Poznámka redaktora: Článok patrí do série Päť dôvodov prečo neučeníkujeme.
Minule sme sa venovali biblickým dôvodom pre robenie učeníkov a položili sme si otázku: „Prečo neposlúchame Pánov príkaz?“ Naznačil som, že jedným z hlavných podozrivých je „lacná milosť“.
Ďalšie dva dôvody, prečo nerobíme učeníkov
Dovoľte mi navrhnúť ďalšie dva dôvody, prečo je naše učeníctvo také plytké.
1. Naše cirkvi sú citlivé na hľadajúcich, ale necitlivé na veriacich.
Po prvé, naše cirkvi sú citlivé na hľadajúcich, ale necitlivé na veriacich. Žiadna cirkev neurobila viac pre výskum a rozvoj bohoslužieb senzitívnych na hľadajúcich ako Willow Creek v Chicagu. Prvýkrát začali prispôsobovať svoje bohoslužby špeciálne pre hľadajúcich pred 30 rokmi.
V roku 2008 však zverejnili výsledky štvorročného prieskumu o tom, ako účinne sa im darí napĺňať Ježišovu výzvu získavať učeníkov (Mt 28:19). Ich záverom bolo, že po troch desaťročiach musia prejsť od bohoslužieb zameraných na hľadajúcich k bohoslužbám, ktoré sa zameriavajú na to, aby umožnili veriacim rásť vo viere: od bohoslužieb zameraných na hľadajúcich k bohoslužbám zameraným na veriacich.
Cirkevný zbor Willow Creek (tou ťažšou cestou) prišiel k uvedomeniu, že nemôžeme slúžiť dvom pánom. Ak sa budeme vždy sústrediť na snahu vyhovieť hľadajúcim, nebudeme pestovať učeníkov. Naša strava ako cirkvi sa bude obmedzovať na mlieko a náš rast bude zakrpatený, pretože nikdy nebudeme môcť konzumovať pevnú stravu.
Pisateľ listu Hebrejom karhá tých veriacich, ktorí nikdy nepokročili ďalej ako sú „základné pravidlá Božích slov“:
… hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm. Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého.. (Heb 5:12-14)
Aby bolo jasné, netvrdím, že neexistuje miesto pre jednorazové bohoslužby, ktoré sa zameriavajú na outsiderov. Napríklad vianočné bohoslužby. Ale ak to bude náš všeobecný prístup každý týždeň, kresťania nebudú počúvať hlbšie Božie veci, ich učeníctvo zostane plytké a v dôsledku toho budú prakticky neschopní vychovávať (učeníkovať) niekoho iného.
Nemusíme sa báť, že pri prechode na bohoslužby citlivejšie k veriacim sa naše zbory prestanú rozprávať s nekresťanmi. Stále predsa budeme hlásať evanjelium. A evanjelium, ktoré udržiava a rozvíja veriacich, je to isté evanjelium, ktoré nás stálo aj na našom začiatku.
V dôsledku toho by sme v záujme veriacich aj neveriacich mali zvestovať evanjelium každý týždeň – na každej bohoslužbe, bez ohľadu na jej text. Ježiš hovoril o celom Písme ako o svedectve o ňom (Jn 5:39). Takže aj keď sa prelúskavame knihou Levitikus, kážme ju tak, ako to robil Ježiš: ako poukazujúcu na vykúpenie, ktoré je v ňom.
Samozrejme, ak sme fixovaní na snahu byť citliví voči hľadajúcim, je veľká šanca, že aj tak nikdy nebudeme kázať Levitikus – alebo akúkoľvek inú časť Písma, o ktorej si myslíme, že by mohla nič netušiaceho človeka zaskočiť. To nie je dobré. Ako nám pripomína 2. Timotejovi 3:16-17: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“
Inými slovami, na to, aby sme mohli robiť učeníkov, potrebujeme celé Písmo. Ak zanedbáme niektoré jeho časti, pretože sa obávame, že odradíme nekresťanov, kvalita nášho učeníctva prudko klesne.
2. Naše zbory sú menej obrátené.
Po druhé, naše zbory sú menej obrátené. To znamená, že v našich zboroch je menej kresťanov, takže je v nich menej ľudí schopných navzájom sa učeníkovať. Dôvody tohto stavu sú nepochybne zložité, ale dovolím si navrhnúť dva.
Po prvé, kedysi platilo, že ak ste chceli byť známy ako člen Kristovho tela, museli ste byť kresťan. Taký je predpoklad Novej zmluvy.
Teraz sa však v mnohých cirkvách – dokonca aj v niektorých veľkých, známych evanjelikálnych cirkvách – môžete stať členom jednoducho zaškrtnutím políčka na uvítacom lístku. Snaha duchovne preskúmať človeka a presvedčiť sa o tom, či je naozaj nasledovníkom Krista, je veľmi malá alebo žiadna. Ako môžeme očakávať, že ľudia, ktorí sami nie sú učeníkmi, budú učeníkovať iných?
Po druhé, prax cirkevnej disciplíny sa takmer úplne stratila.
Bola to štandardná zvyklosť novozmluvnej cirkvi, alebo aspoň poslušnej novozmluvnej cirkvi. Napríklad v 1. Korinťanom 5 Pavol hovorí, že máme vylúčiť z členstva v cirkvi nekajúcich hriešnikov.
Naše zlyhanie v dodržiavaní Pavlovho príkazu je tu duchovne smrteľné. Jeho výsledkom sú členovia, ktorí nie sú učeníkmi. V skutočnosti môžu prejavovať známky aktívneho odporu voči Kristovi, čo je veľkým zneuctením Pána a jeho evanjelia. Opäť nemôžeme očakávať, že ľudia, ktorí sami nie sú učeníkmi, budú k učeníctvu viesť iných.
Prečo sme tieto dve veci zanedbali?
Myslím si, že dôvodov je niekoľko, ale jeden z hlavných je tento: čísla sa pre nás stali takými dôležitými, že urobíme čokoľvek, aby sme ich zvýšili. Zúfalo sa snažíme, aby ľudia vstúpili, a zúfalo sa snažíme, aby zostali. Znížili sme cenu v nádeji, že získame viac kupcov.
Čo sa stane, keď sa vyhneme biblickým praktikám členstva a disciplíny v cirkvi? Skončíme s cirkevnou kultúrou, ktorá sa čoraz viac odkresťančuje, zbavuje sa soli a svetla. Kultúra učeníctva v našich zboroch je nemožná, keď mnohí naši členovia sami nie sú učeníkmi. A vplyv týchto neučeníckych členov cirkvi na tých členov cirkvi, ktorí sa skutočne snažia nasledovať Krista, nebude blahodarný.
Inak povedané (a požičajúc si prirovnanie Marka Devera), kedysi boli predné dvere zboru starostlivo chránené, zatiaľ čo zadné dvere boli otvorené dokorán. To znamená, že zbory si dávali pozor na to, koho vpúšťajú dovnútra, a usilovne disciplinovali tých, ktorých život bol v rozpore s ich vyznaniami. Teraz však nechávame predné dvere otvorené dokorán a zadné dvere pevne zatvárame, pretože sa veľmi bojíme, že niekto odíde.
Ak takto zmýšľame, potom môžeme bohužiaľ očakávať, že uvidíme zbory, v ktorých sa ľudia navzájom nevedú k učeníctvu.
Nabudúce navrhnem štvrtý dôvod, prečo neučeníkujeme.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
