Modlitba Pánova

Príď kráľovstvo tvoje

HANES, Pavel: Príď Tvoje kráľovstvo

Pokračujeme v premýšľaní nad obsahom prosby: „príď k nám kráľovstvo Tvoje“. Prvá prosba hovorila o našej túžbe po poznaní slávy Božieho mena. Druhá prosba hovorí o túžbe po šťastí. Chcem pripomenúť, že minule sme na základe dejín Izraela videli, že Božie kráľovstvo prišlo k ľudu Izraela v troch stupňoch.

Najskôr prišlo ako vyslobodenie z Egypta. Pre nich to bolo aj politické vyslobodenie. My v tom vidíme vyslobodenie z hriechu a vyslobodenie od smrti. Akákoľvek sloboda, ktorá prichádza od Boha, je znakom Božieho kráľovstva. Sloboda je cenná vec a je to prvá vec v Božom kráľovstve.

Druhý krok, ktorý Boh urobil pre ustanovenie svojej vlády v Izraeli, bolo vydanie Tóry – Zákona. Nešlo o nejaké paragrafy, ale o vyučovanie zamerané na vnútorné budovanie zodpovedného človeka. Niekoho, kto je sebestačný, samostatný, zodpovedný, morálne na „výške“. Boh nás nielen vyslobodzuje, ale aj vnútorne buduje, aby sme sa stali niekým, kto má a uvedomuje si svoju hodnotu. Chce aby sme mali poznanie Božieho Slova, poznanie Boha, aby sme vedeli byť zodpovední.

Tretí krok je zaujatie zasľúbenej krajiny, ktorú Biblia nazýva šabat, odpočinutie a šalóm. Výsledkom tohto kroku bude večnosť v nebi. Božie kráľovstvo teda môžeme vnímať ako slobodu, budovanie vzťahu s Bohom, pokoj a šťastie.

Dnes chceme hovoriť o tom ako prichádza Božie kráľovstvo. Pripomínam, že ak má byť naša modlitba vypočutá, musíme rozumieť čo sa modlíme. Modlitba, na ktorú sa nekoncentrujeme, ktorej nerozumieme, je o ničom. To je ako mlynček, ktorý používajú niektoré východné náboženstva. Myslia si, že keď rapká, tak bohovia počujú. Aj my niekedy otvoríme ústa, ale nemyslíme na to, čo hovoríme. Ježiš Kristus nás učí modliť sa tak, aby sme vedeli, za čo sa modlíme. Máme vedieť, čo je dôležité, a čo má modlitba obsahovať. „Príď kráľovstvo Tvoje“ je prosba nabitá energiou, pretože do nej vkladáme naše vrcholné túžby o šťastí a o slobode.

Ako teda prichádza Božie kráľovstvo? Božie kráľovstvo, musíme rozlíšiť podľa Biblie na Božie kráľovstvo milosti, to je to súčasné a Božie kráľovstvo slávy, alebo moci, to je to, ktoré príde, keď príde Ježiš Kristus na zem. Prvý list Tesaloničanom na konci kapitoly 1 konštatuje, že kresťania žijú v očakávaní príchodu Syna Božieho. To je zmysel nášho života. Nežijeme pre smrť, ale pre to, čo príde po smrti. Tešíme sa, že vtedy spoznáme zmysel všetkého, čo sme prežili. Očakávame kráľovstvo slávy.

Keď sa modlíme „príď  kráľovstvo Tvoje“, tak sa v prvom rade modlíme, aby bolo kázané slovo. Pán Ježíš hovorí o tom, že evanjelium kráľovstva bude kázané po celom svete. Evanjelium je slovo o kríži, slovo o tom, že Syn Boží zomrel za hriešnych, aby ich Boh mohol ospravedlniť. Je to veľmi čudná zvesť a apoštol Pavol sa nebojí povedať, že znie bláznivo. My by sme radšej zvestovali Božiu slávu. A predsa zvesť o Božom kráľovstve prichádza ako zvesť o tom, že Syn Boží, to znamená vtelený Boh, bol ukrižovaný a potom prevzal vládu.

O tom sa dá teologicky veľa uvažovať, ale moc tohto slova sa prejaví až vtedy, keď mu uveríš. Moc tej zvesti je v nej samotnej. Duch ti hovorí: Hospodin kraľuje. Ako kraľuje ukrižovaný? Slovo evanjelia hovorí, že Ježiš Kristus, Syn Boží bol za nás ukrižovaný a tým prevzal nad nami moc. Toto je zvesť, ktorá nás zachraňuje.
Aj v cirkvi sa deje jedna nebezpečná vec. Je to inflácia slova. To znamená, že sa veľa pohovorí, ale nič sa nedeje. Ľudia nečakajú od kázania, že sa niečo stane. Keď apoštol Peter prvý raz kázal, tak sa obrátilo 3 000 ľudí. Dnes sa na 3 000 kázni možno obráti jeden.
Žalm 138 hovorí, že „nad celé svoje meno zvelebil svoje slovo“. Boh Slovom stvoril svet. Cirkev bez kázania Božieho slova je mŕtva, neexistuje. Otázka nie je či kázať, ale ako kázať. Bez kázania sa nedá žiť, neodmietajte ho. Totiž kráľovstvo prichádza cez slovo, ktoré je kázané. Takže sa modlíme za slovo evanjelia, aby znelo.

