„Železo sa brúsi železom a jeden človek obrusuje druhého.“ (Prís 27:17).
Kritika je niečo, čomu sa väčšina z nás vyhýba. Prirodzene sa chceme vyhnúť ťažkým rozhovorom, v ktorých sú naše činy, motívy alebo služba pod drobnohľadom iného človeka. Mnohí z nás sa zároveň neradi delia o kritiku alebo kritizujú iných, pretože nechceme vyzerať ako odsudzujúci alebo riskovať, že niekomu ublížime.
Hoci sa to môže zdať neprirodzené, chcem naznačiť, že dávanie a prijímanie zbožnej kritiky je nevyhnutným prvkom v živote zdravých vzťahov a zdravých zborov. Ak máme v úmysle pomáhať ľuďom rásť v zbožnosti, ale nedokážeme dávať zbožnú kritiku, nakoniec im veľmi nepomôžeme. Boh používa svoj ľud na to, aby si navzájom v láske hovorili pravdu, a to zahŕňa aj kritickú pravdu. Ak vám tento prvok vo vašich učeníckych vzťahoch chýba, ste ako pastier bez prúta.
Čo je zbožná kritika?
Slová „kriticizmus“ alebo „kritika“ sa v našich Bibliách príliš nevyskytujú, ale tento pojem určite áno. Pojmy ako pokarhanie, výčitka, náprava, napomenutie a poučenie vystihujú tú istú myšlienku.
Tu je môj pokus o definíciu zbožnej kritiky: dať opravné hodnotenie inej osoby a jej služby Pánovi so zámerom pomôcť tejto osobe rásť vo vernosti Bohu.
Pre účely tohto článku sa zameriavam na dávanie a prijímanie zbožnej kritiky v kontexte kresťanského vzťahu. Môže to byť medzi manželmi, priateľmi, spolubratmi alebo zamestnancami zboru. Chcem tiež zdôrazniť, že hovoríme o zbožnej kritike. Je to dôležité, pretože nie každá kritika je zbožná. Niektorá kritika je satanská.
Niektorí ľudia dávajú kritiku inšpirovanú hriešnym telom (1Kor 3:3), ktorej chýba duchovná múdrosť (Jk 3:14-16) a ktorá nerobí nič iné, len ubližuje iným (Ga 5:15). Často krát je táto bezbožná kritika zameraná na to, aby strhla druhých a vyzdvihla seba, aby vyzerala „duchovne“ (Lk 18:11-14; Prís 30:32). Tento necitlivý útok je bez konštruktívnej milosti a zanecháva ľudí skôr zranených, než aby im pomohol.
Aby sme sa vyhli takejto kritike, rád by som sa podelil o niekoľko návrhov, ako by sme mali dávať a prijímať zbožnú kritiku.
Ako dávať zbožnú kritiku
1. Cieľom je rast.
Hlavným cieľom každého kresťanského vzťahu by malo byť pomáhať si navzájom rásť v Kristovi (Ef 4:14-15). To znamená, že kritika musí byť zameraná na budovanie, nie na búranie (2Kor 13:10). Keď teda hovoríte, v modlitbe zvážte, ako môžu vaše slová poskytnúť konštruktívnu milosť, ktorá pomôže druhým dozrieť v Kristovi (Ef 4:29). Ukážte im, ako im vaša náprava, ak sa aplikuje, môže pomôcť lepšie odrážať Božiu slávu (Mt 5:16).
2. Kritizujte pokorne.
Pýcha sa vyžíva v kritizovaní druhých. Ak vás teda teší rozdávať kritiku, môže to byť znamenie, že vaše srdce vedie pýcha. Najlepší spôsob, ako rásť v pokore, je tráviť čas ďakovaním Bohu za mnohé spôsoby, ktorými vás milostivo opravil. Zopakujte si, ako je pre vás evanjelium dobrou správou, a nanovo sa nechajte vyburcovať tým, aký milostivý k vám Boh bol (Ef 2:1-5). To vám pomôže vybrať brvno z vlastného oka skôr, ako pomôžete niekomu inému vybrať smietku z jeho oka (Mt 7:1-5).
3. Svojou kritikou poskytnite povzbudenie.
Kritika by mala byť takmer vždy podávaná so zdravou dávkou povzbudenia. Nie je to psychologický trik, ako sa vyhnúť zraneniu citov; je to skôr spôsob, ako potvrdiť, že Boh v nich pôsobí napriek ich potrebe neustále rásť.
