Modlitba Pánova

Príď k nám kráľovstvo tvoje

HANES, Pavel: Príď k nám kráľovstvo tvoje

Bol by som rád, aby sme neustále mali na pamäti, že Boh od nás čaká inteligentnú modlitbu. Tým nechcem povedať, že musíte mať určité IQ, ale to, že najväčší výsmech kresťanovej modlitby je, keď sa modlíme formalisticky, bez rozmýšľania. Môže sa nám to ľahko prihodiť. Preto Ježiš hovorí: „Pri modlitbe nevravte priveľa (nebľabocte, nemnožte slová) ako pohania.“ Božie kráľovstvo nie je niečo, čo sa dá vybaviť jednou definíciou. Naše predstavy o Božom kráľovstve môžu byť rôzne. Chcem, aby sme si hneď na úvod uvedomili, že v tejto prosbe sa modlíme za príchod Ježiša Krista na našu zem, aby zaujal svoje kráľovstvo.

Text, motto, ktoré by nás malo viesť týmto uvažovaním je napísané v Liste Filipanom, v 3. kapitole, vo verši 20: „Ale naša vlasť (naše občianstvo) je v nebesiach, odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“
Pavol ako by chcel povedať, že to „príď k nám kráľovstvo Tvoje“ sa máme modliť ako tí, čo majú občianstvo v nebi. Tí čo chcú, aby Božia vláda, ktorej sú poddaní, zaujala svoje miesto. To je teokracia – východisko pre našu úvahu. Ak čítate Bibliu, tak viete, že teokrcia, Božie kráľovstvo na zemi, sa prejavila v období, keď Izrael bol vedený Bohom. Začalo to vyslobodením z Egypta, potom na Sinai dostali Zákon – Tóru a nakoniec zaujali Zasľúbenú zem. Tam v Kanaáne prežívali pokoj, Šabat, alebo Šalóm. To je v skratke to, za čo sa modlíme v druhej prosbe.

Dovoľte niekoľko exegetických poznámok.
V Biblii je viacero výrazov pre to, čo si predstavujeme pod Božím kráľovstvom. Matúš používa výrazy kráľovstvo nebeské, kráľovstvo Mesiáša, alebo kráľovstvo Krista, t.j. miesto, kde Boh neobmedzene vládne. Nejedná sa o zemepisné miesto, ale o „priestor“, kde sa prejavuje Božia suverenita.
Treba ešte poznamenať, že kráľovstvo Božie nie je organizovaná cirkev. Toto bol omyl minulosti a dodnes si niekde ľudia myslia, že štruktúry, ktoré cirkev vytvára, sú Božím kráľovstvom. To je veľmi vážna otázka, do akej miery je cirkev kráľovstvom Božím. Pravdepodobne najrozumnejšou odpoveďou je, že natoľko, nakoľko poslúcha Ježiša Krista. Do akej miery poslúchaš Boha, do tej miery sa v tvojom živote realizuje Jeho kráľovstvo. Boli by sme radi, keby cirkev bola kráľovstvom Božím. Žiaľ dá sa povedať len to, že medzi denomináciami z tohto pochádza veľa hádok. Preto je dobré nezabúdať, že v prosbe „príď k nám kráľovstvo Tvoje“ vyjadrujeme svoju túžbu po tom, aby Boh prejavoval svoju moc v našich životoch.

Dá sa povedať, že v prosbe o Božie kráľovstvo vyjadrujeme predstavu „šťastia“. Totiž, všetci mávame tzv. „svoje kráľovstvá.“ Vojdete napríklad do dielne k mechanikovi a on povie: „Toto je moje kráľovstvo.“ Teológ je zas pyšný na svoju knižnicu, niekto iný má svoju záhradku. To sú ich „kráľovstvá“. Takto obrazne zvykneme vyjadriť pred- stavu svojho šťastia. Keď sa modlíte „príď kráľovstvo Tvoje“, tak vlastne hovoríte: „Moje šťastie nastane vtedy, keď príde Božie kráľovstvo.“ Neviem, ako to rezonuje vo vašich srdciach. Mám pocit, že niekedy povieme„príď kráľovstvo Tvoje“, len tak „bla, bla, bla…“, ale keď hovoríme „príď moje šťastie“, tak to znie tak túžobne, ako keby sme hovorili: „Milý/á môj/a, milujem ťa. Príď! Čakám ťa! Príď moje šťastie!“ Neviem, či Boha neokrádame, keď naše krásne city venujeme inému. On má predsa nárok na naše najkrajšie predstavy. Stvoril ich, má na ne nárok, my ich však venujeme všelijakým veciam a popri tom, tak úchytkom, odrecitujeme „príď kráľovstvo Tvoje“. To je hanba (hriech?). Boh musí veľa zniesť, keď nás počúva ! Čo poviete?

