Na ceste do Emauz ukazuje vzkriesený Ježiš dvom učeníkom — „počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov“ —, že celý obsah Písma smeruje k nemu v (Lk 24:25-27). Celý zákon, obety aj predobrazy ukazujú na Ježiša.
Ježiš predtým povedal Židom v Jeruzaleme: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne“ (Jn 5:39). Často predpokladáme, že svedectvo Písma o Ježišovi sa obmedzuje na obsah. Dáva to zmysel, no možno sa tu deje čosi viac — čosi, čo dokáže premeniť spôsob, akým čítame Bibliu.
Na Ježiša Krista — vtelené Božie Slovo, jednorodeného Syna — ukazuje totiž aj samotný spôsob, akým je Písmo dané ako zjavenie. Pozrime sa cez učenie o Trojici na to, ako večné plodenie Syna zodpovedá dávaniu Písma. Keď to pochopíme, premení to spôsob, akým čítame Bibliu ako živé Božie slovo (Heb 4:12).
Písmo je Božie slovo v Duchu
Dobre známy verš Ján 1:1 učí: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Ján svoje evanjelium zámerne otvára ozvenami správy o stvorení z Genezis 1: „Na počiatku … Boh…, Boh povedal…“ (Gn 1:1; Gn 1:3). Keď tieto texty porovnáme, vyjde najavo, že Syn sa nazýva Božím Slovom preto, lebo ho Otec vyslovuje od večnosti.
Otec hovorí a Syn je vyslovené Slovo. Čo však Duch Svätý? Duch je prítomný už v Genezis 1 — „vznášal sa nad vodami“ (Gn 1:2). Účasť Ducha na stvorení nám rozvádzajú Jób 33:4 a Žalm 33:6. Oba verše hovoria o Duchu ako o Božom dychu, ktorým stvorenie vzniklo. V ďalších pasážach, napríklad v Ezechielovi 37, Jánovi 3 či dokonca Jánovi 20, sa Duch prirovnáva k dychu alebo vetru, prípadne sa tak priamo nazýva.
Keď to všetko poskladáme, dostávame názorný biblický obraz, ktorý nám pomáha porozumieť trojjedinému Bohu. Otec je ten, kto hovorí, Syn je vyslovené Slovo a Duch Svätý je dych, na ktorom sa Slovo vyslovuje. Mnohí cirkevní otcovia — muži ako Irenej z Lyonu (asi 130 – 202), Gregor Nyssenský (asi 335 – 395) či Ján Damaský (asi 675 – 749) — tento obraz preberajú, no všetci zároveň varujú, aby sa charakteristika osôb Trojice nehnala priďaleko, lebo to so sebou nesie riziká.
Videli sme, že samo Písmo nám dovoľuje hovoriť o Trojici takto, naznačuje to však len tu a tam. Podobne ako cirkevní otcovia aj my musíme Písmo nasledovať obozretne.
Syna plodí Otec od večnosti; Syn vychádza z Otca spôsobom, ktorý sa podobá rodinnému vzťahu, no niet okamihu, pred ktorým by sa plodenie Syna začalo, lebo toto plodenie nemá začiatok ani koniec. List Hebrejom 1:3 učí, že je to ako odblesk slnka a samo slnko. Syn je odblesk Otcovej slávy.
Písmo je vdýchnuté Bohom
Ako to všetko súvisí so spôsobom, akým Písmo svedčí o Kristovi? Apoštol Pavol odpovedá na našu otázku jasne: „Každé písmo, vdýchnuté Bohom“ (2Tim 3:16). Slovo „vdýchnuté Bohom“ (theopneustos) sa v celom Písme vyskytuje jedine na tomto mieste. Je to prídavné meno so slovesnou koncovkou, ktoré dokonale ukazuje paralelu medzi Synom a Písmom.
Syn je Slovo Otca vyslovené v dychu Ducha Svätého. Písmo je Božie slovo. Je „vdýchnuté Bohom“ a tým dychom je Duch Svätý. Práve preto Pavol nazýva Bibliu „mečom Ducha“ (Ef 6:17). Paralely medzi Synom a Písmom siahajú hlboko, ďalej než len po spoločné pomenovanie „Slovo“.
Biblia o sebe často hovorí ako o niečom, čo má vlastnosti zvyčajne spájané s Božou prirodzenosťou: dokonalosť, všemohúcnosť, večnosť a moc i právo dávať a brať život a zachraňovať (napr. Ž 19:8-12; Ž 119:89; Iz 55:11; Heb 4:12-13). Syn je podstatné Slovo Boha (essential Word), Písmo je ohlasujúce Božie slovo (declarative Word).
Je kľúčové všimnúť si, čo Pavol hovorí: celé Písmo je vdýchnuté Bohom, nie že bolo vdýchnuté Bohom. Ľahko sa dá spadnúť do pasce, že Boh Písmo vyslovil kedysi dávno a slová sa len zaznamenali na papier. Taká Biblia nie je. Autor Listu Hebrejom nám hovorí, že „Božie slovo je živé a účinné“ (Heb 4:12). Áno, bolo pre nás zapísané, no samotné slová Písma sú slovami Boha. Sú ustavične „vdychované Bohom“, a práve preto sú živé a účinné.
Tak ako je Syn vždy Slovom Otca v Duchu, tak je Písmo vždy Božím slovom v Duchu, ktoré vždy ukazuje na Pána Ježiša Krista.
Keď pochopíme paralelu medzi Synom a Písmom, náš pohľad na Bibliu sa úplne premení. Nie sú to mŕtve slová od vzdialeného Boha. Práve teraz počujeme a čítame živé Božie slovo. Preto tak často, keď sa Slovo verne číta a zvestuje (1Tes 2:13), počuť ľudí povedať: „Akoby ku mne hovoril priamo Boh!“
Písmo svedčí o večnom Božom Slove
Boh sa v Písme zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Boh je trojjediný — jeden Boh v troch osobách. Učenie o zjavení stojí na tom, že Boh hovorí, a Boh sa zjavuje tak, že hovorí trojičným spôsobom.
Teraz dokážeme lepšie doceniť Kristovo učenie, že Písmo svedčí o ňom: zjavenie je totiž možné vďaka tomu, že Otec vyslovuje Syna, svoje večné Slovo, v Duchu Svätom. A samo zjavenie je Otec, ktorý vyslovuje Slovo a vydychuje Kristovho Ducha.
Písmo svedčí o Kristovi — nielen tým, že naňho ukazuje výslovnými i nepriamymi predpoveďami, ale aj spôsobom, akým Boh Písmo oznamuje. Biblia je nám daná ako vdýchnuté, živé slová, tak ako je Syn vždy Božím Slovom.
Keď to pochopíme, premení sa naše čítanie Biblie. Biblia je v každom ohľade o Ježišovi; Otec nám Ježiša vyslovuje práve teraz, keď čítame a počúvame. To mení všetko.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition


