Vysokoškolský život sa konečne skončil. Vy a váš partner ste začali navštevovať nový cirkevný zbor. Páči sa vám tam. Kazateľ každý týždeň otvára Bibliu. Prechádza úryvok z Písma a aplikuje ho na váš život. Tento nový zbor vám veľmi pripomína zbor doma, kde ste vyrastali.
Takže po niekoľkých mesiacoch navštevovania s partnerom cítite, že je načase dať záväzok a viac sa angažovať. Zapíšete sa na štvortýždňový kurz členstva v zbore a túžite urobiť tento ďalší krok. V prvom týždni vás pastor učí všetko o histórii a poslaní cirkvi, čo vás nadchne. V druhom týždni si osviežite a pripomeniete kľúčové kresťanské doktríny a miesto tohto zboru v spoločenstve zborov. Ale v treťom týždni, keď pastor začne preberať zmluvu o členstve, sa cítite nepríjemne.
„Členovia potvrdzujú výzvu Písma k čistote a zaväzujú sa zdržať sa sexuálnych aktivít mimo manželstva.“
So svojou polovičkou spolu žijete, odkedy ste opustili vysokoškolský internát. Máte len nejasné plány, že sa niekedy v budúcnosti vezmete. Rozpačito sa pozriete na svojho partnera. Znamená to, že… hrešíme proti Bohu?
Dnes je zaužívané, že kľúčovým krokom medzi randením a manželstvom je pre mladého muža a ženu „otestovať“ svoj vzťah spoločným bývaním, zdieľaním jedného domu a takmer vždy aj jednej postele. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Barna, 65 percent dospelých Američanov verí, že spolužitie je dobrý nápad. Dokonca aj mnohí evanjelikáli sú rozpoltení, pokiaľ ide o spoločný život a sex pred manželstvom, a ako poznamenáva nedávna správa v magazíne Christianity Today, mnohí pastori majú problém reagovať.
Čo je teda správne? Je spoločné bývanie zdravým skúšobným obdobím pre manželstvo? Je to dobrý spôsob, ako si dvaja ľudia môžu overiť, či sú dostatočne kompatibilní na to, aby sa zaviazali na celý život? Ak nie, prečo?
Poslúchajte Ježiša svojím telom
Aby sme pochopili túto záležitosť, je dôležité najprv počúvať Ježišove slová. Povedal, že nasledovať ho znamená odovzdať mu celé svoje ja, telo i dušu: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16:24).
Zamyslite sa nad Ježišovými slovami, ktoré povedal svojim učeníkom pred tým, ako išiel na kríž: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14:15). Alebo Pavlove slová, keď vyzýval Boží ľud, aby „odovzdávali svoje telá ako živú“ obetu, čo je forma duchovného uctievania (Rim 12:1).
Na rozdiel od populárneho refrénu „Moje telo, moja voľba“, ktorý rámcuje mnohé rozhovory o sexualite, Písmo hovorí, že naše telá boli od okamihu počatia (Ž 139) starostlivo stvorené milujúcim Stvoriteľom (Gn 1-2). Písmo tiež hovorí, že vykúpený Boží ľud má telo, ktoré je „chrámom Svätého Ducha“ (1Kor 6:19-20). Nemôžeme oddeliť konanie v tele od konania srdca a duše.
Čo teda Boh hovorí o našich telách, pokiaľ ide o sexualitu?
Boží plán pre sex
Po prvé, Biblia nám hovorí, na čo slúži sexualita. Boh je predsa ten, kto stvoril naše telá a ľudskú sexualitu. Od začiatku odhaľuje svoj zámer pre sex. V knihe Genezis sa píše: „Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo“ (Gn 2:24). To znamená, že sex je určený na to, aby bol súčasťou zväzku jedného tela, záväzku uzavretého medzi mužom a ženou pred Bohom v manželskej zmluve. Ježiš aj Pavol toto potvrdili (Mk 10:7-9; Ef 5:31-33).
Pavol hovorí, že manželstvo je znamenie a symbol vložený do stvorenia, aby poukázal na Kristovu lásku k jeho cirkvi. Boží plán pre našu sexualitu je nielen dobrý pre náš rozkvet, ale má aj kozmické dôsledky. Naša ochota vyhradiť si telo pre toho, komu sme zasvätili svoj život, je pre svet výpoveďou o Kristovej oddanej láske k jeho Neveste.