V Starej zmluve sa kráľovstvo Božie prejavuje ako prítomné a budúce. To prítomné je predovšetkým izraelská teokracia. Boh vládol Izraelu už vtedy, keď ešte nemali kráľov. Tá teokracia je vyjadrená v knihe Ex 19:6, kde stojí: „A vy mi budete kráľovstvom kňazov.“ Tým Boh dáva najavo, že ľud Izraela sú Jeho služobníci. K nám tak hovorí Nová zmluva v 1Pt 2:9: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo“.
Stará zmluva vidí prítomné Božie kráľovstvo v Izraelovi. Hovorí však aj o budúcom kráľovstve Božom, Čo je veľmi masívne vyjadrené v Danielovom proroctve v kapitole 2, vo verši 44: „A za dní tých kráľov ustanoví  Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach, ale ono bude stáť až na veky.“ To je reč o budúcom kráľovstve, ktoré prichádza.
Židia verili, že keď to kráľovstvo príde, Boh splní svoje sľuby a všetky problémy a bolesti pominú. Boh nepriateľov odsúdi a potrestá; nebude viac žiadny hriech, žiadne modly, žiadne zlo. Bude samá dokonalosť. Všimnite si, že prosba „príď k nám kráľovstvo Tvoje“ je nabitá emóciami, je plná túžob a predstáv o šťastí. Aj my ju máme prežívať podobne.

Pozrime sa na niekoľko deformácii, ktoré aj teraz ovplyvňujú modlitbu moderných kresťanov. Zosvetštenie druhej prosby sa prejavilo vo chvíli, keď ľudia spoznali, že organizovaná cirkev nemôže predstavovať kráľovstvo Božie. Vtedy začali túžiť po tom, aby prišiel pokrok ľudstva. Historicky pod organizovanou cirkvou rozumieme to, čo dnes nazývame Rímsko-katolícka cirkev. Ale tie isté prvky sa prejavujú v každej organizovanej skupine, kde sa ľudia snažia stotožniť organizované dianie s Božím kráľovstvom.
Keď sa ľudia v postojoch cirkvi sklamali, tak kráľovstvo Božie začali hľadať prostredníctvom revolúcií. Ako príklad môže poslúžiť francúzska revolúcia. Namiesto prosby „príď k nám kráľovstvo Tvoje“, volali „Príď vláda ľudu!“ Keď o tom čítate, tak žasnete, aké tam bolo obrovské nadšenie a očakávanie niečoho lepšieho. Ľudia verili, že príde šťastie. Namiesto toho prišlo krviprelievanie.
O niečo neskôr bolo v móde heslo: Príď vláda proletariátu! O tom už dačo vieme. Ľudia tvrdili, že beztriedna spoločnosť, to bude ono. V prvej polovici 20. storočia, v období nacizmu zas znelo „Príď rasovo čistý štát!“ Dnes zas počujeme volať „Príď kapitalistické hospodárstvo!“ Žiaľ, toto všetko sú iba deformované náhrady za to „príď k nám kráľovstvo Tvoje“.

Lenže s deformovanými predstavami sa môžeme stretnúť aj medzi kresťanmi. Niektorí ľudia vidia kráľovstvo Božie len tam, kde sa dejú zázraky a nadprirodzené veci! To znamená: uzdravenia, jazyky, proroctvá. Sú to biblické prejavy, ale ak stotožníme kráľovstvo Božie len s týmto, tak sme niečo vynechali, a to je deformácia.
Sú aj takí kresťania, čo sa modlia za kráľovstvo Božie prejavujúce sa len v duchovnom zmysle. Záleží im, aby kresťania boli dobrí, aby sa mali radi, aby vedeli odpúšťať. No ani toto nevystihuje celkom to, čo je kráľovstvo Božie.
Spomeniem ešte jedno. „Príď k nám kráľovstvo tvoje“ pre niektorých znamená: „príď koniec sveta“. Vychádza z toho, že všetky nádeje sa uskutočnia vtedy, keď sa tento svet, taký ako je, skončí. Ale ani toto nevystihuje, čo je Božie kráľovstvo. Veď lepšie ako prosba za príchod konca je prosba za nový začiatok.

