Ako zakladateľ zboru som bol poučený, aby som pozorne sledoval „ekonomiku“, ktorá by mohla ovplyvniť našu schopnosť plniť misiu. „Venujte veľkú pozornosť kľúčovým číslam. Sledujte národný a miestny trh práce. A sledujte svoje nedeľné čísla. Počítame ľudí, pretože na ľuďoch záleží.“
Celkovo je táto rada rozumná. Je však neúplná. Existuje ešte jedna, oveľa dôležitejšia ekonomika, ktorú musíme pozorne sledovať: ekonomika dôvery. Dôvera je základom všetkého, čo robíme.
„Dobré meno“
Dôvera „dobrého mena“ prebieha medzi členmi a vedúcimi a v samotnom vedení. Je to to, čo Šalamún opísal v Prísloviach: „Dobré meno je viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia než striebro a zlato“ (Prís 22:1).
Keď ste pastorom zakladajúcim zbor, len málo vecí ovplyvní vašu schopnosť viesť ľudí cez ťažké obdobia tak, ako ich dôvera vo vás. Keď máte „dobré meno“, je oveľa pravdepodobnejšie, že vás budú počúvať aj nasledovať. Namiesto toho, aby sa báli vašej výzvy k obetiam, je pravdepodobnejšie, že budú počuť pozvanie k rastu v milosti. A keď rozvíjate kultúru, ktorá buduje dôveru, profituje z toho celé spoločenstvo.
Aby sme si vybudovali dôveru, ľudia potrebujú vidieť integritu v našich zámeroch, slovách a v celom živote. Musíme byť „bezúhonní“ (1Tim 3:2). Ako však takúto kultúru vytvárame v našich vznikajúcich zboroch? Tu je päť postupov, ktoré pomôžu vybudovať ekonomiku dôvery.
1. Vnímajte ľudí, ktorí potrebujú rásť, nie problémy, ktoré treba riešiť.
Jeden kolega pastor mi raz povedal (samozrejme zo žartu): „Služba by sa mi páčila oveľa viac, keby som sa nemusel zaoberať ľuďmi, ktorí potrebujú moju službu!“ Ak sme úprimní, všetci sme občas v pokušení vidieť problémy namiesto ľudí. A keď k tomu dojde, musíme riešiť koreň problému vo svojom srdci.
Len málo vecí zničí ekonomiku dôvery tak ako klebety, ohováranie alebo reptanie na druhých. Skutočnou výzvou tu nie je milovať nemilovaných; je to prekonanie sebeckej túžby obklopiť sa ľuďmi, ktorí prispievajú k nášmu nenáročnému, bezproblémovému životu. Inak povedané, skutočným „problémom“ nemusia byť ľudia, ktorých sme povolaní pásť – môžeme ním byť my a náš pastiersky nárok.
2. Zachovávajte dôverné informácie v súkromí.
Keďže služba je o srdci, často sme zasvätení do tých častí života ľudí, ktoré sa zvyčajne držia za zatvorenými dverami. Len málo vecí tieto dvere zabuchne tak rýchlo ako rozviazaný jazyk. Tento hriech nielenže zrádza dôveru tých, ktorí sa vám predtým zverili, ale bráni aj ostatným, aby vám dôverovali v budúcnosti.
Ľudia počúvajú vás a príbehy, ktoré rozprávate. Ak sa s niekým podelíte o informácie, ktoré sa nemali dostať do iných uší, ľudia sa možno budú smiať spolu s vami, ale potichu si zamknú dvere na srdci, aby sa uistili, že im nemôžete urobiť to isté.
3. Choďte príkladom.
Integrita nie je len o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, čo robíme. Ak chceme, aby ľudia dôverovali našim slovám, musia ich vidieť v praxi v našich činoch.
Keďže ľuďom hovoríme, že je dobré pestovať srdce služobníka, musíme byť spokojní s tým, že sa s nami zaobchádza ako so služobníkmi. Keďže ľuďom hovoríme, aby pracovali na Božiu slávu, musíme byť usilovní a produktívni. Keďže ľuďom hovoríme, aby si zachovávaním šabatu odpočinuli v Božej zvrchovanosti a moci, musíme robiť pokánie zo svojej závislosti od práce a sami skutočne odpočívať. Keďže hovoríme ľuďom, aby finančne prispievali, musíme ctiť Pána prvotinami z našich príjmov.
Nemali by sme od nikoho žiadať, aby robil niečo, čo nie sme ochotní urobiť sami.
4. Podeľte sa o vedenie.
Ak chceme, aby nám ľudia dôverovali, musia vidieť, že my dôverujeme im. Nevybudujeme ekonomiku dôvery, ak nebudeme aktívne dôverovať ľuďom, ktorí robia to, čo je potrebné urobiť.
To znamená, že musíme viesť tým, že investujeme do ľudí, aby robili to, čo by sme často ľahšie a efektívnejšie dokázali urobiť sami.
5. Buďte vzorom v zbožnom riešení konfliktov.
Raz mi niekto povedal, že služba je séria ťažkých rozhovorov. Tie najťažšie sa takmer vždy týkajú konfliktov – najmä ak sme na vine my. Matúš 5:21-26 nám hovorí, aby sme urobili prvý krok k zmiereniu tým, že rýchlo a pokorne požiadame o odpustenie.
Ekonomika dôvery sa nebuduje tým, že budeme dokonalí, ale tým, že si vypestujeme charakter zakorenený v milosti. Keď si pokorne priznáme svoje chyby alebo hriech a potom sa snažíme o nápravu, často nasleduje dôvera. Ale, pastori zakladajúci zbory, tu musíme urobiť prvý krok. Boh často vykonáva svoje najhlbšie dielo budovania dôvery, keď sa stretávame s ľuďmi v konflikte, vyzbrojení pokornou láskou zakorenenou v evanjeliovej milosti.
Pri každej interakcii dochádza buď k vkladom, alebo výberom z našej spoločnej banky dôvery. Usilujme sa o rast tejto dôvery.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
