Štyri mesiace po 11. septembri som objala svoju mamu a zakývala som jej na rozlúčku. Potom som nastúpila do lietadla, ktoré smerovalo do Ázie, kde som najbližší rok a pol plánovala žiť a pracovať.
Pre mňa bola táto príležitosť učiť na novej medzinárodnej kresťanskej škole splneným snom. Pre moju mamu to ale bol krok viery – že bola schopná poslať svoju najstaršiu dcéru do sveta a odovzdať ju do Božích rúk v takých neistých časoch.
Na rozlúčku som jej dala CD s kázňou, ktorú na deň matiek v ten rok kázal John Piper: „Materstvo je povolanie trpieť“. To, čomu som pred 19 rokmi rozumela len z pozorovania, dnes viem z vlastnej skúsenosti: „Materstvo je povolanie trpieť. Ó, áno a je to viac než to. Ale nie je to nič menej.“
Bolesť, ktorú zažívame pri pôrode (alebo počas procesu adopcie) je len začiatkom veľmi špecifického utrpenia, ktoré musí každá matka zvládnuť. Ale naučila som sa ešte niečo iné: Božie Slovo je dostatočné vo chvíľach utrpenia, ktoré zažívajú všetky mamy.
Božie Slovo vysvetľuje, prečo mamy trpia
Božie Slovo neignoruje ani nepopiera realitu utrpenia. Práve naopak, ponúka nám kontext utrpenia, ktorý potvrdzuje, že materstvo zahŕňa bolesť: matky trpia kvôli pádu (Gn 3:1-19).
Pred pádom neboli žiadne slzy, prebdené noci, liečby neplodnosti, ľudia na vozíku, termíny u alergológa či potraty. Neboli žiadne neposlušné ani bláznivé deti, ani lenivé či nahnevané mamy.
Po tom, ako Eva uverila Satanovým klamstvám a spolu s Adamom ochutnali ovocie, ktoré infikovalo celú ľudskú rasu, Boh veci nijako nezjemňoval: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti“ (Gn 3:16). Keďže sme Evine dcéry, toto prekliatie sa týka všetkých matiek.
To ale neznamená, že utrpenie je vždy priamym dôsledkom nejakého konkrétneho hriechu. Slepý muž, ktorý sa stretol s Ježišom netrpel, pretože jeho rodičia zhrešili, „ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ (Jn 9:3). Napriek tomu je však každý druh utrpenia výsledkom príchodu hriechu na svet a jeho dôsledku vo svete (Rim 8:20-23).
Je dobré takéto teologické vysvetlenie potvrdiť, ale je priam životodarné uvedomovať si ho uprostred nášho osobného utrpenia. Keď sa kvôli naším problémom cítime osamelo, Božie Slovo nás pozýva pozrieť sa na našu bolesť ako na súčasť väčšieho príbehu.
Božie Slovo podopiera mamy nádejou
Keď mamy trpia, kam sa obrátia? Trpiaca mama oslávi Boha tým, že mu dôveruje, zatiaľ čo on používa svoje Slovo, aby ju podopieral počas jej trápenia. Keď v roku 2013 dostali tri z mojich detí diagnózu tej istej nevyliečiteľnej genetickej choroby, Boh použil púšť zármutku na to, aby ma naučil túto pravdu.
Môj denník z toho obdobia začína zoznamov veršov, ktoré hovoria o dôvere v Boha: „Nech sa vám srdce neznepokojuje. Verte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14:1). „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin“ (Jer 17:7). „Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov“ (Iz 26:4).
Tak ako Boh dával Izraelitom dennodenne mannu, keď 40 rokov blúdili púšťou, trpiaca mama, ktorá dôveruje Bohu, si môže byť istá, že jeho milosť je „nová každé ráno“(Nár 3:23).
Jej situácia jej hovorí, že by mala zúfať, že by sa mala vzdať, že by mala stratiť všetku nádej. Ale Božie Slovo jej hovorí, že aj keď sa minulosť zneužívania jej adoptovanej dcéry vyplavuje na povrch, alebo keď obličky jej syna prestávajú fungovať, ona nemusí strácať nádej. Jej vnútorný človek „sa obnovuje zo dňa na deň“ Božím Slovom, ktoré jej hovorí, že toto terajšie ľahké súženie nás pripravuje na „nesmierne bohatstvo večnej slávy“(2Kor 4:17).
Hoci sú špecialisti, ktorí liečia moje deti, veľmi erudovaní a niektoré lieky dobre zaberajú, nemôžem sa spoľahnúť, že lekári či liečby dokážu vyliečiť moje deti. Moja nádej, a jediná skutočná nádej pre trpiace mamy, sa dá nájsť v Božom Slove – ktoré bolo napísané „aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej“ (Rim 15:4).
Božie Slovo hovorí matkám: “Nebudeš trpieť navždy”
Biblia nesľubuje, že matka, ktorá dôveruje Bohu nebude v tomto živote trpieť. Naopak: „do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Sk 14:22). Božie Slovo však oslobodzuje mamy od strachu zo smrti a hovorí im: „Nebudeš trpieť navždy“.
Pamätajte, že nielen Evu postihlo prekliatie; to isté sa stalo aj hadovi. Predtým, než Boh prehovoril k Eve, povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu“ (Gn 3:15). Keď Ježiš zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, rozšliapol hadovi hlavu a zlomil kliatbu hriechu (Kol 2:13-15).
Veriace mamy sa môžu radovať aj skrze svoje slzy v Bohu všetkej milosti, ktorý ich v Kristovi Ježišovi povolal do večnej slávy a ktorý „vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ“ (1Pt 5:10).
Vďaka Kristovmu dielu, ktoré dokončil na kríži, môžu vedieť, že jedného dňa bude Boh sám s nimi ako ich Boh: „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo“ (Zj 21:4).
Utrpenie kresťanskej matky je vysoko bolestivou súčasťou jej príbehu, ale nie je jej celým príbehom. A jednoznačne ju to nedefinuje.
Hoci ju jej skúšky sužujú, kým čaká na ten slávny deň, keď Boh napraví všetku bolesť, môže „sa radovať nevýslovnou radosťou, plnou slávy“ vďaka tomu, že jej život je ukrytý v Kristovi (1Pt 1:8; Kol 3:3).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/motherhood-call-suffer-hope/