Samozrejme kázanie nemusí byť iba spoza kazateľne. Môže to byť aj na ulici, keď svojmu priateľovi, alebo doma svojim deťom, zvestujete evanjelium. Farizejom Ježiš vyčítal: Vzali ste kľúče od kráľovstva, sami ste nevošli a tým, ktorí chceli vojsť ste ho zatvorili. No, slovo nie je len zvesť, ale je to aj pravda, ktorej treba rozumieť. Vieme sa poddávať pravde Božieho Slova, alebo sme plní všelijakých pochybností? Ľudia sa radi vyhovárajú, že v teológii, ako nakoniec všade, je množstvo nevyriešených otázok. Povedia: Tomu sa nedá celkom veriť! Nemôžte sa tomu celkom odovzdať. Pozrite sa na  cirkvi. Koľko ich je a koľko je náboženstiev. Kto by tomu mohol naplno veriť? Je pravdou, že nevieme všetko vyriešiť. Na vine je konečnosť ľudského rozumu.
No niektoré veci sú jasné. Je celkom jasné, že Boh ma stvoril. Je celkom jasné, že prídem na súd a tiež to, že Ježiš za mňa zomrel. Je množstvo veľmi jasných vecí. Sme im poddaní? Čo poviete? Zaujímavé na tom je, že keď začnete robiť to, čomu rozumiete, potom aj to, čo neviete sa začne vyjasňovať. Bol čas, že som premýšľal o kresťanstve bez toho, aby som naozaj chcel byť kresťanom. No len čo som si povedal: Prestaň špekulovať, začni robiť to, čo poznáš, zistil som, že to nie je až také zložité a že veci, ktoré neviem, môžem celkom spokojne nevedieť ďalej. Takže pozor, slovo ktorému rozumieme a nič s ním nerobíme, to nás bude súdiť.

„Príď k nám kráľovstvo Tvoje“ znamená, príď pravda Božieho slova, príď zvestovanie Božieho slova, príď teológia Božieho slova do môjho života. Tým nechcem povedať, že máte vedieť neviem aké teologické veci. Ale to, že ak kresťan odmieta študovať Písmo, lebo to je teológia, ten odmieta Ježiša Krista.

Druhý spôsob, ktorým Božie kráľovstvo milosti prejavuje svoj príchod, je moc Ducha Svätého. Ježiš to vyjadril slovami: „ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo kráľovstvo Božie“. Slovo je veľmi jasne spojené s mocou Ducha na niekoľkých miestach Písma. Apoštol Pavol hovorí: „moje zvestovanie evanjelia  nespočívalo len v slove, (teda v nejakých vysvetleniach), ale aj v prejave Ducha a moci“.
Pri zvestovaní slova musíme jedným dychom hovoriť aj o moci Ducha. Satan rád oddeľuje slovo od Ducha a je veľmi šťastný, keď sú ľudia, ktorí chcú moc Ducha, ale bez moci slova. Iní sú zase veľmi racionálni. Tak u jedných je Duch veľmi hlučný a u druhých zase veľmi tichý. V Biblii však Duch vie byť aj hlučný a vie byť aj tichý. No ak začnete byť opatrní voči Duchu Svätému, tak ste opatrní voči kráľovstvu Božiemu.

Písmo hovorí, že Duch sa zväčša prejavuje prekvapivo. Je ako vietor, o ktorom nevieš odkiaľ prichádza a kam veje. My by sme radi vedeli, radi by sme ovládali svoj život. Lenže, keď sme ovládaní Duchom Svätým, tak to naše sebaovládanie nebude také stopercentné. Pôsobenie Ducha ale neznamená, že si v tranze a nevieš, čo robíš. Keď nás Ježiš oslobodí mocou Ducha Svätého, tak z nás neurobí šialencov, čo nie sú schopní logicky myslieť, alebo rozlíšiť čo je dobré alebo zlé. Ak ste ovládaní Duchom, tak sa budú diať veci a vy nebudete rozumieť čo sa deje. Budete mať však vnútorný pokoj, že je to od Boha.
Keď Duch vládne, nie vždy vám vysvetlí prečo, čo, ako a kam vás chce viesť. Keď zobral Filipa na tú cestu, ktorá išla do Gazy, tak mu nevysvetľoval: Vieš, tam bude eunuch. Ani mu neposlal program, čo sa bude diať. Duch takto nepracuje.

