Niekoľko dní v týždni cvičím v parku v centre mesta so skupinou mužov. Jedného dňa som sa svojmu partnerovi na cvičení posťažoval, že z toho veľa nemám. Odpovedal mi: „No, je možné, že si z toho veľa nemal, pretože si do toho veľa nevložil.“
Au. Ale mal pravdu.
Spôsob, akým prežívame spoločnú bohoslužbu ako cirkev, môže mať rovnaký vzor. Môžeme z nej získať tak málo, pretože, úprimne povedané, tak málo sme do nej vložili. Sme fyzicky prítomní, ale duchovne neangažovaní.
Neangažovanosť v bohoslužbe bola od začiatku veľkým hriechom medzi Božím ľudom. Boh prostredníctvom proroka Izaiáša povedal: „… tento ľud [sa mi] chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom“ (Iz 29:13). A o 700 rokov neskôr Kristus zopakoval Izaiášove slová: „Zbytočne ma však uctievajú“ (Mt 15:9).
Aké hroznejšie hodnotenie by mohol človek počuť od Toho, ktorého si domýšľa, že uctieva, ako to, že všetko bolo zbytočné? A predsa je každý z nás pravdepodobne vinný z tejto márnosti viac, než by sme si chceli pripustiť. Je ľahké predstierať uctievanie bez toho, aby sme zapojili svoje srdce.
Tu je päť pravidiel angažovanosti, ktoré nám môžu pomôcť vložiť do spoločného uctievania viac.
1. Pripravte sa vopred.
Nedeľa je síce pre veriacich dňom odpočinku, ale som presvedčený, že práve v tento deň satan pracuje najintenzívnejšie. Ak sa mu nepodarí vyvolať nezhody v domácnosti, pomôže vám aspoň zabudnúť, kde ste si nechali kľúče pred odchodom do kostola. Možno nedokáže udržať vaše telo mimo kostola, ale urobí všetko pre to, aby udržal vaše srdce kdekoľvek inde.
Nemôžeme zabrániť každému problému, ale malá príprava je veľmi dobrá. Z logistického hľadiska urobte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste minimalizovali problémy: vopred si pripravte oblečenie a hotovosť do zbierky a naraňajkujte sa, aby vaše brucho nehovorilo hlasnejšie ako kazateľ.
Čo sa týka duchovnej prípravy, čím viac budete cez týždeň hľadať Pána, tým viac budete rozumieť a profitovať v nedeľu. Preto náš zbor dáva vopred k dispozícii úryvky z Písma a piesne na nedeľu. Preštudujte si ich, aby ste ich poznali a boli pripravení na stretnutie s Bohom ešte pred príchodom do kostola. Naše srdcia sa pri bohoslužbe ľahšie zapália, keď sú uhlíky už rozžeravené.
2. Pamätajte, že Boh je predmetom nášho uctievania.
Hovoríme, že dôvodom, prečo sa zhromažďujeme na bohoslužbe, je Boh, ale ako často naše reflexie po bohoslužbe prezrádzajú naše skutočné zmýšľanie? Páčilo sa mi kázanie? Bol to môj štýl hudby? Bol tam niekto, koho som rád videl? Takéto otázky, bežné pre väčšinu z nás, odrážajú postreh Martina Luthera, že človek je „zakrivený sám do seba“.
Keď sme takí zakrivený, že najdôležitejší je náš vlastný zážitok, uniká nám požehnanie byť uchvátený údivom z Toho, ktorý nás nekonečne prevyšuje. Keď je bohoslužba skôr o našom zážitku než o Božej sláve, kladieme seba na miesto Boha – akoby jeho jedinou úlohou bolo zabávať nás.
Musíme si uvedomiť, že predmetom nášho uctievania je Boh. On sa pozerá ďalej než na vonkajší vzhľad a hľadí na srdce (1Sam 16:7).
3. Buďte účastníkom, nie divákom.
Čo sa deje každú jesennú sobotu na univerzitných futbalových štadiónoch po celej krajine? Ako ktosi vtipne poznamenal, 80 000 ľudí, ktorí zúfalo potrebujú pohyb, stojí a sleduje 22 ľudí, ktorí zúfalo potrebujú odpočinok.
Cirkvi majú tendenciu modelovať rovnaký prístup. Pred Reformáciou bola bohoslužba zástupná: zhromaždenie sa zhromaždilo, aby sledovalo duchovných, ako vykonávajú duchovnú prácu. Ale aj dnes sú mnohé zbory zástupné: jednoducho sa prídeme pozrieť na chváliaci tím alebo počúvať kazateľa.