Preto Písmo považuje sex mimo manželstva medzi jedným mužom a jednou ženou vždy za hriech. Uvažujme nad listom Efezanom 5:1-3: „Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône. Smilstvo však a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa medzi vami ani len nespomenú, ako sa patrí na svätých.“
Alebo list Hebrejom 13:4: „Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nech je nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť sám Boh.“
Toto sú len dve z mnohých novozmluvných pasáží, ktoré označujú sexuálne aktivity mimo manželstva za hriech. Písmo osvetľuje to, čo inštinktívne vieme: Sex je viac než len príjemná transakcia medzi dvoma dospelými ľuďmi. Dokonca aj mnohí, ktorí nezdieľajú kresťanskú vieru, to začínajú uznávať. Spomeňme si na Louise Perryovú, britskú novinárku, ktorá v knihe The Case Against the Sexual Revolution priznáva, že prevládajúca etika „súhlasu“ sexuálnej revolúcie zlyhala. Všetci musíme uznať hlbokú emocionálnu a duchovnú jednotu, keď sa muž a žena spoja vo fyzickej intimite.
Naše telá nie sú autonómne. Patríme nášmu Stvoriteľovi. Nepatríme sami sebe. Ba čo viac, prebýva v nás Boží Duch, sme jeho chrámom (1Kor 6:15-20). Sexuálna aktivita mimo manželstva je teda vážnym hriechom proti Bohu. Nie je však neodpustiteľný. Nie je mimo Božej vykupujúcej a obnovujúcej milosti. Ale Bohu záleží na tom, čo robíme so svojím telom, a ak sme odhodlaní nasledovať Ježiša, budeme odhodlaní nasledovať jeho plán pre náš život, vrátane sexu.
Spolužitie znižuje záväzok
Páry by sa teda mali vyhýbať spoločnému životu pred manželstvom z poslušnosti Kristovi. Existujú však aj pragmatické dôvody na odmietnutie spolužitia. Božie pravidlá pre našu sexualitu nemajú byť svojvoľne obmedzujúce. Sú pre naše dobro. Podľa najnovších výskumov spoločné bývanie nevedie vždy k väčšej vzťahovej oddanosti alebo k manželstvu.
Jedna štúdia ukázala, že po šiestich rokoch od začiatku spolužitia sa 54 % párov rozišlo a len 33 % uzavrelo manželstvo. Dokonca aj tí, ktorí žijú spolu a uzavrú manželstvo, majú väčšie problémy udržať si tento záväzok v porovnaní s tými, ktorí ho neuzavreli. Ďalší prieskum ukázal, že u kohabitujúcich párov, ktoré uzavreli manželstvo, je vyššia pravdepodobnosť rozvodu ako u tých, ktorí ho neuzavreli. Jeden z vedcov hovorí, že „tým, že už spolu žijú, si obe strany pravdepodobne vytvorili myšlienkový vzorec ‚čo ak to nevyjde‘, mysliac si, že [sa] môžu jednoducho odsťahovať a ísť ďalej, čo môže podkopať pocit záväzku, ktorý je nevyhnutný pre prosperujúce manželstvo.“ Je to presne tak.
Namiesto toho, aby slúžilo ako skúška na manželstvo, spolužitie buduje nesprávne návyky. Uprednostňovanie fyzickej intimity pred záväzkom učí srdce hľadať únikový východ, keď sa veci pokazia. Ale tým, že manželia najprv uzavrú zmluvu so sľubmi pred Bohom a svedkami, uprednostnia svoj záväzok pred intimitou. Tento poriadok oslobodzuje každého z manželov, aby plne dôveroval tomu druhému so svojím najzraniteľnejším ja (pri sexuálnom akte) bez strachu z opustenia. Tim Keller presne opísal spolužitie ako „jeden dlhý konkurz“. Namiesto upevnenia záväzku vedie spoločné bývanie často k vzťahovej dysfunkcii a k tomu, čo výskumníci nazývajú „sériové spolužitie“.
„Jeden dlhý konkurz“ je podvedomým, ale skutočným útokom na zmysel lásky, ktorá je platným záväzkom v najlepších aj najhorších časoch. Akt fyzickej intimity bol Bohom nadizajnovaný ako symbol a oslava tejto jednoty, nie ako skúšobná pôda pre lásku. Jedna komentátorka vyjadrila ľútosť nad nedostatkom záväzkov: „Keď s niekým žijete v spoločnej domácnosti, v podstate hráte úlohu manželky zadarmo. . . . Prečo sa vydávať?“ Bez zmluvy, bez prísľubu „kým nás smrť nerozdelí“, jeden nemôže poznať a byť plne poznaný tým druhým. Bude tu strach z opustenia, zadržiavanie zraniteľnosti a skutočnej intimity, zakrádajúci sa pocit vzadu v mysli, že váš „partner“ by mohol jednoducho odísť.
Žiaľ, mnohí to robia. Michael McManus zistil, že „páry, ktoré spolu žijú, hrajú hazard a v 85 percentách prípadov prehrávajú. Mnohí z nich veria mýtu, že sú v ‘manželstve na skúšku’. V skutočnosti je to skôr ‘rozvod na skúšku’.“ To by nám malo opäť pripomenúť, ako Pavol poukazuje na manželstvo ako na ukazovateľ Kristovej oddanej lásky k svojej cirkvi. Jeho láska k nám ako jeho neveste nie je podmienená, ale garantovaná jeho krvou. Takže naše vedomie, že nás nikdy neopustí, nás poháňa k tomu, aby sme ho plnšie poznali.
Čo by ste mali robiť?
Vráťme sa k dvojici, ktorú som opísal na začiatku tejto eseje. Za predpokladu, že chcú poslúchať Krista a vytvoriť podmienky pre verné, radostné manželstvo, aký je ich ďalší krok? Ak ich situácia opisuje tú vašu, čo by ste mali urobiť vy?
1. Obráťte sa ku Kristovi.
Hoci je sex pred manželstvom ťažký hriech proti Bohu, nie je to neodpustiteľný hriech. Ježiš zomrel na kríži a vylial svoju krv za vaše hriechy. 1. Jánov 1:9 nám pripomína, že ak vyznáme svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil a očistil nás od neprávosti.
Ak ste kresťan v hriešnom spolužití, nájdite odpustenie na kríži. Ak ešte nie ste kresťan, ak ste ešte neuverili v Ježiša ako Spasiteľa a Pána, odvráťte sa od svojich hriechov a prijmite Kristovu bezplatnú ponuku spasenia (Ef 2:8-9). V Rimanom 10:9 sa píše: „Ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“
2. Zaviažte sa k radikálnej poslušnosti.
Ako konkrétne vyzerá poslušnosť? Pretože pokánie zahŕňa odvrátenie sa od hriechu, mali by ste okamžite urobiť opatrenia potrebné na ukončenie spolužitia, aj keď to vyžaduje istú krátkodobú obeť.
Ak obaja plánujete uzavrieť manželstvo, existuje niekoľko ciest vpred. Jednou z možností je požiadať pastora, aby čo najskôr uskutočnil jednoduchú svadbu, hoci formálnejší obrad s rodinou a priateľmi budete chcieť naplánovať neskôr. Ďalšou možnosťou je, že sa jeden z manželov odsťahuje a zostane s rodinou alebo priateľmi, kým sa naplánujú zásnuby a svadba.
Obe cesty si budú vyžadovať obetu a zmenu vašich plánov. Táto obeť však odhaľuje váš záväzok poslúchať Krista a umožňuje vám a vášmu partnerovi začať váš vzťah odznova obdobím abstinencie, ktoré môže obnoviť vaše zvyky a začať vaše manželstvo so zdravším pohľadom na záväzok, lásku a intimitu.
V niektorých situáciách si poslušnosť Kristovi môže vyžadovať ťažšie rozhodnutia. Ak chcete poslúchnuť Ježišov príkaz a kajať sa zo sexuálneho hriechu, ale váš partner nevidí na spolužití nič zlé, možno bude potrebné partnera láskyplne, ale rozhodne konfrontovať alebo dokonca vzťah prerušiť. Je to síce ťažké, ale stojí to za to. Vaša vernosť Tomu, ktorý za vás zomrel, musí byť väčšia ako vaše krátkodobé osobné túžby.
3. Vedzte, že nie ste sami.
Ak nasledujete Ježiša v poslušnosti, vedie vás, posilňuje a utešuje jeho Duch. Navyše ste členom novej cirkevnej rodiny, ktorá vám môže ponúknuť lásku a podporu. Nebojte sa o nich v tomto období oprieť. Zbožný zbor bude stáť pri vás, keď sa zaviažete poslúchať Krista bez ohľadu na cenu.
Spoločný život pred manželstvom môže byť kultúrnou normou. Praktizovať niečo iné sa môže zdať zvláštne a staromódne. Ježišova cesta je však protikultúrna. Odmietnutie spolužitia sa rodí z lásky a dôvery k Bohu, ktorý vás stvoril, aby ste sa usilovali o to, čo je lepšie: skutočnú manželskú intimitu postavenú na základoch záväzku a zmluvy.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
