Kto by mal byť diakon? Čo by podľa Biblie mali diakoni robiť?
Dva biblické úrady: starší a diakoni
Tieto otázky nám pomôže zodpovedať porovnanie úradu diakona a úradu staršieho. Primárnymi duchovnými vodcami cirkvi sú starší. Tí sú v Novej zmluve nazvaní tiež biskupmi alebo kazateľmi. Starší vyučujú alebo kážu Slovo a sú pastiermi duší tých, ktorí sú v ich starostlivosti (Ef 4:11; 1Tim 3:2; 1Tim 5:17; Tít 1:9; Heb 13:17). Diakoni majú taktiež dôležitú úlohu v živote a zdraví miestneho zboru, ale ich rola je iná než rola starších. Biblická úloha diakonov je starať sa o fyzické a logistické potreby cirkevného zboru, aby sa starší mohli sústrediť na svoje primárne povolanie.
Tento rozdiel je založený na vzorci, ktorý nachádzame v Skutkoch 6:1-6. Apoštoli sa venovali „modlitbe a službe Slovom“ (v. 4). Keďže toto bolo ich primárnym povolaním, vybrali iných sedem mužov, ktorí sa mali starať o viac praktické záležitosti, vďaka čomu mohli apoštoli slobodne pokračovať vo svojej práci.
Toto rozdelenie práce je podobné aj v prípade úradu staršieho a diakona. Tak ako to bolo u apoštolov, primárna úloha starších je kázanie Božieho slova. Tak ako to bolo u tých siedmych, diakoni slúžia zhromaždeniu v akýchkoľvek praktických potrebách, ktoré môžu vzniknúť.
Kvalifikačné charakteristiky diakonov
Jediný text v Biblii, ktorý spomína kvalifikačné charakteristiky diakonov je 1. Timotejovi 3:8-13. V tejto pasáži Pavol menuje oficiálny, no nie vyčerpávajúci zoznam požiadaviek na diakonov.
Podobnosti medzi kvalifikáciou pre diakonov a starších/biskupov v 1. Timotejovi 3 sú markantné. Podobne ako starší, diakon nesmie byť závislý (v.3), ani chamtivý (v.3), mal by byť bez úhony (v.2; Tít 1:6), muž jednej ženy (v.2), a mal by byť schopný spravovať svoje deti a domácnosť (v.4-5). Ďalej sa tieto kvalifikačné charakteristiky sústreďujú na morálny charakter človeka zastúpujúceho tento úrad: diakon musí byť zrelý a morálne čistý. Hlavné rozdiely medzi starším a diakonom spočívajú v rozdielnych daroch a povolaní, nie v odlišnom charaktere.
V 1. Timotejovi 3:8-12 Pavol identifikuje deväť kvalifikačných charakteristík diakonov:
- Čestní (v.8): Tento pojem zvykne označovať niečo, čo je úctyhodné, vážené alebo cenené a úzko súvisí s výrazom „rešpektovaný“, a je zároveň žiaducou charakteristikou starších (1Tim 3:2).
- Nie dvojtvárni v reči (v.8): Tí, ktorí sú dvojtvárni v reči, hovoria určitým ľuďom jednu vec, ale ďalším potom inú, alebo hovoria jednu vec a myslia tým inú. Majú dve tváre a sú neúprimní. Ich slovám sa nedá veriť, takže im chýba dôveryhodnosť.
- Nie oddaní vínu (v.8): Muž je diskvalifikovaný pre úrad diakona, ak je závislý na víne alebo inom silnom nápoji. Takémuto človeku chýba sebaovládanie a je nedisciplinovaný.
- Nie chamtiví po nepoctivom zisku (v.8): Ak je človek milovníkom peňazí, nie je kvalifikovaný byť diakonom, zvlášť preto, že diakoni často spravujú peňažné záležitosti zboru.
- Pevní vo viere a živote (v.9): Pavol tiež naznačuje, že diakon musí uchovávať „tajomstvo viery… v čistom svedomí“. Fráza „tajomstvo viery“ je jednoducho jeden zo spôsobov ako Pavol hovorí o evanjeliu (1Tim 3:16). Toto vyhlásenie preto odkazuje na potrebu diakonov pevne sa držať pravého evanjelia, bez zaváhania. Táto kvalifikácia však nezahŕňa iba presvedčenia človeka, pretože týchto presvedčení sa musí aj držať „v čistom svedomí“. To znamená, že správanie diakona musí byť v súlade s jeho presvedčeniami.
