Poznáte niekoho, kto by pohotovo povedal: „Verím v Boha“, ale kresťanská viera by sa v jeho živote nijako inak neprejavila? Ako by ste akému človeku odpovedali? Slová v Liste Jakuba 2:14-26 sú preňho studenou sprchou. V Jakubovi 2:19 sa hovorí: „Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.”
V tejto časti Jakub hovorí veriacim o niekom, kto tvrdí, že má vieru, veľmi pravdepodobne niekto v ich zhromaždení. Tento človek je vyznávajúci veriaci a tá hlavná otázka, ktorú si má podľa Jakuba položiť, znie: Je moja viera skutočná?
Pravá viera vs. falošná viera
Jakubov 2:14-26 je zrejme najkontroverznejší oddiel v celej knihe. Ako kresťania veríme, že jedine Písmo je zapísaným Božím zjavením, že spasenie je jedine vierou, jedine z milosti, jedine v Krista a že žijeme jedine pre Božiu slávu.
Ak sú to však pravé vyznania, ako to Jakub myslí, keď píše: „Človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery” ? Jeden komentátor odpovedá: „[Jakub] prichádza k [svojim čitateľom] s náročnou otázkou, nie preto, že by navrhoval iný spôsob záchrany, ale preto, aby pochopili, čo ‚jedine vierou’ skutočne znamená.“
Tieto verše nie sú kontrastom medzi vierou a skutkami. Sú kontrastom medzi pravou a falošnou vierou. Každý môže povedať, že verí v Boha, dokonca i démoni (Jk 2:19)! Pravá viera sa dokáže ako skutočná, pretože bude mať za následok dobré skutky. Falošná viera sa dokáže ako mŕtva, pretože ich mať nebude.
Skutky pred spasením vs. skutky po spasení
Viera, skutky a ospravedlnenie – Jakub nie je jediný biblický autor, ktorý rozoberá, ako tieto tri veci spolu súvisia. Veľa odborníkov na Bibliu poznamenáva, že na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Jakub a apoštol Pavol spolu nesúhlasia.
Pavol povedal, že Abrahám nebol ospravedlnení skutkami, ale vierou (Rim 4:2-3). Jakub vraví, že Abrahám bol ospravedlnený tým, čo robil, a že človek nie je ospravedlnený iba vierou, ale taktiež skutkami (Jk 2:21-23). Má pravdu Jakub, alebo má pravdu Pavol?
Kľúčom k porozumeniu vzťahu medzi vierou a skutkami je rozpoznanie načasovania tých skutkov. Ide o skutky pred spasením alebo po spasení? Pavol hovorí veľa o skutkoch pred spasením. Jasne ukazuje, že spasenie si človek nikdy nezíska skutkami alebo dobrými činmi (Ef 2:8-9). Jakub hovorí viac o skutkoch po spasení. Jasne ukazuje, že spasenie bude mať za následok skutky a dobré činy (Jk 2:18).
Pavol a Jakub sú úplne vo vzájomnej zhode: skutky bez viery nás nezachránia. Taktiež sa zhodujú v tom, že vyznávaná viera, ktorá nemá za následok dobré skutky, nie je zachraňujúca viera.
Rovnica spásy
Vzťah medzi spasením, vierou a skutkami môžeme vyjadriť takto: Viera = spasenie + skutky. Chybu môžeme urobiť na oboch stranách tejto rovnice: môžeme si myslieť, že skutky prispievajú k nášmu spaseniu, alebo si môžeme myslieť, že vyznanie viery, ktoré nikdy nemá za následok zmenu života, je skutočná viera.
Zachránení sme jedine vierou, ale keď už sme zachránení, tá viera neostáva sama. Keď nás Ježiš zachraňuje, chce nás premieňať. Naša premena má byť holistická a ovplyvniť nie len naše hlavy (čo si myslíme), ale taktiež naše srdcia (čo milujeme) a naše ruky (čo robíme).
Sme zachránení skutkami – tými jeho!
Takže, po všetkých tých rečiach o tom, či sme zachránení skutkami, alebo nie, by sme mali pamätať na to, že v skutočnosti sme zachránení skutkami – tými Kristovými!
Naše spasenie bolo naplánované v minulej večnosti Bohom Otcom, ale začalo sa napĺňať, keď si Boží Syn obliekol telo a narodil sa ako dieťa v Betleheme. Ježiš potom žil dokonalý život bez hriechu. Vo všetkých ohľadoch poslúchal svojho Otca a podriadil sa Otcovmu plánu (Mt 26:39). Bol pokúšaný, ale nehrešil (Heb 4:15). Každý z týchto skutkov bol pre naše spasenie nevyhnutný.
Dva kľúčové momenty v Ježišovom živote – jeho smrť a vzkriesenie – sú jadrom jeho diela záchrany. Na kríži Ježiš podstúpil trest za náš hriech; pri vzkriesení dokázal, že to Boh prijal. Potom Ježiš vystúpil do neba, posadil sa na svoj trón, vylial svojho Ducha a neprestáva sa za nás modliť.
Keď nám potom dáva dar viery a my uveríme, Svätý Duch aplikuje na nás všetko, čo Ježiš urobil. Jeho dokonalý život bez hriechu sa počíta ako náš dokonalý život bez hriechu. Jeho smrť sa stáva našou smrťou, jeho vzkriesenie našim vzkriesením.
Posledná vec, ktorú Kristus urobí, aby dokončil naše spasenie, je, že príde znova. Vezme nás, aby sme žili s ním, a my s ním budeme žiť a vládnuť v sláve. Svojimi skutkami Kristus pre nás získal to, čo by sme pre seba my nikdy nezískali.
Je moja viera skutočná?
Ak vyznávate vieru v Krista, oddiel Jakubov 2:14-26 by na vás mal pôsobiť jedným z dvoch spôsobov. Mal by potvrdzovať pravosť vašej viery a povzbudzovať vás k dobrým skutkom. Alebo by vám mal pomôcť uvedomiť si, že vaše vyznanie viery je falošné.
Zmenila vaša viera v Krista to, ako sa správate k svojim blížnym a ako ich milujete? Alebo robíte dobre druhým len vtedy, keď z toho môžete mať úžitok? Ak je to ten druhý prípad, proste Boha, aby vám dal pravú, zachraňujúcu vieru. Ak je to ten prvý prípad, proste Boha, aby naďalej prinášal veľa dobrých skutkov vo vás a cez vás dôsledkom takého veľkého spasenia.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
