Niekoľkokrát týždenne cvičím v mestskom parku s partiou mužov. Jedného dňa som sa sťažoval svojmu partnerovi, že mi to veľa nedáva. On mi odpovedal: „Nuž, je možné, že ti to veľa nedáva, lebo ty do toho veľa nedávaš.“
Au. Ale mal pravdu.
Spôsob, akým prežívame spoločné bohoslužby, môže vyzerať podobne. Dôvod, prečo môžeme z toho mať tak málo, je, úprimne povedané, lebo do toho tak málo vkladáme. Sme fyzicky prítomní, ale duchovne odpojení.
Odpojenie sa od bohoslužby bolo od začiatku veľkým hriechom v Božom ľude. Boh prostredníctvom proroka Izaiáša povedal: „Tento ľud sa mi chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom“ (Iz 29:13). A o 700 rokov neskôr Kristus zopakoval Izaiášove slová: „Zbytočne ma však uctievajú“ (Mt 15:9).
Aké horšie hodnotenie by mohol človek počuť od toho, koho si myslí, že uctieva, ako to, že to všetko je márne? Napriek tomu je každý z nás pravdepodobne viac vinný za túto márnosť, než sme si ochotní priznať. Je ľahké prechádzať formálnymi úkonmi bohoslužby bez toho, aby sme do toho vložili svoje srdce.
Tu je päť pokynov, ktoré nám môžu pomôcť viac sa zapojiť do spoločného uctievania.
1. Pripravte sa vopred.
Nedeľa môže byť pre veriacich dňom odpočinku, ale som presvedčený, že je to deň, keď Satan pracuje najusilovnejšie. Ak nedokáže vyvolať nezhody v domácnosti, aspoň vám pred odchodom na bohoslužbu pomôže zabudnúť, kde ste nechali kľúče. Možno nedokáže zabrániť tomu, aby ste prišli do kostola, ale urobí všetko pre to, aby vaše srdce zostalo niekde inde.
Nemôžeme zabrániť všetkým problémom, ale aj malá príprava dokáže veľa. Logisticky urobte, čo môžete, aby ste minimalizovali problémy: vopred si pripravte oblečenie aj príspevok do zbierky a nevynechajte raňajky, aby vaše brucho nehovorilo hlasnejšie ako kazateľ.
Pokiaľ ide o duchovnú prípravu, čím viac budete hľadať Pána počas týždňa, tým viac budete rozumieť a profitovať v nedeľu. Preto náš cirkevný zbor vopred zverejňuje biblické pasáže a piesne na nedeľu. Preštudujte si ich, aby ste ich poznali a boli pripravení stretnúť sa s Bohom ešte pred príchodom do kostola. Naše srdcia sa pri bohoslužbe ľahšie rozhoria, keď sú uhlíky už rozžeravené.
2. Pamätajte, že Boh je predmetom nášho uctievania.
Hovoríme, že dôvodom, prečo sa schádzame na bohoslužbe, je Boh, ale ako často naše úvahy po bohoslužbách prezrádzajú naše skutočné zmýšľanie? Páčilo sa mi kázanie? Bol to môj štýl hudby? Bol tam niekto, koho som rád stretol? Takéto otázky, bežné pre väčšinu z nás, odrážajú Lutherovo pozorovanie, že človek je „zakrivený do seba samého“.
Keď sme tak zakrivení do seba, že najdôležitejšie je naše vlastné prežívanie, prichádzame o požehnanie byť uchvátení úžasom nad Niekým, kto je nekonečne väčší ako my sami. Keď sa modlíme skôr za naše prežívanie ako za Božiu slávu, vkladáme seba na miesto Boha – ako keby jeho jedinou úlohou bolo zabávať nás.
Musíme si pamätať, že predmetom nášho uctievania je Boh. On hľadí za vonkajší vzhľad do srdca (1Sam 16:7).
3. Buďte účastníkmi, nie divákmi.
Čo sa deje každú sezónu na futbalových štadiónoch po celej krajine? Ako niekto vtipne poznamenal, tisícky ľudí, ktorí zúfalo potrebujú pohyb, stoja a sledujú 22 ľudí, ktorí zúfalo potrebujú oddych.
Cirkevné zbory majú tendenciu napodobňovať tento prístup. Pred Reformáciou bolo uctievanie zástupné: Ľudia sa zhromaždili v kostole, aby sledovali duchovných, ako vykonávajú duchovnú aktivitu. Ale aj dnes sú bohoslužby v mnohých cirkevných zboroch zástupné: jednoducho prídeme, aby sme len sledovali chválospevovú kapelu alebo počúvali kazateľa.
Nie sme povolaní byť divákmi; sme povolaní byť účastníkmi. Keď sa zhromažďujeme na bohoslužbe, prichádzame sa podieľať na spoločnej aktivite a mali by sme sa plne angažovať – srdcom, dušou, mysľou a silou – v chvále a uctievaní živého Boha.
Čo teda robí účastník bohoslužby?
- Bojujte proti rozptyľovaniu: Či už je potenciálnym rozptýlením vaše škvŕkanie v bruchu, úplne nemoderné šaty, ktoré má na sebe žena pred vami, alebo falošne spievajúci muž za vami, uctievajte Boha tým, že mu venujete svoju pozornosť.
- Spievajte zo srdca: Boh stvoril váš hlas a teší sa, keď ho vaše srdce nadšene používa – aj keď to neznie najlepšie. Jedného dňa budeme všetci schopní počuť jeden druhého s rovnako posvätenými ušami, s akými dnes Boh prijíma naše chvály. Medzitým si pamätajte, že jediné, čo môže urobiť naše hlasy prijateľnými pre Boha, je to, čo pre nás urobil Ježiš.
- Zapojte sa do kázania: Nebuďte pasívni, keď sa káže Slovo. Najlepšie dokážem vnímať kázeň vtedy, keď som si vopred prečítal text, mám po celý čas otvorenú Bibliu a robím si poznámky. Možno máte iné zvyky, ale ich výsledok musí byť rovnaký: aby rozsievané semeno Slova našlo mäkkú úrodnú pôdu v pripravenom a vnímavom srdci.
- Zoberte si kázeň so sebou: Odchodom z bohoslužieb vaša práca nekončí. Matthew Henry hovorí s veľkou múdrosťou: „Myslíme si, že keď kázeň skončila, naša zodpovednosť je preč? Nie, práve vtedy sa začína naša najväčšia úloha.“
Rovnako ako ma môj partner pri cvičení vyzval, aby som do toho viac investoval, ak chcem z cvičenia získať viac, mali by sme sa úprimne opýtať sami seba: Prídem sa zúčastniť na bohoslužbe, alebo sa považujem za diváka, ktorý stojí opodiaľ, zatiaľ čo ostatní sú aktívne zapojení?
4. Buďte neúnavným povzbudzovateľom.
List Hebrejom 10:25 sa často používa ako pripomienka nutnosti spoločného uctievania, a to je správne, ale často zanedbávame verš 24: „Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.“ Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa schádzame, je povzbudenie.
Čo znamená povzbudzovať sa navzájom? Znamená to zámerne prejavovať záujem o životy druhých a navzájom sa nasmerovať k Ježišovi. Služba povzbudzovania je nenápadnou, neospevovanou službou, ale ako pastor neviem o väčšom dare, ktorý by som svojim ľuďom odporúčal pestovať a využívať v cirkvi.
5. Aktívne vyhľadávajte návštevníkov.
Väčšina z nás vie, aké to môže byť frustrujúce prísť do nového cirkevného zboru. A práve srdečnosť ľudí môže ovplyvniť to, či sa tam budeme cítiť dobre, alebo nie. Za tie roky sme mali mnoho hostí a ich najčastejšou poznámkou bolo, že sa im dostalo vrelé privítanie.
Ak nie ste jedným z tých mála ľudí, ktorí sa vyžívajú v stretávaní sa s novými ľuďmi, kontakt s novými návštevníkmi môže byť pre vás náročný. Drží sa nás neistota a tréma: Stretol som ho už predtým? Bude si myslieť, že som divná, ak s ňou začnem konverzáciu? Nedovoľte, aby vám neistota bránila robiť to, čo zamýšľa Boh a čo potrebujú návštevníci. Choďte, predstavte sa (aj keď ste sa už stretli a zabudli ste jeho meno). Pozvite niekoho, kto je sám, aby si sadol k vám. Predstavte návštevníka niekomu inému.
Môžete prestrieť pre jedného alebo dvoch navyše, aby ste mohli pozvať hostí na obed. Bez ohľadu na nedostatky vášho zboru, ak ľudí pohostíte, prídu znova. Dobré jedlo zakryje množstvo slabostí.
Uvedomujem si, že to všetko môže byť ohromujúce, najmä ak ste boli zvyknutí byť odpojení na bohoslužbách. Staré zvyky sa ťažko menia. Ale pamätajte, že práve preto prišiel Ježiš. Ako povedal Samaritánke v Jánovom evanjeliu, Otec hľadá tých, ktorí ho uctievajú (Jn 4:23). Ježiš neprišiel len preto, aby nám dal večný život; prišiel, aby nám dal svojho Ducha, ktorý nás povzbudzuje zvnútra, aby sme mohli uctievať Boha tak, ako sa to páči jeho Otcovi.
To, čo hľadá Otec, Duch umožní na slávu Syna. Poďme teda uctievať Boha túto nedeľu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