Napríklad, keď mi naši zamestnanci dávajú spätnú väzbu na moje vedenie alebo kázanie, potrebujem, aby mi pomohli vidieť, čo treba zmeniť a čo by som mal robiť aj naďalej. Poukázanie na dôkazy milosti spolu s oblasťami, ktoré treba zlepšiť, urobí vaše kritické rozhovory ešte užitočnejšími. Viac o poskytovaní povzbudenia si môžete prečítať tu.
4. Buďte pozorní.
Skôr ako niečo poviete, zvážte, čo by ste mali povedať (Prís 29:20). Pomôže vám to vyselektovať nepodstatné veci a dostať sa k podstate toho, čo je potrebné komunikovať. V modlitbe sa pýtajte sami seba: „Čo je hlavnou otázkou, ktorú potrebujem riešiť? Čo dúfam, že si z nášho rozhovoru zapamätajú? Čo je naozaj potrebné povedať a čo možno prehliadnuť?“ Táto práca na začiatku poslúži vám aj osobe, ktorú konfrontujete.
5. Buďte jasní.
Keď dávate kritiku, buďte čo najjasnejší. Hovoríte o probléme s hriechom alebo o osobnostnom probléme? Ide o veľký problém alebo o niečo, čo by sa mohlo stať veľkým problémom? Jedným zo spôsobov, ako urobiť viac jasnosti, je používať príklady.
Napríklad nehovorte len „si hrubý“. Ale môžete to skúsiť povedať takto: „Viem, že máš dobré nápady, ale všimol som si, že máš tendenciu prerušovať ľudí, keď hovoria. Nie som si istý, či si sa pri tom pristihol, ale ľudia môžu mať pocit, že nepotrebuješ počuť, čo chcú povedať.“ Jasná kritika vám pomôže uistiť sa, že sa dostanete k podstate problému.
6. Buďte jemní.
Svoje slová napomenutia zahaľte jemnosťou. Láska sa snaží komunikovať pravdu spôsobom, ktorý sa dá ľahko prehltnúť. Je znakom duchovnej zrelosti citlivo pomáhať ľuďom rásť v duchovnom zdraví (Ga 6:1). Jemnosť nesmieme vnímať ako slabosť, ale skôr ako postoj srdca, ktorý si Boh môže použiť na to, aby viedol druhých k pokániu (2Tim 2:24-26). Jedným zo spôsobov, ako rásť v jemnosti, je premýšľať o tom, ako by ste chceli, aby s vami niekto hovoril, keby vám dával rovnakú kritiku (Mt 7:12). Ako im môžete preukázať úctu a zároveň im pomôcť rásť (Rim 12:10)? Tým, že popremýšľate o tom, ako budú počuť to, čo hovoríte, môžete svoje slová formovať tak, aby boli podávané jemne.
7. Buďte trpezliví.
„Láska je trpezlivá“ (1Kor 13:4). Pamätajte, že náprava niektorých návykov alebo hriechov si vyžaduje čas, najmä ak ide o hlboko zakorenené problémy srdca. Pozerajte sa na váš vzťah z dlhodobého hľadiska a proste Boha, aby vám pomohol spomenúť si, aký bol s vami trpezlivý (Ex 34:6). To vás udrží pokornými pred Bohom a trpezlivými s tými, ktorým pomáhate pri náprave.
8. Modlite sa.
Ruth Grahamová raz o svojom manželovi povedala: „Mojou úlohou je milovať Billyho, Božou úlohou je zmeniť ho.“ V tomto výroku je veľa múdrosti. Aj keď my môžeme priniesť pravdu do srdca, len Boh môže spôsobiť, aby toto semeno vyrástlo (1Kor 3:6). Pre nás to znamená, že ak sa za ľudí nemodlíme, určite by sme sa ich nemali snažiť zmeniť. Iba Boh je schopný zmeniť človeka, preto ho prosme za iných ľudí.
Ako prijímať zbožnú kritiku
1. Buďte hladní po raste.
Túžite rásť v duchovnej zrelosti? Túžite sa viac podobať Ježišovi? Ak áno, potom musíte urobiť všetko pre to, aby ste umŕtvovali pýchu, ktorá chce chrániť váš obraz. Keď nás druhí kritizujú, našou prirodzenou reakciou je brániť sa a ospravedlňovať sa za kritiku, ktorú vzniesli.
