Už zase som bol tam. Skrýval som sa na verande pred svojou rodinou. Plakal som.
Naše problémy ma premáhali.
So slzami v očiach som zúfalo prosil Pána, aby odstránil problémy, s ktorými moja rodina zápasila a aby priniesol pokoj do nášho rozbitého života.
Neodpovedal mi.
Toto bola úplne bežná scéna počas mojich tínedžerských rokov. Vyrastal som v dysfunkčnej rodine s rodičmi alkoholikmi. Každý deň som bojoval s tým, aby som zvládal školu, udržal si prácu, staral sa o súrodencov, rozvíjal vzťah s Ježišom – a miloval moju rodinu.
Nebolo to tak vždy. Keď som bol mladší, moji rodičia považovali za prioritu to, aby sme ako rodina chodili do cirkvi. Záležalo im na mojom vzťahu s Ježišom. A keď som v Ježiša uveril, tešili sa a viedli ma ku krstu. Moji rodičia boli moji hrdinovia.
Niekedy rozmýšľam nad tým, aký by bol môj život, keby hriech tak kruto nepoškodil moju rodinu. Stále by som obdivoval svojich rodičov? Bol by môj vzťah s nimi iný? Boli by moje spomienky na nich bez tieňa?
Neviem, aký by bol môj život, lebo taký život som nedostal. Boh ma miloval tým, že mi dal poškodenú rodinu.
Poškodené rodiny sú po celom svete a ja som len jedným hlasom z milióna ľudí, ktorí volajú k Bohu s túžbou po stabilite a pokoji. Ale verím, že Pán nevypočul moje prosby kvôli jeho láske ku mne. Poviem vám, prečo si to myslím.
Naučil som sa milovať Božiu posväcujúcu milosť
Milosť mi nebola cudzia. Veď som chápal, že som bol zachránený z milosti pre vieru (Ef 2:8-9; Rim 5:21). Avšak môj pohľad na milosť bol úzky a nekompletný. Postupne som pochopil, že milosť nie je len o spasení; je aj o posvätení. Božia milosť nie je len jednorazový akt; je dlhodobá, pracuje na mne, aby som sa chválil stále viac v ňom.
Apoštol Pavol takisto poznal tento typ milosti. V 2. Korinťanom 12:7-8 hovorí o ostni v tele, ktorý ho trápil. Tento osteň bol taký vážny, že sa trikrát modlil za to, aby ho Boh od neho vzal. Ale namiesto toho, aby ho odstránil, Pán povedal Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (v. 9). Pavol sa naučil, že Božia milosť je posväcujúca – a že je dostatočná na to, aby zjavila ako sa Božia sila prejavuje skrze Pavlovu slabosť.
Božia milosť je dostatočná aj pre mňa. Jeho milosť ma posväcuje, aby som sa viac podobal Pavlovi a aby som sa „radšej chválil svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila” (v. 9). Naučil som sa milovať Božiu posväcujúcu milosť.
Naučil som sa milovať cirkev
Moja rodina sa na niekoľko rokov stala kostolnými turistami. Striedali sme rôzne cirkevné zbory. Kvôli tomu som sa bohoslužieb zúčastňoval s ľahostajnosťou. Hoci som bol znovuzrodený veriaci, mal som problém s prijímaním duchovného mlieka (1Pt 2:2-3). Takže keď sme zase začali chodiť do ďalšieho cirkevného zboru, bol som voči nemu veľmi cynický.
Rýchlo som ale zistil, že som sa mýlil. Keď som prišiel, verní členovia ma chceli spoznať, pozývali ma k sebe domov, aby som strávil čas s ich rodinou a venovali sa mi v učeníctve. Pastor pre študentov ma vyučoval zdravú doktrínu a ukázal mi radosť z chodenia s Ježišom. Pán ma obdaroval autentickými priateľstvami, ktoré ma povzbudzovali, aby som Ježiša miloval stále viac. Dnes – vo veľkej miere vďaka tomu, čo Boh urobil v mojom živote cez miestny cirkevný zbor – študujem na teologickom seminári, aby som mohol celý život milovať cirkev ako svoje povolanie v službe.
Tým, že mi nedal stabilnú rodinu, ma Pán naučil vážiť si mojich adoptívnych bratov a sestry v Kristovi (Rim 8:14-17; Ef 1:5-6). Naučil ma, čo to znamená mať rodinu vykúpenú Kristovou krvou (1Pt 1:19). Naučil som sa milovať miestny cirkevný zbor.
Naučil som sa milovať svoju rodinu
Milovať moju rodinu nebolo vôbec ľahké. Boli obdobia, keď som mal problém vôbec vysloviť to, že ich milujem. Hádal som sa s nimi, ohováral som ich, videl som, ako ich moja pýcha a sebectvo zraňovali. Moja rodina trpela pre môj hriech rovnako ako som ja trpel pre ten ich. No môj hriech – aj hriech mojej rodiny – bledne v porovnaní s neuveriteľnou láskou Ježiša, môjho Pána (Rim 8:35-39).
Práve skrze Ježišovu moc sa láska prejavuje najzreteľnejšie. V ňom láska nemá podmienky ani nie je sebecká, ako to často býva v modernej dobe. Naopak, v Kristovi je láska bezpodmienečná a obetavá. Láska dosahuje svoj vrchol vtedy, keď sa podobá Kristovej prirodzenosti, pretože on sám je láska (1Jn 4:8, 1Jn 4:16). A najväčším prejavom Ježišovej lásky bola jeho zástupná smrť na kríži, kde položil svoj život (Jn 15:13).
Skrze túto lásku som sa naučil milovať moju rodinu. Kristova láska ma zaväzovala napodobňovať túto obetavú a bezpodmienečnú lásku voči mojej rodine (Jn 13:34-45). Nekopírujem ju dokonale, pretože sa ma drží hriech, ale dôverujem, že Kristus ma každý deň obnovuje, učí ma o hĺbke jeho lásky a o tom, ako ho lepšie ukazovať svetu. Naučil som sa milovať svoju rodinu.
Boh nám jednoducho nedáva všetko, o čo ho prosíme. Namiesto toho sa modlíme, aby sa diala jeho vôľa a tak zosúlaďujeme svoju vôľu s jeho (Mt 6:10). Ja sa stále modlím, aby sa naplnila Božia vôľa – pri mne, pri mojej rodine, vo svete. A budem sa naďalej modliť za jeho vôľu, lebo vidím, že je oveľa lepšia, než si dokážem vôbec predstaviť. Boh ma miloval tým, že mi nedal stabilnú rodinu – a urobil to pre svoju slávu a moje dobro.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
