Len ťažko ho vedela pomenovať inak. Hoci bola výrečnejšia ako iní, nedokázala nájsť lepšie slovo než homosexuálny.
Jonatán miloval Dávida „ako seba samého“ (1Sam 18:3). Jonatánova láska k Dávidovi prekonala ženskú lásku (2Sam 1:26). Jonatán sa s radosťou zbavil svojho postavenia a svojho brnenia a dal ich Dávidovi. Spolu plakali. Spolu bojovali. Jonatán bol Dávidovi oddanejší než svojmu vlastnému otcovi, ktorý bol kráľom Izraela. A profesorka roka na mojej alma mater, ktorej neprišlo na um žiadne iné prídavné meno, sa znížila k tomu, aby vzťah Dávida a Jonatána opísala ako erotický.
Zo svojho života si pamätám, že keď som bol mladým kresťanom, jeden brat mi povedal, že ma miluje. Nevyronil som slzu; nepovedal som mu to isté; cítil som sa nepríjemne — akoby som práve dostal kvety od muža. Klamal ma duch doby. Myslel som si, že ak jestvuje láska medzi mužmi, musí zostať v biologickej rodine toho muža. Čokoľvek iné bolo pochybné. Náklonnosť k mužovi mi v najlepšom prípade pripadala zoženštená.
Mnohí muži si dnes nie sú úplne istí, ako majú vnímať vzťah s iným mužom. V situácii, v ktorej The New Yorker debatuje o tom, či priateľstvo žaby a ropuchy v obľúbenej detskej sérii bolo skutočne „obojživelnou oslavou lásky rovnakého pohlavia“, mnohí z nás jednoducho uvažujú, či sú potrebné takéto priateľstvá. Mali by sme sa obetovať, aby sme ich mali? Oslabuje nás to, keď ich chceme? Samy osebe svedčia tieto otázky, podobne ako keď policajt získava od svedka výpoveď, o tom, že zločin bol spáchaný. Satan nás okradol.
Muži potrebujú iných mužov, aby konali to, k čomu Boh mužov povoláva. Hlboké, radostné priateľstvo založené na jasných pravidlách medzi bratmi kresťanmi je v tomto vojnovom čase veľmi potrebné. Vojnové úsilie nepotrebuje viac osamelých vojakov, ktorí sa snažia prežiť len kvôli svojej rodine. Izolovaní vojaci a generáli bez armády nepredstavujú žiadnu reálnu hrozbu. Aby sme postupovali vpred, potrebujeme silu, ktorá pochádza z množstva: „Ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo“ (Koh 4:12).
Muži pod paľbou
My muži túžime po priateľstve, aj keď mnohých z nás vedú k tomu, aby sme to popierali. Keď zvíťazí úprimnosť, dospelí muži sa priznajú, že sa im cnie po dňoch, keď sa bili s mečom, oberali sa o futbalovú loptu na dvore za domom a sledovali film Karate Kid v čase, keď už mali spať. Cez trhliny našej sebestačnosti sa prediera von neznámy ston od bolesti.
Nie je to tak, že by sa bratstvo nedalo nikde nájsť. Jeho príklady vidíme na minimálne dvoch miestach mimo cirkvi: armáda a gangy. Zdá sa, že vojnový stav plodí pocit spolupatričnosti, ktorý je cudzím pojmom v čase mieru. Brat sa rodí — a utvára — vtedy, keď prídu ťažkosti (Prís 17:17). Ohnivé boje spájajú a menia mužov na bratov.
A v tom spočíva veľká irónia: muži — kresťania bojujú v tej najväčšej vojne, aká sa len dá predstaviť, a len zriedkavo zažijú také priateľstvo. Sme nasadení do boja proti nadprirodzenému nepriateľovi, a keď všade okolo nás lietajú delostrelecké granáty, rozdeľujeme sa a každý si ide vlastným smerom. Vedieme boj a v stávke je viac, ako kedy bolo v ktoromkoľvek svetu známom spore, a ideme v tom sami. Keď ako jednotlivci útočíme na guľometné hniezdo nepriateľa, čudujeme sa, prečo nás bežne skosí k zemi. Vedú nás pochabosť a pýcha, a nie odvaha a viera, ktorými útočíme na brány samotného pekla.
Ako muži — kresťania sedíme na bielom koni, generáli rodín a zborov, zatiaľ čo satan nás ostreľuje s mimoriadnou húževnatosťou. Sme mužmi pod paľbou. A tam, kde muži pod paľbou prežijú, muž pod paľbou už nie. Od doby Kaina a Ábela náš nepriateľ realizuje plán rozdeliť a dobyť. Málo z nás pozná tú obrovskú výhodu, o ktorej Whitefield hovorí:
Je to výhoda na nezaplatenie, keď okolo seba máme nepretržite spoločnosť spolubojovníkov, ktorí sa navzájom povzbudzujú a nabádajú k tomu, aby si stáli za svojím, udržiavali naše rady pohromade a statočne nasledovali Kapitána nášho Spasenia, aj keby mala cesta viesť cez more krvi.
