Veríme, že celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu k spravodlivosti (2Tim 3:16-17). Niektoré biblické knihy nám však spôsobujú väčšie ťažkosti ako iné.
Ak chceme dobre čítať Jóba, musíme sa pripraviť, pretože je to v mnohých ohľadoch náročná kniha.
Jób je ťažká kniha
Jób je ťažká kniha, pretože sa zaoberá ťažkou témou – utrpením. A Jób trpí hrozne. Jeho bohatstvo, deti a zdravie – nehovoriac o jeho postavení v spoločnosti – sú mu násilne vzaté. Je to zdrvujúce čítanie, ktorý nie je pre slabé povahy.
Jób je ťažký, pretože nám nemusí dať odpovede, ktoré chceme. Chceme vedieť, prečo dobrí a zbožní ľudia trpia, a táto kniha túto otázku necháva úplne nezodpovedanú. V skutočnosti nás úloha samotného Boha v Jóbovom nešťastí len znepokojuje.
Jób je ťažký, pretože veľkú časť knihy zaberajú slová Jóbových priateľov, o ktorých Boh nakoniec vyhlási, že hovorili nesprávne. Ako teda máme vedieť, čomu veriť? A ak sa pokúšame kázať z tejto knihy, ako môžeme postaviť kázeň na ich mylných názoroch?
A čo samotný Jób? V zdanlivo nekonečných dialógoch sa zdá, že Jóbov spôsob rozhovoru s Bohom je skôr malicherný než trpezlivý. Háda sa s Bohom a sťažuje sa na svoju situáciu. Kniha sa zdá byť jedným dlhým nárekom. Nemali by byť kresťania neustále radostní?
Jób je ťažký aj preto, že 95 % knihy tvorí poézia. Poetická literatúra si vyžaduje veľký cit pre umenie metafory a prirovnania ako aj pre jemné nuansy rôznych foriem hebrejského paralelizmu. Oceniť tieto vlastnosti je ešte náročnejšie, keď chceme prekonať obrovskú kultúrnu vzdialenosť, ktorá nás delí od autora knihy.
A Jób je ťažký už len preto, že je to dlhá kniha so 42 kapitolami. Väčšina týchto kapitol sa pritom opakuje a je vyslovene depresívna: Jób a jeho priatelia sa stále dookola hádajú, ani jedna strana neustupuje ani o milimeter. Niekto raz povedal: „Tradičný výraz ,Jóbova trpezlivosť’ by sa dala lepšie [vyjadriť] ako ,trpezlivosť čitateľa knihy Jób’.“ Možno je na tom kus pravdy.
Ako čítať Jóba s úžitkom
Čítanie Jóba je ťažké, ale môže byť nesmierne obohacujúce. Tu je päť tipov, ktoré vám pomôžu vydolovať jeho bohaté poklady.
1. Oceňte literárnu formu knihy.
Úvodná a záverečná naratívna časť Jóbovej knihy poskytujú rámec, ale srdcom knihy je jej poetické jadro. Jób nie je neosobné filozofické pojednanie o povahe utrpenia; oveľa viac sa týka skutočnej skúsenosti so skutočným utrpením a toho, čo to znamená pre vzťah človeka s Bohom.
Skutočnosť, že kniha hovorí skôr v poézii než próze, naznačuje, že sa má osloviť naše srdcia aj hlavy. Jej poetická forma odráža citový zmätok, ktorý Jób prežíva. A aby čitateľ dokázal oceniť jej posolstvo, musí sa do týchto emócií nejakým spôsobom vžiť. Túto knihu nemôžete čítať nezaujato a očakávať, že prijmete to, čo vám ponúka.
Musíte si dovoliť pocítiť niečo z toho, čo cíti Jób, nech je to akokoľvek nepríjemné.
2. Pri čítaní Jóba sa neponáhľajte.
Jób má 42 kapitol z nejakého dôvodu.
Emocionálny zmätok v bolesti a smútku je dlhý. Neexistujú žiadne jednoduché odpovede, žiadne rýchle riešenia. Uzdravenie si vyžaduje čas. A rozsiahly dialóg medzi Jóbom a jeho priateľmi s jeho konfliktmi a zmätkom napodobňuje skúsenosť skutočného utrpenia. Kniha neponúka jasné odpovede na Jóbove otázky, čo trpiaci vo svojej bolesti často zažívajú. Samotná kniha predstavuje obraz ľudskej skúsenosti v padlom svete, v ktorom nám odpovede na tieto otázky unikajú a my sme nútení jednoducho dôverovať Bohu.
Kniha pozýva čitateľa na dlhú cestu a v tomto procese môže byť náš život otrasený, ale nakoniec aj premenený.
3. Čítajte Jób s ohľadom na jeho dramatický charakter.
Všimnite si jemné rozdiely v spôsoboch, akými traja priatelia konfrontujú Jóba, a spôsob, akým sa ich spor s ním stáva ostrejším a nepriateľskejším.
Uvažujte o funkcii rozpravy o múdrosti v Jóbovi 28 vo vývoji príbehu. Mohla by to byť medzihra, ktorú rozprávač uvádza pred záverečnou časťou? A prečo je tajomný Elihu predstavený náhle v Jóbovi 32 po Jóbovej záverečnej reči? Aké indície nám autor dáva na posúdenie Elihuovej úlohy v knihe?
Táto kniha je majstrovským dielom dramatického umenia. Nechajte jej kompozíciu prispieť k jej posolstvu.
4. Čítajte Jóbove slová so súcitom.
Jób spočiatku zbožne reaguje na svoju skúšku slovami, ktoré by sme všetci obdivovali (Jób 1:21; Jób 2:10). Potom si však svoju stratu hlboko uvedomí a jeho slová náreku a sťažnosti prudko vytrysknú. Počiatočný záblesk svetla, ktorý Jób prežíva, sa vytráca a nastupuje hlboká tma – temná noc duše.
Jóbove protesty nie sú chladnými filozofickými úvahami; sú to do biela rozpálené výbuchy človeka, ktorého zachvátila rozbúrená rieka bolesti a smútku. Uvedomte si, že hoci Jób hovorí tvrdo, naďalej hľadá Boha. Viac než čokoľvek iné sa chce konfrontovať s Bohom. Viac ako o odpovede mu ide o vzťah.
A nakoniec Jóba Boh chváli. Jób vytrvá vo svojej viere (pozri Jk 5:11).
5. Zápaste osobne s otázkami, ktoré Jób kladie.
Uctievame Boha len kvôli výhodám, alebo ho považujeme za hodného uctievania len preto, že je taký, aký je?
Nech nás Božie zjavenie v záverečných kapitolách konfrontuje ústrednou otázkou knihy: Môžeme dôverovať Božej múdrosti pri riadení jeho sveta viac ako svojej vlastnej?
Znepokojený, ale v bezpečí
Áno, čítanie Jóba nás môže znepokojiť.
Môže však tiež pozdvihnúť naše oči k Božej sláve uprostred tajomstiev života v tomto svete, naučiť nás súcitu s tými, ktorí trpia, a pripraviť nás na to, aby sme s vierou čelili utrpeniu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
