Ž 105:4 bol obľúbeným Augustínovým veršom. Vo svojom diele o Trojici ho citoval štyrikrát. „Hľadajte Hospodina a jeho silu, hľadajte jeho tvár ustavične“ (ROH).
Z tohto dôvodu si Robert Louis Wilken zvolil Hľadanie Božej tváre ako podtitul svojej knihy Duch ranokresťanského myslenia (The Spirit of Early Christian Thought). Wilken veril, že táto veta viac ako ktorýkoľvek iný úryvok z Biblie vystihuje ducha ranokresťanských kazateľov a teológov.
Pri opätovnom prečítaní Wilkenovej práce a odkazu, ktorý zanechali prví kresťania, som si nemohol pomôcť a musel som sa zamyslieť, prečo je pre tých, ktorí študujú Bibliu alebo sa venujú teologickej reflexii, také ľahké odmietnuť alebo bagatelizovať túžbu hľadať Božiu tvár.
Spôsoby, akými pristupujeme k Biblii
Nemôžeme si pomôcť, ale aspoň do určitej miery nás formuje osvietenský racionalizmus a nástroje moderny.
K biblickému textu a k úlohe teológie prichádzame s predpokladmi o tom, čo máme nájsť vo svätom Písme, a naše predpoklady formujú cieľ a zámer nášho štúdia. Niekto by si mohol myslieť, že naša osobná zbožnosť by mala byť od nášho teologického štúdia oddelená; inak by sme v tejto úlohe nedokázali byť „objektívni“.
A tak pristupujeme k biblickému textu a hľadáme osnovu našej ďalšej kázne, alebo študujeme teológiu v nádeji, že zložíme skúšku, alebo čítame časopisy a recenzie kníh, aby sme mali prehľad o aktuálnych polemikách medzi akademikmi.
Možno väčšina kresťanov číta Bibliu, aby získala trochu pochopenia a inšpirácie pre práve sa začínajúci deň, kúsok múdrosti, ktorá by nás posilnila v živote, ktorý sme si už vybrali.
Koľkí z nás vedome otvárajú Písmo alebo sa venujú teologickej práci ako spôsobu hľadania tváre samotného Boha?
Vzdelávanie a plesanie
Na mojej poličke leží komentár k Markovmu evanjeliu, ktorý napísal seriózny, uznávaný evanjelikálny učenec, známy svojou prácou počas desaťročí štúdia. Väčšia časť sa zaoberá otázkami redakčnej kritiky, textovými variantmi a podobne – dôležitými otázkami, s ktorými sa treba popasovať, určite užitočnými pre vedcov, ktorí sa špecializujú na tieto oblasti. Ale akosi sa vo všetkom tom štúdiu stráca Markov portrét Ježiša, ktorý je len málo rozpracovaný. Markov zámer ukázať nám Ježiša akoby bol v rozpore s komentárom, ktorý sa zameriava na všetko ostatné.
Raz som počul Johna Pipera, ako vyjadril svoju frustráciu z mnohých komentárov: málokedy prepuknú v pieseň a uctievanie. Vzdelávanie sa málokedy spája s plesaním. Píše:
“Ak vzdelanie nevedie k plesaniu v Bohu, zlyháva. Ak videnie slávy nevedie k vychutnávaniu Boha, zlyháva. Ak premýšľanie o pravde nevedie k pociťovaniu lásky, zlyháva. Vzdelanie, poznanie, videnie, myslenie – to všetko slúži na plesanie v Bohu. A ak ho neprinášajú, nie sú tým, na čo boli stvorené.”
Poznať a milovať Krista
Vráťte sa do čias puritánov a teológov reformácie alebo sa vráťte ešte ďalej k prvým cirkevným otcom a k Augustínovým spisom – áno, nájdete tam krkolomné aspekty biblickej exegézy a áno, uvidíte, že títo učenci sa zapájajú do myslenia a filozofie svojej doby, niekedy zle a inokedy dobre. Ale pocítite aj to, aká hmatateľná bola ich túžba lepšie pochopiť Kristovo tajomstvo, uctiť si a prijať poklad evanjelia a osobne i kolektívne sa tešiť z jeho slávy v nádeji, že budú žiariť ako svedkovia pre okolitý svet.
Úlohou kresťanskej teológie nie je invencia alebo etablovanie; ide o objavovanie a vysvetľovanie. Narazili sme na niečo skutočné, a keď s bázňou hľadíme na divy tejto skutočnosti, snažíme sa ich verne vysvetľovať v dôvere, že to, čo sme videli, nás zmení. „Meníme sa na toho, koho vidíme,“ povedal Gregor Veľký.
Wilken opisuje úlohu prvých kresťanov:
„Chceli nielen pochopiť a vyjadriť oslnivú pravdu, ktorú videli v Kristovi, ale myslením a písaním sa snažili dôvernejšie spoznať Boha a vrúcnejšie ho milovať. Intelektuálna úloha bola duchovnou záležitosťou.“
Hľadanie Boha Písma
Tento hlad po Bohu, túžba poznať ho, milovať ho a uctievať ho, preniká do prvých kresťanských spisov. Táto túžba ich hnala hlbšie do Písma. „Lebo teraz zaobchádzajte s Božím Písmom ako s Božou tvárou,“ napísal Augustín. „Rozplývajte sa v jeho prítomnosti.“
Augustín ako dokonalý kazateľ-teológ študoval kvôli vlastnej duši a potom sa snažil odovzdávať prijatý pokrm ďalej. „Živím vás tým, čo živí mňa,“ povedal. „Ponúkam vám to, čím sám žijem.“
Hľadanie Božej tváre nám pomáha chrániť sa pred pýchou, pred tým, aby sme Bibliu vnímali ako knihu, ktorú treba zvládnuť, alebo aby sme sa domnievali, že máme posledné slovo vo všetkých biblických či teologických veciach, akoby bolo možné toto štúdium vôbec ukončiť. Augustín povedal svojim čitateľom:
„Vždy, keď si budeš niečím tak istý ako ja, choď so mnou dopredu; vždy, keď budeš váhať, hľadaj so mnou; vždy, keď zistíš, že si sa pomýlil, vráť sa ku mne; alebo ak som sa pomýlil ja, zavolaj ma späť k sebe. Takto budeme spoločne putovať ulicou lásky približovať sa k tomu, o ktorom bolo povedané: „Hľadajte vždy jeho tvár.““
V závere svojho diela o Trojici Augustín priznal, že sa hádal a namáhal v snahe hľadať Boha intelektuálne, ale tá práca podnecuje k ďalšej modlitbe:
„Daj mi silu, aby som ťa hľadal. . . . Keď ťa dosiahneme, bude koniec týmto mnohým veciam, ktoré hovoríme a nedosiahneme, a ty zostaneš jeden, a predsa všetko vo všetkom, a my budeme hovoriť jednu vec, chváliac ťa svorne, ba aj my sami sa staneme jedným v tebe.“
Otvorte si teda Bibliu, vezmite do rúk teologickú knihu a pamätajte na konečný cieľ: zjednotenie s tým, ktorý nás spasil. „Hľadajte vždy jeho tvár.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