Prečo sa nespájame ako bratia v zbroji? Pretože sme zabudli, že sme vo vojne. Plavíme sa životom a netušíme o podmorskom torpéde — až kým nás nezasiahne. Príliš málo našich zborov má pokrvných bratov, lebo príliš málo našich zborov pozná vojnové krviprelievanie.
Keď sa z kostolných lavíc stanú zákopy
Keď je zbor na misii, muži si budú počínať statočnejšie iba z nutnosti a lásky k svojej rodine a blížnemu. Keď sa odhalí podvod, že je čas mieru, muži uvidia ostreľovačov, ako strieľajú na ich brata prostredníctvom pornografie. Uvidia rakety svetáctva, ktoré boli vypálené na ich deti. Uvidia hada, ktorý sa snaží zamotať ich manželky do ostnatých drôtov. A uvidia duše, ako denne prehrávajú pod mocou tejto súčasnej temnoty. Ich mužnosť im nedovolí zostať pasívnymi. Pozapínajú si gombíky na uniforme a pôjdu do vojny.
Múdrosť ich naučí, že útok nemajú podnikať osamote. „Obkľúčení miliónmi nepriateľov zvonka a nakazení veľkým množstvom nepriateľov zvnútra,“ budeme vo svojom živote potrebovať mužov, ktorí nás budú varovať pred nášľapnými mínami, povzbudzovať nás, keď budeme vyčerpaní a ktorí nás odtiahnu do bezpečia, keď nás zasiahne strela.
Keď sme presvedčení, že sa nachádzame na vojnovom území, vylodíme sa na pláž a bojujeme proti duchovným mocnostiam zla, neuspokojíme sa s tým, že sa zídeme len na bejzbalovom zápase alebo že budeme pracovať na domácich projektoch. Stretneme sa, aby sme študovali Božie slovo. Stretneme sa, aby sme sa spolu modlili. Stretneme sa, aby sme diskutovali o svojich zápasoch, víťazstvách, túžbach a ambíciách.
Zostaneme počas celého týždňa v spojení. Budeme vymýšľať stratégie. Budeme si navzájom pomáhať pri amputáciách končatín. Budeme si navzájom hovoriť pravdivé veci, ktoré sa ťažko počúvajú. Budeme sa spolu smiať. Budeme spolu krvácať. Spolu prežijeme. Ich zápasy sa stanú našimi zápasmi a ich duša bude súčasťou našej zodpovednosti.
Kde nájsť podobných levovi
Všemohúci Boh zhromaždil tvrdých bojovníkov okolo Dávida, ktorého urobil kráľom, aby sformoval „Boží tábor“ (1Krn 12:23). Kristus, Dávidov Kráľ, dnes zostavuje ďalší tábor vo svojej cirkvi. Muži, ktorí [vyzerajú] ako lev a [sú] rýchli ako gazely na vrchoch” (1Krn 12:9), bojujú v prvej línii.
Ale ako nájdeme takých mocných mužov?
C. S. Lewis to pomáha objasniť: „Nenájdeš bojovníka, básnika, filozofa či kresťana tým, že mu budeš uprene hľadieť do očí, akoby to bola tvoja milenka: radšej bojuj po jeho boku, čítaj si s ním, hádaj sa s ním, modli sa s ním.“
Na misii musíme byť spolu. Muži s vytasenými mečmi získavajú Duchom naplnených spolubojovníkov. Investuj čas do bašty miestneho zboru. Slúž. Dávaj podnety. Obetuj sa pre svoju rodinu. Podriaď sa vedeniu svojho zboru. Vymýšľaj nové spôsoby, ako osloviť svoju komunitu a získať stratených. Nájdi odvahu, aby si svojho brata pozval na kávu. Alebo si spolu radšej prečítajte biblickú knihu. Boh požehná tvoju snahu v pravom čase.
Za Kráľa a vlasť
Žijeme v zvláštnej dobe: medzi krížom a večnosťou, medzi ponukou na sobáš a svadobným dňom, medzi Dňom — D a Dňom — V. Život medzi týmito obdobiami je epickým hľadaním, nie naplnením veľkého románu — Spoločenstvo Prsteňa, nie Zápisník jednej lásky. Ježiš nám dal poslanie. Zúri Veľká vojna. Boh volá mužov, aby sa spojili s cieľom byť takými láskavými manželmi, otcami, susedmi a kresťanmi, akými musíme byť.
Ak by moja profesorka nebola dávno zabudla na vojnu, keby počula vybuchovať bomby a videla, ako muži padajú v boji, možno by vtedy našla iné slovo pre priateľský vzťah medzi Dávidom a Jonatánom: udatný.
Poznámka redaktora: Prevzaté z The Gospel Coalition