Pripomeňme si ešte vyvedenie Božieho ľudu, Izraela, z Egypta. Vyslobodenie sa prejavilo najprv hospodársky: prestalo vykorisťovanie, prestali miesiť hlinu na tehly a prestali stavať budovy pre Egypťanov. Získali aj národnú slobodu: mohli hovoriť svojou rečou, mohli mať svoju kultúru, svoju vládu. A prežili aj náboženské oslobodenie: bol koniec modlárstvu a mohli uctievať Boha, ktorého poznali, ako pravého Boha.
Aj my, keď sa modlíme o prítomné Božie kráľovstvo, tak chceme, aby sme prestali byť otrokmi hriechu, aby sme sa prestali báť smrti, aby sa skončilo modlárstvo, aby sa skončilo prispôsobovanie sa svetu. Chceme, aby sme boli slobodní pre službu bratom, sestrám a nakoniec všetkým ľuďom okolo nás.

V prosbe „príď k nám kráľovstvo Tvoje“, sa modlíme aj za spirituálnu slobodu. Je v nej zahrnutá aj sloboda budúceho kráľovstva Božej slávy. Tým rozumieme totálne oslobodenie od prenasledovania, od všetkých problémov, od smrti, od čohokoľvek, čo nás zotročuje na tejto zemi. Lebo keď príde Ježiš Kristus, príde Božie kráľovstvo v plnosti a bude koniec prenasledovaniu a nastane pokoj, odpočinutie, šabat a šalóm. O tom hovorí nádhernými slovami kniha Zjavenia v 21. kapitole, verši 4: „Boh bude s nimi, zotrie im z očí každú slzu a smrti už viac nebude, ani smútku, ani náreku, ani bolesti už viac nebude, lebo prvotné veci sa pominuli.“
To je oslobodenie od smútku, od strachu, od problémov. Ak máš práve obdobie, že veľa plačeš, tak slovo o tom, že Boh zotrie každú slzu z tvojho oka, ťa môže pohladiť. Keď vám niekto zotiera slzu, tak vás má asi rád a stojí mu zato, aby sa vás dotkol.

Vyjadrovať sa o veciach Božieho kráľovstva pred ľuďmi tak, ako to cítime je ťažké, lebo nás možno vysmejú, nepochopia to. Svet nerozumie duchovným veciam. Raz sa to však ale zmení. Cirkev bude vládnuť. V skutočnosti bude vládnuť Ježiš prostredníctvom svojej cirkvi! Budeme vládnuť, nie však tak, že „ja som kráľ“, ale tak, že Ježiš je kráľ. Nikto sa nebude musieť báť zneužitia moci, pretože budeme absolútne poddaní Kráľovi kráľov. Skončí strach z toho, čo si kto pomyslí. Nebudú žiadne modly. Všade sa bude uctievať Boh. Chrám bude všade. Nebudeme musieť ísť do kostola modliť sa. Budeme chváliť Boha tam kde sme.

Je celkom možné, že teraz si niektorí čitatelia myslia o mne svoje a pýtajú sa, čo mi asi je. Toto je voľajaký zvláštny náboženský fanatik. Hovorím však o Božom kráľovstve tak, ako by ho mali vnímať kresťania. Tešíte sa na Božie kráľovstvo?
No, ak sa na to netešíte, tak čo chcete prežiť? Chcete, aby toto takto zostalo? Ja nechcem! Chcem, aby to bolo tak, ako to opisuje kniha Zjavenia. Nebude kostolov, všade bude zhromaždený Boží ľud.
Sláva Bohu, že nastane oslobodenie od týchto nenormálnych pomerov. Veď to, že ľudia nepoznajú Boha, je nenormálne. To, že im musíte vysvetľovať, že Boh existuje, to je predsa nenormálne.

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB