Literatúra môže zmeniť váš život. Viem to, pretože čítanie dobrých kníh zmenilo ten môj.
Knihy a čítanie kníh vypĺňajú spomienky na moje rané detstvo rovnako ako čokoľvek iné. Rituál čítania zahŕňa celý súbor zložitých obradov, pravidiel a tradícií, ktoré sa nelíšia od tých, ktoré sa spájajú s inými, konvenčne významnejšími časťami života.
Spomínam si, ako som si jedného dňa, keď som sa ešte len učila čítať, sama čítala knihu od Dr. Seussa The Foot Book a prstom som sledovala každé slovo, ktoré som vyslovila. Neďaleko mňa si kamarátka potichu čítala inú knihu. Spomínam si, ako ma pobúrilo, že ma toto o pár rokov staršie dievča, ktoré si zjavne nevážilo, že som sa ešte nenaučila čítať potichu, okríklo.
Pamätám si názvy, obrázky a slová toľkých obľúbených kníh: Myš a motorka (The Mouse and the Motorcycle), Clifford – veľký červený pes (Clifford the Big Red Dog), Špiónka Harriet (Harriet the Spy), akákoľvek Nancy Drew, Kde rastie červené papradie (Where the Red Fern Grows), Čierny žrebec, Billy a Blaze (a takmer každá ďalšia kniha o koňoch). Ako mnohé deti aj ja som čítala Leva, šatník a čarodejnicu, ale moje čítanie nemalo nič spoločné s tým, že som bola kresťanka. Až po rokoch som sa s úžasom dozvedela o kresťanských súvislostiach tohto príbehu. Nemala som o tom ani potuchy; príbeh sa mi jednoducho páčil.
Neskôr som čítala dospelé klasické diela ako Jana Eyrová, Veľké nádeje a Pani Bovaryová a ich slová zmenili spôsob, akým som chápala svet a ako som chápala samu seba. Boh používal všetky tieto slová, aby mi viac ukázal, kto je on ako Slovo, stvoriteľ jazyka a autor jediného pravého, dobrého príbehu.
Príbeh nás formuje
Príbeh nás formuje predovšetkým preto, že sme stvorení na obraz Boha, ktorý stvoril svet prostredníctvom slov, a slová tvoria príbehy, ktoré si rozprávame každý deň, celý deň. Prerozprávame si cestu našimi dňami od chvíle, keď sa zobudíme a spomenieme si na starosti, s ktorými sme zaspali predchádzajúcu noc, a na rad vecí, ktoré musíme v ten deň urobiť, až po správu, ktorú podávame za stolom pri večeri o tom, ako to všetko dopadlo.
Okrem toho život, ktorý je zvyknutý čítať – a dobre čítať dobré knihy – bude mať inú podobu. Život formovaný vnímaním rôznych svetov, rôznych skúseností a rôznych perspektív bude inak vnímať aj reálny svet. Život zbehlý v čítaní, interpretovaní, analyzovaní, chápaní a aplikovaní slov bude lepšie čítať, interpretovať, chápať, analyzovať a aplikovať aj Slovo.
A hoci si myslíme, že interpretácia, analýza a aplikácia sú činnosti racionálnej mysle, ktoré závisia od našej schopnosti uvažovať, skutočnosť je taká, že pri týchto činnostiach sa rovnako spoliehame na predstavivosť. Schopnosť ľudskej mysle predstavovať si – vytvárať obrazy – v skutočnosti odráža úžasný fakt, že sme stvorení na Boží obraz. Sme výtvorom jeho predstavivosti vo veľmi doslovnom – aj metaforickom – zmysle. Boh si nás „predstavoval“ a zároveň nás stvárnil na svoj obraz. Naša schopnosť predstavivosti, ktorá sa zdá byť jedinečná pre ľudí, je ozvenou Toho, na ktorého obraz sme stvorení.
Zdieľané chápanie
Hoci každý z nás má individuálnu schopnosť predstavovať si, existuje kolektívny spôsob, akým naša kultúra vytvára a je formovaná predstavivosťou. Spoločný fond príbehov, mýtov, obrazov a myšlienok kultúry, fond, ktorý formuje našu spoločenskú existenciu a kolektívne očakávania, nazývajú filozofi sociálnou imagináciou. Podľa filozofa Charlesa Taylora sociálna imaginácia formuje spoločné chápanie kultúry – chápanie, ktoré stanovuje normy, očakávania, zvyky a postupy danej spoločnosti.
Sociálna imaginácia je, pravda, pojem s hlbokými filozofickými, teologickými a sociologickými dôsledkami. Nie je však potrebné skúmať alebo poznať všetky tieto dôsledky, aby sme pochopili jednoduchú a dôležitú myšlienku, že to, čo si predstavujeme, formuje spôsob, akým interpretujeme, chápeme a rozprávame všetko v našom živote.
A to, čo si predstavujeme, formujú príbehy, ktoré počujeme, vidíme a čítame – príbehy, ktoré počujeme v rodinnom kruhu, príbehy, ktoré vidíme v sledovaných správach, príbehy, ktoré čítame v knihách, príbehy, na ktorých sa zúčastňujeme v nedeľu počas bohoslužieb, a príbehy, ktoré si rozprávame v každom rozhovore. Dokonca aj to, čo vidíme – či už je to obraz, západ slnka, tvár, kvet, scéna utrpenia – sa stáva významným vďaka slovám, ktoré si o tom hovoríme. Predstavivosť teda v konečnom dôsledku nemožno oddeliť od sily slov.
Predstavy formované evanjeliom
Samozrejme, kresťanskú predstavivosť najviac formuje príbeh evanjelia. Tento veľký príbeh – ten, ktorý sa odráža vo všetkých ostatných dobrých ľudských príbehoch – nám ukazuje, ako zapadáme do príbehu milosti pozostávajúceho zo stvorenia, pádu, vykúpenia a obnovy. Pomáha nám rozprávať o tom, čo platí o každom z nás, ako aj o príbehu všetkého, čo Boh stvoril.
Ak chceme formovať predstavivosť v tvare evanjelia – a sociálnu predstavivosť v tvare evanjelia – musíme sa starať o diela predstavivosti. Či už sú tieto diela vytvorené zo slov, dreva, farieb, zvukov, hliny, múky a cukru, kvetov, ciest, látky alebo zlata, formujú a definujú nielen našu kultúru, ale aj ľudí v nej a príbehy, ktoré si predstavujú.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
