Priznajme si to otvorene. Pre mnohých z nás je „evanjelizácia“ strašidelné slovo. Hoci evanjelium zdieľam pravidelne, zakaždým mi pri tom srdce prudko búcha v hrudi.
Nikdy nezabudnem na večer spred rokov, keď mi domov zavolala kolegyňa z práce, aby sa ma opýtala na moju filozofiu rozhodovania. Bola to zvláštna situácia, keďže sme okrem našej inžinierskej práce nemali žiaden hlbší vzťah. Keď mi položila takú pálčivú a osobnú otázku, vedela som, že stojím na križovatke.
Vyhnem sa nepríjemnej chvíli tým, že jej odporučím nejakú motivačnú knihu, alebo vyjdem s pravdou von o mojom vzťahu s Ježišom? Čo si ona – takisto absolventka prestížnej technickej univerzity – pomyslí, ak jej poviem, že Biblia je mojím zdrojom poznania a múdrosti? Ako sa jej budem môcť v práci pozrieť do očí po tom, čo priznám svoju závislosť od modlitby? Čo ak dôjde k nesprávnemu záveru, že som „odmietačka vedy“?
Keď sa nám naskytne príležitosť na evanjelizáciu, často robíme podobné mentálne kalkulácie. Až príliš často nás premôže strach a my cúvneme. Je prirodzené cítiť sa neisto, keď hovoríme o evanjeliu. Odovzdávame ľuďom tú najdôležitejšiu správu, akú kedy počuli, a chceme to urobiť správne. Navyše si prajeme, aby jej uverili.
Veľká časť nášho strachu má však korene v pude sebazáchovy. Bojíme sa odmietnutia. A právom. Ježiša odmietli niektorí z jeho vlastných učeníkov, keď vyhlásil, že je jedinou cestou k večnému životu (Jn 6:57-66), a varoval nás, že pre jeho meno nás čaká podobné zaobchádzanie (Jn 15:18-21). Evanjelium je pohoršením (Ga 5:11) a niekedy si nie sme istí, či dokážeme zvládnuť negatívnu reakciu neveriaceho človeka.
Tri spôsoby, ako prekonať strach z evanjelizácie
Vieme, že ľudia potrebujú Krista, ale bojíme sa trápnosti, ktorú môžu rozhovory o evanjeliu vyvolať. Ako sa môžeme preniesť cez svoj strach?
1. Zmeňte svoje očakávania
Dlhé roky som sa zdráhala hovoriť o svojej viere, pretože som predpokladala, že evanjelizácia je úspešná len vtedy, ak vedie k okamžitému vyznaniu viery. Stierala som hranicu medzi Božím dielom a mojím vlastným a neuvedomoval som si, že Boh je oslávený pri každom zvestovaní evanjelia – bez ohľadu na to, či poslucháč zareaguje vierou alebo nie.
Vyvíjame na seba obrovský tlak, keď očakávame obrátenie na mieste zakaždým, keď zdieľame evanjelium. Keď si však uvedomíme, že ľudia často počujú evanjelium viackrát, kým uveria, môžeme mať realistickejšie očakávania. Do rozhovorov o evanjeliu môžeme vstupovať s nádejou na to, čo Pán môže urobiť, ale zároveň s vedomím, že daný človek ešte nemusí byť pripravený uveriť.
Nemusíme sa báť, že chýbajúca odozva znamená naše zlyhanie. Pavol sa tomu venoval v liste korintskej cirkvi. On „zasadil“ semená evanjelia; Apollo prišiel po ňom a tieto semená „polial“, možno ďalším zvestovaním evanjelia; ale „Boh dáva vzrast“ (1Kor 3:6). Našou zodpovednosťou je jednoducho povedať druhým, čo Kristus vykonal, a dať im príležitosť reagovať. Zvyšok nechávame na Pána.
2. Spoznávajte a milujte neveriacich
Raz som sa opýtala skupiny matiek, prečo je podľa nich oveľa jednoduchšie zdieľať evanjelium so svojimi dospelými deťmi než s dospelými cudzincami. Odpoveď je možno zrejmá, ale usvedčujúca: Matky milujú svoje deti oveľa viac ako cudzincov. Ich túžba po spasení detí prekonáva strach a ospravedlňuje vzťahové riziko, ktoré s tým súvisí.
Jedným zo spôsobov, ako preonať strach z evanjelizácie, je teda rásť v láske k ľuďom, ktorí nepoznajú Pána. Môžeme tráviť čas budovaním vzťahov s neveriacimi, a ako to budeme robiť, naša túžba vidieť ich obrátených bude prirodzene rásť.
3. Rozjímajte o učení o pekle
Ďalším mocným spôsobom, ako poraziť strach z evanjelizácie, je rozjímať o učení o pekle. Skutočne veríme, že peklo je miestom neustáleho trápenia, kde stratení ľudia strávia večnosť (Mt 13:41-42; Mk 9:43; Zj 14:11)? Plne chápeme, že po smrti už nebude druhá šanca (Heb 9:27)?
To posledné, čo chceme robiť, je rozjímať o niečom takom hroznom, ale evanjelium je práve preto také vzácne, lebo peklo je také skutočné. Rozjímanie o učení o pekle spôsobuje, že sa menej bojíme toho, čo sa stane nám, keď budeme zdieľať evanjelium, a viac sa bojíme toho, čo sa stane s tými, ktorí ho nikdy nebudú počuť alebo mu neuveria.
Božia misia
Moje srdce stále vynechá úder, kedykoľvek zdieľam evanjelium. Je to vážna vec hovoriť inému hriešnikovi o zachraňujúcej milosti, ktorú Boh ponúka skrze svojho Syna Ježiša Krista. Povzbudzuje ma však vedomie, že existuje nespočetné množstvo iných spôsobov, ktorými by Boh mohol vykonať svoje dielo obracania sŕdc k sebe, no On si vybral nás.
Vedomie, že Boh nám dovoľuje byť súčasťou jeho misie, by nás malo motivovať k správnemu premýšľaniu o evanjelizácii, k budovaniu vzťahov so stratenými ľuďmi a k rozjímaniu o pravdách, ktoré nám pripomínajú blízkosť večnosti. Keď budeme s vernosťou pokračovať v šírení dobrej zvesti, pridŕžajme sa Boha s vedomím, že On ide pred nami, bude s nami a zachráni svoj ľud.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