Bratia a sestry, usmrťte modlu imidžu. V Prísloviach 12:1 sa píše: „Ten, kto rád prijme napomenutie, miluje poznanie, kto nenávidí výčitku, je hlupák.“ Dôvod, prečo sú tí, ktorí nenávidia pokarhanie, hlúpi, je ten, že nie je nič lepšie ako byť naprávaný na Božiu slávu. Proste Boha, aby vás prinútil rásť v svätosti a užitočnosti nad všetky ostatné veci. Poproste ho, aby vám pomohol nebáť sa, že sa stanete silnejšími vďaka tomu, že vás pokorí pomoc tých, ktorí hovoria do vášho života.
2. Predpokladajte, že potrebujete byť naprávaní.
Príslovia 12:15 nám pripomínajú, že „bláznovi sa zdá jeho cesta správna, lež ten, čo si dá poradiť, je múdry“. Predpokladáte, že vo svojom živote potrebujete ľudí, ktorí vás budú kritizovať a opravovať? Predpokladáte, že iní vo vás vidia veci, ku ktorým by ste mohli byť slepí? Je hlúpe predpokladať, že ani v našich najlepších dňoch nám nemôže pomôcť kritický pohľad iných.
3. Nenechajte sa ľahko uraziť.
Spurgeon raz múdro poradil: „Ak si o tebe niekto myslí niečo zlé, nehnevaj sa naňho, lebo si horší, ako si on myslí.“ Pýcha v našich srdciach sa často rozhorí, keď nám niekto povie kritické slová. Proste Boha, aby vám pomohol pamätať na to, že nech vám niekto povie čokoľvek, je to oveľa menej kruté ako to, čo vám povedal Boh v evanjeliu.
4. Klaďte objasňujúce otázky.
Keď vás niekto kritizuje, poďakujte mu za to, že vám pomáha rásť, a potom pokračujte otázkami. Požiadajte o príklady, ktoré vám pomôžu lepšie porozumieť. Pýtajte sa na návrhy, ako by ste sa mohli zmeniť. Týmto spôsobom sa kritika zmení na rozhovor, čo je vždy to najlepšie miesto pre rast.
5. Predpokladajte, že v tom, čo vám ostatní hovoria, je aspoň trochu pravdy.
Ľudia nie sú neomylní, takže sa občas stane, že ich slová kritiky alebo kriticizmus budú neopodstatnené a mimo. Vašou prvou reakciou by nemalo byť spochybnenie toho, čo hovoria, ale skôr snaha zistiť, aký kúsok pravdy sa dá z ich slov zachrániť. Málokedy sa stane, že aj v tej najväčšej spleti odpadkov nenájdete kúsok zlata.
6. Majte na zreteli cirkev.
Keď vás napomínajú iní, nie ste jediný, kto z toho má prospech. Keďže ste súčasťou Kristovho tela, váš rast znamená dobrú vec pre všetkých (1Kor 12). Pravdepodobne by som mohol vymenovať 10 – 15 korekcií, ktoré som v priebehu rokov dostal a ktoré výrazne zmenili smer môjho života a služby.
Jedna, na ktorú si najčastejšie spomínam, prišla v prvom roku mojej kazateľskej služby, keď ma priateľ upozornil, že dôsledne kážem o kríži, ale zriedkavo spomínam Ježišovo vzkriesenie. Povzbudil ma, aby som vo svojom kázaní vyzdvihol Ježiša z hrobu. Som rád, že to urobil, a som vďačný mnohým ďalším, ktorí ma mali radi natoľko, že sa so mnou podelili o svoju zbožnú kritiku.
7. Robte to na Božiu slávu.
V 1. Korinťanom 10:31 sa píše: „Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ To znamená, že naším cieľom pri dávaní, prijímaní a uplatňovaní kritiky musí byť vždy pomôcť tomu, aby bol Boh jasne viditeľný v našich životoch a v životoch iných. Ak je Božia sláva naším najväčším cieľom, bude chrániť naše srdcia v rozhovoroch, ktoré môžu byť ťažké a náročné.
Vytváranie kultúry obrusovania sa v cirkvi
To, čo nechceme, je vytvoriť kultúru kritikov, ktorí na seba neustále hľadia a hľadajú chyby. Chceme však, aby sa zbor prehĺbil vo svojej láske a starostlivosti o druhého natoľko, že bude ochotný viesť hlboké, bolestivé, milostivé, užitočné a charakter formujúce rozhovory, ktoré prinesú Bohu veľkú slávu.
1. Kážte evanjelium.
Čím pravidelnejšie budeme zvestovať a uplatňovať evanjelium na sebe a na druhých, tým viac budeme vybavení na to, aby sme dávali a prijímali kritiku zameranú na milosť.
2. Buďte vzorom.
Pastori a tí, ktorí sú duchovne zrelí, musia slúžiť ako vzory pre ľudí okolo seba (1Kor 11:1). Ako vzor pre svoje stádo ste otvorený kritike? Ponúkate a pýtate si zbožnú kritiku ako súčasť rodinných stretnutí, stretnutí zamestnancov alebo učeníckych vzťahov?
3. Pýtajte si ju.
Urobte z dávania a prijímania zbožnej kritiky bežnú súčasť vašich učeníckych vzťahov. Neznamená to, že by ste sa mali vždy navzájom kritizovať, ale znamená to, že chcete dať jeden druhému povolenie slobodne hovoriť jeden druhému. Často ľuďom hovorím: „Máš povolenie kedykoľvek poukázať na akúkoľvek vec v mojom živote, o ktorej si myslíš, že ju potrebujem počuť.“ Nehovorím to každému, ale ľudia, ktorých učeníkujem, vedia, že majú voľnú ruku skúmať moje srdce a pýtať sa na čokoľvek. Ukázalo sa, že je to pre mňa úžasne plodná a oslobodzujúca prax.
4. Zorganizujte si ju.
Nájdite spôsob, ako z dávania a prijímania spätnej väzby urobiť štandardnú súčasť vášho života. Počas večerných rande si s manželkou občas položíme otázky: „Čo by si chcela, aby som prestal robiť? Čo je niečo, čo by si chcela, aby som začal robiť? A čo je niečo, čo by si chcela, aby som robil aj naďalej?“ Rovnako aj naše stretnutia zamestnancov zahŕňajú modlitbu, plánovanie a zhodnotenie bohoslužieb z predchádzajúcej nedele. Tento čas získavania spätnej väzby na moje kázanie sa ukázal ako neoceniteľný pre môj rast ako služobníka Božieho slova.
5. Chráňte sa pred pestovaním kritického ducha.
Ak ste súčasťou zboru, ktorý dáva a prijíma zbožnú kritiku, budete občas v pokušení rozvíjať kritického ducha. Každá pieseň, každá modlitba, každé kázanie, každý rozhovor by sa mohli stať predmetom skúmania. Musíme si chrániť srdce pred touto hriešnou vlastnosťou. Nie je zbožné byť kritický, ale je zbožné vedieť kritikou pomôcť druhým. Pochopenie tohto rozdielu je pre život každého človeka nevyhnutné.
6. Súčasne pestujte kultúru povzbudzovania.
Kultúra povzbudzovania je kľúčom k zdravej kultúre kritiky. Nie som si istý, aký je zdravý pomer, ale dúfam, že moja manželka, deti, priatelia a partneri v službe počujú odo mňa 5 až 10-krát viac povzbudenia ako kritiky. Ak je povzbudenie zámerné, vytrvalé a úprimné, potom kritika poslúži ako leštiaca utierka na srdce toho druhého. Ak nie je, potom sa zmení na plameňomet.
7. Modlite sa za ňu.
Modlite sa, aby Boh vytvoril vo vašom zbore kultúru, ktorá bude túžiť pomáhať si navzájom rásť. Modlite sa, aby vám a ostatným dal múdrosť pri vzájomnom podnecovaní sa k zbožnosti (Heb 10:24-25). Modlite sa, aby vo vašom zbore vypestoval pokoru, ktorá sa teší z toho, že je naprávaná podľa Božej pravdy (Sk 17:11). A predovšetkým sa modlite, aby sa prostredníctvom hovorenia pravdy v láske cirkev budovala na telo, ktoré vzdáva slávu Ježišovi (Ef 4:15).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
