Poznámka redaktora: Článok patrí do série Päť dôvodov prečo neučeníkujeme.
V posledných dvoch príspevkoch som uviedol tri dôvody, prečo kresťania a cirkvi nečinia učeníkov. Vzhľadom na to, že sa venujem vývoju programov, je trochu nepríjemné pomenovať tento ďalší: naše zbory sú závislé od programov.
Tu je moderné podobenstvo, ktoré mi povedal priateľ zo seminára. Človek, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je (možno) pravdivé.
Mladý muž vošiel do kresťanského kníhkupectva v Chicagu a spýtal sa, kde sú nálepky na autá. Predavačka sa spýtala: „Aký druh hľadáte?“ Muž povedal: „Chcel by som si kúpiť nálepku ryby.“ Predavačka na to hovorí: „Ach, obávam sa, že tie sme už vypredali.“ Na to muž odpovedal: „AKO MÁM EVANJELIZOVAŤ BEZ NÁLEPKY RYBY?“
Ako západní evanjelisti sme pri evanjelizácii a učeníctve čoraz viac závislí od kurzov, programov, techník a metodík.
Ako som už povedal, tento príspevok píšem ako človek, ktorého úlohou je písať dobré programy. S Christianity Explored Ministries pracujem už dobrých trinásť rokov a tvrdo pracujeme na tom, aby naše programy boli čo najvernejšie z biblického hľadiska a čo najjednoduchšie na používanie. Verím v ich význam. Som vďačný Bohu, že v správnych rukách môžu byť naozaj veľmi užitočné.
Ale v nesprávnych rukách? Programy sa stávajú podpriemerným, plug-n-play, univerzálnym náhradníkom skutočného učeníctva. A čo je ešte horšie, účasť na týchto kurzoch nás môže zviesť k presvedčeniu, že „robíme“ evanjelizáciu a učeníctvo, zatiaľ čo v skutočnosti iba bez modlitby a bez srdca kopírujeme postupy. Uverili sme, že kúzlo je v metodike. Kúpime si produkt a očakávame, že bude fungovať za nás, bez ďalších duchovných investícií z našej strany.
Prvýkrát sa to objavilo ako úzkostlivý záblesk na mojom e-dare (evanjelikálnom radare) asi pred piatimi rokmi. Osemnásť mesiacov sme solídne pracovali na novom kurze – pripravovali sme otázky na štúdium Biblie, písali a prepisovali príhovory a scenáre, testovali materiál na rôznych miestach, opäť raz prepisovali, natáčali a strihali sériu DVD – a potom v deň vydania, práve keď si všetci ľahli do postele alebo nastúpili na dovolenkový pobyt, sa v mojej schránke objavil email. „Vďaka za nový kurz,“ písalo sa v ňom povzbudivo. „Kedy vyjde ďalší?“
Dovoľte mi to pretlmočiť: „AKO SA MÁM UČIŤ BEZ NOVÉHO PROGRAMU?“
Bratia a sestry, učeníctvo je možné aj bez programov. Ježiš o tom napísal naozaj dobrú knihu.
A program – nech je akokoľvek biblicky verný – nenahradí nepretržité, osobné učeníctvo. Aspoň nie také trvalé, osobné učeníctvo, aké má na mysli Ježiš v Matúšovom evanjeliu 28: „…choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mat 28,19-20)
Po prvé preto, lebo programy sú nevyhnutne „univerzálne“. Nech sú akokoľvek prispôsobené konkrétnej demografickej skupine (gramotným/pologramotným/negramotným/dospelým/dospievajúcim/deťom atď.), nie sú písané vami, a preto nemôžu byť dokonale prispôsobené situácii, do ktorej vás Boh postavil. Človek, ktorý vždy používa presne ten istý súbor otázok na štúdium Biblie s každým človekom, ktorého vedie k učeníctvu, pravdepodobne nerobí dobrú prácu. Podobne ani moderátor na DVD sa nikdy nemôže osobne venovať človeku tak, ako to dokážete vy. Nemôže počuť konkrétne výkriky srdca človeka a potom k nemu hovoriť priamo a biblicky.
Po druhé, programy môžu naznačovať, že učeníctvo je skôr otázkou dodržiavania správneho „postupu“ než pestovania správneho charakteru.
Malo by byť samozrejmé, že charakter dieťaťa je najhlbšie formovaný charakterom jeho rodičov. Namiesto toho, aby deti robili to, čo hovoríme, majú prirodzenú tendenciu robiť to, čo robíme my. Naopak, techniky a programy môžu nepriamo vzbudzovať dojem, že dôležité je to, čo hovoríme, ale to, čo robíme, až také dôležité nie je. Môžeme začať veriť, že program, ktorý používame v našom zbore, je dôležitejší ako charakter ľudí, ktorí ho vyučujú.
Po tretie, niekedy používame programy rovnakým spôsobom, ako môže rodina používať DVD obrazovku v Nissane Pathfinder: ako náhradných rodičov. Áno, je to skvelý spôsob, ako zamestnať deti. Áno, znamená to, že sa nimi nemusíme toľko zaoberať počas cesty. Môže to ale ohroziť kvalitu nášho rodičovstva. Môže to byť zanedbanie našej osobnej zodpovednosti voči deťom, ktoré máme v starostlivosti.
Moja otázka teda znie: Neboli sme až príliš ochotní privolať opatrovateľky? Neboli sme až príliš ochotní zveriť naše učeníctvo externým zdrojom, a pritom sme sami zabudli, ako to robiť?
V najlepšom prípade programy zvyšujú našu závislosť od Boha a jeho Slova. Ale v najhoršom prípade programy jednoducho zvyšujú našu závislosť na programoch. Ak sa tak stane, naše učeníctvo bude trpieť.
Príďte na budúci týždeň a ak budem mať ešte prácu, predstavím posledný dôvod, prečo neučeníkujeme.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
