…a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom …
Matúš 6:12
V modlitbe Otčenáš sa táto prosba líši od tých ostatných niečím veľmi dôležitým. Je jediná, v ktorej sa Božie konanie dáva do súvisu s naším konaním. Ukazuje, že odpustenie sa má súčasne odohrávať na dvoch rovinách. Nielen na vertikálnej rovine medzi Bohom a nami, ale i na horizontálnej rovine medzi nami a našimi blížnymi. Lebo k previneniu tiež dochádza na dvoch rovinách. Previňujeme sa voči Bohu, preto potrebujeme jeho odpustenie. Ale previňujeme sa i voči sebe navzájom, preto si potrebujeme i vzájomne odpúšťať.
Sme tak v dvojakom postavení. Ako tí, ktorí sa previňujú voči Bohu, sme v postavení dlžníkov. Ako tí, voči ktorým sa druhí previňujú, sme v postavení veriteľov. My sme dlžní niečo Bohu a tí druhí sú zas dlžní niečo nám. V jednej osobe sme zároveň dlžníci i veritelia. Ako sluha v Ježišovom podobenstve o kráľovi a jeho sluhoch (Mt 18:23).
Preto Ježiš v tejto prosbe dáva do súvisu Božie odpustenie s naším odpustením. Tým nám ukazuje, že Božie odpustenie a naše odpustenie sú nerozlučiteľne spojené. Čo chceme pre seba, musíme mať i pre druhého. Ako dlžníci chceme, aby nám Boh odpustil. Aby vynuloval náš účet, ktorý je v mínuse a tak zmazal náš dlh. Preto prosíme: …odpusť nám naše viny. Ako veritelia však musíme urobiť to isté, o čo prosíme Boha, čiže odpustiť našim dlžníkom. Urobiť s ich dlhom to, čo Boh urobil s tým naším. Aby sme sa tak mohli modliť: …ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Nemôžeme odpustenie len prijímať a sami ho druhému odopierať. Prijatie odpustenia musí ísť ruka v ruke s udelením odpustenia. Preto keď máš do činenia s dlhom svojich vinníkov, vždy si spomeň na svoj dlh voči Bohu. Ako chceš, aby Boh naložil s tvojím dlhom, tak ty nalož s ich dlhom.
Pane, keď máme odpúšťajúceho Otca, pomôž nám byť jeho odpúšťajúcimi deťmi!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
