Mnohí ľudia si možno nepamätajú, kedy boli prvýkrát oboznámení s dôležitosťou biblickej ekleziológie, ale ja si to určite pamätám. Počas štúdia teológie na univerzite vo Virgínii som navštevoval miestny cirkevný zbor, ktorý sa riadil osobitným homiletickým modelom, ktorý ma zaujal: výkladové kázanie. V prvú nedeľu, ktorú som zbor navštívil, práve uzatvárali sériu kázní z knihy proeoka Sofoniáša.
Začal som to skúmať a klásť tony otázok. S verným pastorom, ktorý viedol zdravý zbor, som sa snažil ísť na kávu tak často, ako sa len dalo, pretože vedel niektoré veci vysvetliť – konečne niekto s nejakou teológiou, do ktorej som sa mohol zahryznúť! Nikdy nezabudnem na ten okamih, keď mi úplne vyrazil dych. Rozhovor prebiehal takto:
Ja: Rád chodím do zboru. Ľudia sú tu úžasní a naozaj verím, že Pán ma tu rozvíja do zrelosti. Moja manželka to cíti rovnako.
Pastor: Skvelé! To rád počujem. Je skvelé, že ste tu.
Ja: Chcem povedať, že som vďačný, že som našiel pastora, ktorému skutočne záleží na tom, ako zaobchádza s Božím Slovom.
Pastor: Takže, plánujete sa pridať?
Ja: Ehm, rád by som, ale nie som si príliš istý. Úprimne povedané, teraz si s tým nerobím starosti.
Pastor: No, pozrite sa, páči sa mi, že máte z kázní úžitok a som rád, že vás tu mám. V kostole ste vždy vítaní. Ale ide o toto: Ak nie ste členom stáda, ktoré mi bolo zverené, potom nie som váš pastor.
Ja: [ticho]
Takýto výrok ma šokoval, nahneval a dokonca urazil. V hlave sa mi preháňali myšlienky. Za koho sa tento človek považuje? Práve som tohto pastora vychválil a dal som mu päť hviezdičiek. Mal by sa mi poďakovať! A teraz som odstrčený a ponechaný pred táborom ako malomocný? Aké neláskavé! Toto je teda cirkev!
A aby som si to ujasnil: Musím sa podriadiť vášmu spôsobu cirkvi, aby som bol „prijatý“ a poctený vaším pastoračným súhlasom?
Zo stretnutia som odchádzal skľúčený a podráždený. Keď som sa upokojil, v duchu som si rozhovor prehrával znova a znova. Pravdu povediac, takto sa so mnou ešte žiadny pastor nerozprával. Celý život som bol v cirkvách, ale nikdy som nezažil ploty – najmä kvôli otázke členstva. Vlastne som si ani nepamätal, kedy v mojej minulosti na členstve niekedy skutočne záležalo.
Tak som sa dožadoval odpovedí. Tento pastor to musel vysvetliť. Našťastie mi ochotne vyhovel a začal vysvetľovať svoje vyhlásenie a ja som ho ochotne počúval.
Tu je to, čo som sa z tejto ekleziologickej míny naučil:
Členstvo v miestnej cirkvi je viac ako navštevovanie kostola
Samozrejme, že na dochádzke záleží, ale biblické chápanie členstva v cirkvi prenáša kresťanov do oblasti, v ktorej sa menej sústreďujú na seba a viac na lásku k druhým. Už nechodím do kostola len preto, aby som podporil svoje osobné putovanie s Kristom; stretávam sa s ostatnými kresťanmi, aby som „podnecoval“ a povzbudzoval svätých – spoločne spievajúc, modliac sa, uctievajúc, otvárajúc Božie Slovo, žijúc v spoločenstve, spoločne plniac misiu a spoločne prejavujúc Božiu slávu (Heb 10:24-25). Členstvo je záväzok vidieť, ako ostatní prekvitajú v Kristovi.
A ak budeme úprimní: je legitímne možné navštevovať cirkev, roky a roky vkĺzavať dnu a von, bez toho, aby sme niekedy uvažovali o členstve a prichádzali tak o lásku a zúčtovateľnosť.
Členstvo v miestnom zbore si vyžaduje formálny záväzok a spoločenstvo v rámci konkrétnej skupiny kresťanov
V istom zmysle členstvo zahŕňa znalosť toho, „kto je kto“.
- Kto sú kajúci veriaci pravého evanjelia s hodnoverným vyznaním viery?
- Nasledovali Krista v krste?
- Súhlasia s naším vyznaním viery?
- Súhlasia so spoločnou zmluvou?
- Členstvo v cirkvi neexistuje preto, aby oddeľovalo „týchto“ ľudí od „tých“ ľudí. Existuje preto, aby chránilo evanjelium Ježiša Krista, čistotu biblického učenia a jednotu svätých. Ak môže ktokoľvek prichádzať a odchádzať, ako sa mu zachce, potom sa cirkev jednoducho otvára nebezpečenstvám.
Členstvo v miestnom zbore odhaľuje rozsah zodpovednosti pastora
Mali by byť pastori zodpovední za učeníctvo každého jedného človeka, ktorý v nedeľu ráno vojde do budovy? Budú niesť zodpovednosť pred Bohom za každého človeka, ktorý počúva podcast zboru? Nie, pastori sú zodpovední za svoje stádo, za tých, ktorí im boli zverení (1Pt 5:1-4.
A kto je to stádo? Tí, ktorí sa pripojili k cirkvi prostredníctvom formálneho členstva v cirkvi. Nemôžem napríklad len tak vojsť do nejakej triedy biológie na strednej škole a povedať: „Pán Kováč, vaša výuka je úžasná! Myslím, že zostanem. Páči sa mi tu atmosféra.“ Som príliš starý a nespĺňam požiadavky. Nie som zaregistrovaný ako študent. Nebol som pridelený k žiadnemu učiteľovi. Pán Kováč nenesie za mňa zodpovednosť a právom budem vyvedený z areálu (možno ma aj zadarmo odvezú na policajnú stanicu).
Pastori sú pastiermi určitého stáda. Ak nie som členom tohto stáda, potom títo pastieri nie sú mojimi pastiermi.
Záver
Z Božej milosti, keby nebolo verného pastora, ktorý v najvhodnejšej chvíli hovorí pravdu v láske, je veľká pravdepodobnosť, že by som teraz slepo viedol iných slepcov priamo do omylu. Našťastie pravda zvíťazila a priviedla ma na cestu neustáleho hľadania Božieho usmernenia a plánov pre jeho ľud. Biblická ekleziológia mi zrútila svet, ale zároveň ma opäť vzbudovala.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