- Bezúhonní (v.10): Pavol píše, že diakoni „sa musia najprv osvedčiť a potom, ak sú bezúhonní, nech konajú diakonskú službu“ (v.10). „Bezúhonný“ je všeobecný pojem odkazujúci na celkový charakter človeka. Aj keď Pavol nešpecifikuje, aký druh preskúšania by to mal byť, minimálne by však mali byť preskúmané kandidátove osobné pozadie, reputácia a teologické presvedčenia. Navyše, cirkevné spoločenstvo by malo skúmať nie len morálnu, duchovnú a doktrinálnu vyspelosť potencionálneho diakona, ale mali by zvážiť aj jeho doterajšiu službu v zbore.
- Zbožná manželka (v.11): Debatuje sa, či verš 11 hovorí o manželke diakona, alebo o žene diakonke. Pre dobro tejto diskusie budeme predpokladať, že tento verš hovorí o vlastnostiach manželky diakona. Podľa Pavla musia byť manželky diakonov „čestné, nie ohováračné, ale triezve a vo všetkom verné“ (v.11). Manželka, rovnako ako jej manžel, musí byť dôstojná alebo vážená. Po druhé, nesmie byť ohováračná alebo roznášať klebety. Diakonova manželka musí byť triezvo uvažujúca alebo mierna. To znamená, že musí byť schopná robiť dobré úsudky a nesmie byť zapojená do vecí, ktoré by mohli takýto úsudok poškodiť. Nakoniec, má sa „venovať každému dobrému dielu“ (1Tim 5:10). Toto je všeobecná požiadavka, ktorá funguje podobne ako požiadavka, aby starší boli „bezúhonní“ (1Tim 3:2; Tít 1:6) a aby boli aj diakoni „bezúhonní“ (1Tim 3:10).
- Muž jednej ženy (v.12): Najlepšou interpretáciou tejto ťažkej frázy je chápať ju ako odkaz na vernosť manžela k manželke. Musí byť „mužom jednej ženy“. To znamená, že v jeho živote nemôže byť žiadna iná žena, s ktorou má dôverný vzťah, či už emocionálny alebo fyzický.
- Dobre spravovať deti a domácnosť (v.12): Diakon musí byť duchovným vodcom svojej manželky a detí.
Vo všeobecnosti platí, že ak je morálna kvalifikácia uvedená pre starších, ale nie pre diakonov, tak sa stále vzťahuje aj na diakonov. Rovnako to platí pre kvalifikačné charakteristiky uvedené pre diakonov a nie pre starších. Napríklad, diakon by nemal byť dvojtvárny v reči (v.8). Pavol toto priamo o starších nehovorí, ale nepochybne to platí aj pre starších, keďže Pavol povedal, že starší musia byť „bezúhonní“, čo by malo zahŕňať túto výzvu.
Napriek tomu by sme si mali všímať rozdiely v kvalifikáciách, pretože buď predstavujú vlastnosť, ktorá je zvlášť vhodná pre človeka v tejto funkcii, aby mohol plniť svoje povinnosti, alebo sa tu jedná o problém špecifický pre miesto, kam Pavol píše (v tomto prípade Efez). Toto by malo byť jasnejšie, keď sa pozrieme na zodpovednosti diakona.
Zodpovednosti diakonov
Kým úrad staršieho je v moderných cirkevných zboroch často ignorovaný, úrad diakona je často nepochopený. Na základe Novej zmluvy je úlohou diakonov predovšetkým slúžiť. Zbor potrebuje diakonov, aby zabezpečovali logistickú a materiálnu podporu, aby sa starší mohli sústrediť na Božie slovo a modlitbu.
Nová zmluva neposkytuje veľa informácii ohľadne úlohy diakonov. Požiadavky v 1. Timotejovi 3:8-12 sa sústreďujú na charakter a rodinný život diakona. Avšak nejaké indície o funkcii diakonov nachádzame, keď porovnáme požiadavky na nich s požiadavkami na starších. Aj keď sú mnohé z tých kvalifikačných charakteristík rovnaké alebo veľmi podobné, existujú niektoré výrazné rozdiely.