Poddávať sa Duchu je niekedy riskantné a občas sa aj pomýlite, pretože mu nie vždy porozumiete. Človek, ktorý sa začne Duchu Svätému poddávať, sa bude občas mýliť a občas bude musieť priznať: „Myslel som si, že je to Duch Boží, no bolo to len moje ja.“ Duch Svätý z nás nerobí nadprirodzených, vševedúcich ľudí, ktorí sa už nikdy nepomýlia. I naďalej zostaneme normálnymi ľuďmi a budeme sa mýliť. Ale ak sa chceme plne nechať ovládať svojim rozumom, tak Duch bude zarmútený a budeme kázať 3 000 kázni a jeden sa obráti, a možno ani jeden. Písmo hovorí, že Ducha môžeme zarmucovať, môžeme ho uhášať a dokonca mu môžeme vzdorovať. Štefan hovorí, že tí najzbožnejší, teológovia, tí, ktorí najlepšie ovládali Písmo, tí najviac bojovali proti Duchu Svätému. Sme radi, keď máme veci vo svojich rukách.

A je tu ešte jedna vec. David Wilkerson, známy americký turičný kazateľ, varoval cirkev pred Turícami bez Krista. Skupiny, ktoré sú takzvané turičné, alebo charizmatické, majú problém v tom, že volajú po Duchu bez toho, aby zvestovali kríž a Ježiša Krista. Náš problém je opačný. Chceme Krista, ale také bláznovstvá, čo robia tamtí, nechceme. To je ale veľmi nebezpečné. „Príď k nám kráľovstvo Tvoje“ znamená „Príď Duchu Svätý a rob, čo ty chceš a upozorni nás, keď už nie sme pod Tvojim vplyvom, pretože sa môže stať, že sa mýlime.”

Duch Svätý nás oživuje, realizuje posvätenie v nás. Slovo, ktoré sa zvestuje bez Ducha Svätého, je mŕtve. Litera zabíja a Duch oživuje. Keď však fungujeme v moci a pod vplyvom darov Ducha Svätého, môžeme si byť navzájom údmi v jednom tele.

Dovoľte na záver poznámku o kráľovstve slávy. Keď sa modlíme „Príď kráľovstvo Tvoje,” tak chceme, aby prišiel Ježiš. Biblia končí slovami: „Príď Pane Ježišu.” A dokonca v 1. liste Korinťanom je veľmi vážne prekliatie, kde sa hovorí: „Ak niekto nemiluje Pána Ježiša, nech je prekliaty!“, teda Bohom zavrhnutý. A pokračuje to slovami: „Príď Pane náš!“

Zmysel kresťanského života je v budúcnosti. Nikdy nemôžeš úplne prežiť zmysel svojho kresťanského života tu na zemi. To sa nedá. Kráľovstvo Božie prichádza a my žijeme, aby sme čakali Syna Božieho prichádzajúceho v moci. Ak nám to často škrípe v živote, je to preto, že vkladáme mnoho energie na to, aby sme tu dobre žili, aby sme tu mali zmysel života, aby naše konanie, bývanie, vzťahy, cirkev, to všetko sa uzavrelo tu. Ale my to tu nemôžeme uzavrieť. My musíme byť otvorení voči večnosti. Vysvetlenie a pochopenie toho, čo sa tu deje, môže byť len vo večnosti. A ak s tým nepočítame, ak nežijeme každý deň s tým, že možno dnes je posledný deň tohto sveta a začne budúci svet, tak máme problém. Nevieme si so svojim životom rady. Niečo je neúplné.

Ten budúci svet je nielen svet Božieho kráľovstva, ale aj svet hnevu Božieho. V 1. liste Tesaloničanom je napísané, že On nás vyslobodzuje od budúceho hnevu. Svet si počas svojej existencie hromadí Boží hnev. Toto je strašná myšlienka. Mnoho ľudí sa pýta ako Boh môže niečo také dopustiť. Môže, lebo Boží hnev sa hromadí. Tie nespravodlivosti sa ukladajú a raz, na jednom súde, sa začnú riešiť. Božie kráľovstvo, ktoré prichádza je zároveň večným dňom hnevu pre ľudí, ktorí neprijali odpustenie. Evanjelium hovorí, že ešte dnes môžeme ujsť pred budúcim hnevom. Keď sa modlíme „Príď k nám kráľovstvo Tvoje“, tak sa modlíme „Príď deň Božieho hnevu“. Príď odplata za to, že sa za tisícročia našich dejín nahromadilo mnoho špinavého, krutého, drastického, nepriateľského a mnoho iného zlého.

Ak Ducha odmietneme, darmo budeme verní členovia akejkoľvek cirkvi. Voláme a modlíme sa „Príď k nám kráľovstvo Tvoje“, pretože chceme, aby začal nový svet, kde všetky tvoje trápenia a utrpenia, všetky tvoje otázky budú zodpovedané. A keď si kresťan, a máš odpustené hriechy pre krv Ježiša Krista na kríži, tak to bude najšťastnejšia chvíľa akú môžeš zažiť.

Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos

Pavel Hanes

Pavel Hanes

- kazateľ, teológ, profesor na Katedre teológie a katechetiky na PF UMB

Pavel Hanes tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články