníh.

J. P. Moreland tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články