Asi najvýraznejší rozdiel medzi staršími a diakonmi je, že nemusia byť „schopní učiť“ (1Tim 3:2). Diakoni sú povolaní „držať“ sa viery s čistým svedomím, ale nie sú povolaní „učiť“ tú vieru (1Tim 3:9). To naznačuje, že diakoni nemajú v cirkvi oficiálnu učiteľskú úlohu.
Tak ako starší, diakoni musia dobre spravovať svoj dom a deti (1Tim 3:4, 12). Ale keď Pavol hovorí o diakonoch, vynecháva úsek, kde porovnáva spravovanie domácnosti so starostlivosťou o Božiu cirkev (1Tim 3:5). Dôvod je pravdepodobne ten, že diakonom nie je zverená pozícia riadiť či viesť zbor – táto funkcia patrí starším.
Aj keď Pavol naznačuje, že človek sa musí osvedčiť skôr, než môže zastávať úrad diakona (1Tim 3:10), požiadavku, že nesmie byť novo obrátený, nikde nenachádzame. Pavol poznamenáva, že ak je starší nedávno obrátený, mohol by spyšnieť (1Tim 3:6). Jedným z dôsledkov tejto odlišnosti by mohlo byť, že tí, ktorí zastávajú úrad starších, sú náchylnejší na pýchu, pretože sú vodcami nad cirkvou. Naopak, pre diakona, ktorý je skôr v role služobníka, nie je pravdepodobné, že by spadol do rovnakého hriechu. Nakoniec, titul „biskup“ („dozorca“ z angl. overseer pozn. prekladateľa; 1Tim 3:2) naznačuje všeobecný dohľad nad duchovným stavom zhromaždenia, zatiaľ čo titul „diakon“ naznačuje človeka, ktorý zastáva praktickú službu.
Okrem záverov, ktoré môžeme vyvodiť z rozdielov v kvalifikáciách, Biblia jasne nenaznačuje funkciu diakonov. Napriek tomu na základe vzorca v Skutkoch 6 s apoštolmi a siedmimi, sa javí za najlepšie vnímať diakonov ako služobníkov, ktorí robia čokoľvek potrebné, aby umožnili starším vykonávať ich Bohom dané povolanie viesť a učiť zbor. Tak ako apoštoli delegovali administratívne zodpovednosti na siedmych, tak majú starší delegovať určité zodpovednosti na diakonov, aby sa starší mohli sústrediť na iné. Ako výsledok má každý lokálny zbor voľnosť definovať úlohy diakonov na základe ich konkrétnych potrieb.
Za aké úlohy by mohli byť dnes diakoni zodpovední? Mohli by byť zodpovední za čokoľvek, čo nesúvisí s vyučovaním a pastierskym vedením zboru. Tieto povinnosti by mohli zahŕňať:
- Vybavenie: Diakoni by mohli byť zodpovední za správu zborového majetku. Toto by zahŕňalo prípravu miesta stretnutia na bohoslužbu, upratovanie alebo ovládanie zvukového systému.
- Dobročinnosť: Diakoni môžu byť zapojení do správy finančných prostriedkov alebo inej pomoci núdznym podobne ako to bolo v Skutkoch 6:1-6 pri každodennej starostlivosti o vdovy.
- Financie: Aj keď by starší pravdepodobne mali dohliadať na finančné aktivity zboru (Sk 11:30), najlepšie by mohlo byť prenechať vybavovanie každodenných záležitostí diakonom. To by zahŕňalo vykonávanie a vyhodnocovanie zbierok, vedenie záznamov, atď.
- Uvádzači: Diakoni by mohli byť zodpovední za rozdávanie bulletinov, usádzanie ľudí alebo prípravu vecí pre sviatosť Večere Pánovej.
- Logistika: Diakoni by mali byť pripravení pomôcť rozličným spôsobom tak, aby sa starší mohli sústrediť na učenie a pastierske vedenie zboru.
ZÁVER
Zatiaľ čo Biblia ukladá starším úlohy v oblasti vyučovania a vedenia zboru, úloha diakonov je viac zameraná na službu. To znamená, že sa majú starať o fyzické a momentálne potreby zboru. Tým, že sa postarajú o tieto záležitosti, diakoni oslobodzujú starších, aby sa mohli sústrediť na napĺňanie duchovných potrieb zboru.
Napriek tomu, že diakoni nie sú duchovnými vodcami zboru, ich charakter je nanajvýš dôležitý, a preto by mali byť diakoni osvedčení a mali by napĺňať biblické kvalifikácie stanovené v 1. Timotejovi 3.