Nie sme povolaní byť divákmi; sme povolaní byť účastníkmi. Keď sa zhromažďujeme na bohoslužbe, prichádzame do práce a mali by sme byť plne zapojení – srdcom, dušou, mysľou a silou – do chválenia živého Boha.
Čo teda robí účastník uctievania?
- Bojuje proti rozptýleniu: Či už je potenciálnym rozptýlením vaše škvŕkajúce brucho, úplne nemoderné šaty, ktoré má na sebe žena pred vami, alebo muž, ktorý spieva mimo tóniny za vami, uctievajte Boha so všetkou pozornosťou.
- Spieva zo srdca: Boh stvoril váš hlas a teší sa, keď prostredníctvom neho vylieva vaše srdce – aj keď to neznie práve najlepšie. Jedného dňa budeme všetci schopní počuť jeden druhého rovnakými posvätenými ušami, akými dnes Boh prijíma naše chvály. Dovtedy pamätajte, že jediná vec, ktorá môže urobiť naše hlasy prijateľné pre Boha, je to, čo pre nás urobil Ježiš.
- Zapája sa do kázne: Nebuďte pasívni, keď sa káže Slovo. Najviac dávam pozor, keď som si úryvok vopred prečítal, mám po celý čas otvorenú Bibliu a robím si poznámky. Možno máte iné postupy, ale výsledok musí byť rovnaký: keď sa zasieva semeno Slova, nachádza mäkkú pôdu v pripravenom a vnímavom srdci.
- Vezme si kázeň so sebou: Vaša práca sa nekončí, keď opustíte dvere kostola. Matthew Henry hovorí s veľkou múdrosťou: „Myslíme si, že keď sa skončí kázeň, skončí sa starosť? Nie, vtedy len sa začína tá najväčšia starosť.“
- Tak ako ma môj partner na cvičení vyzval, aby som do cvičenia viac investoval, keď chcem mať z neho väčší úžitok, mali by sme sa sami seba úprimne spýtať: Prichádzam, aby som sa zúčastnil na bohoslužbe, alebo sa vnímam ako divák, ktorý stojí bokom, zatiaľ čo iní robia svoju prácu?
4. Buďte neúnavným povzbudzovateľom.
List Hebrejom 10:25 sa často používa ako pripomienka nevyhnutnosti spoločnej bohoslužby, a to je správne, ale často zanedbávame verš 24: „Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.“ Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa schádzame, je povzbudzovanie.
Čo to znamená povzbudzovať sa navzájom? Znamená to zámerne sa starať o duše jeden druhého a ukazovať si navzájom na Ježiša. Služba povzbudzovania je neospevovaná služba, ale ako pastor si neviem predstaviť väčší dar, ktorý by som svojim ľuďom odporúčal pestovať a rozhojňovať v zbore.
5. Aktívne vyhľadávajte návštevníkov.
Väčšina z nás vie, aké zastrašujúce môže byť navštíviť nový zbor, a srdečnosť ľudí môže návštevu povzbudiť alebo odradiť od ďalšej. V priebehu rokov sme mali veľa hostí a najčastejšou poznámkou, ktorú vyslovujú, je, ako srdečne boli prijatí.
Ak nepatríte k tým niekoľkým, ktorí sa vyžívajú v stretávaní nových ľudí, vyhľadávať návštevníkov môže byť ťažké. Neistota a tréma sú hojné: Stretol som ho už niekedy predtým? Bude si myslieť, že som divná, keď len tak pôjdem nadviazať rozhovor? Nedovoľte, aby vám neistota zabránila robiť to, čo Boh zamýšľa a návštevníci potrebujú. Choďte, predstavte sa (aj keď ste sa už predtým stretli a zabudli ste jeho meno). Požiadajte niekoho, kto je sám, aby si k vám prisadol. Predstavte návštevníka niekomu inému.
Možno budete chcieť pripraviť aj jedno alebo dve miesta navyše pri obedňajšom stole, aby ste mohli pozvať hostí. Bez ohľadu na nedostatky vášho zboru, ak ľudí nakŕmite, budú sa vracať. Dobré jedlo zakryje množstvo nedostatkov.
Uvedomujem si, že toto všetko môže byť ohromujúce, najmä ak ste sa doposiaľ zúčastňovali bohoslužieb ako pozorovatelia. Staré zvyky sa ťažko odstraňujú. Ale pamätajte, že práve preto prišiel Ježiš. Ako povedal Samaritánke v Jánovi 4:23, Otec hľadá uctievačov. Ježiš neprišiel len preto, aby nám dal večný život; prišiel nám dať svojho Ducha, ktorý nás zvnútra pomkýna, aby sme mohli uctievať spôsobom, ktorý sa páči jeho Otcovi.
To, čo hľadá Otec, Duch umožní na slávu Syna. Uctievajme teda Boha túto nedeľu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
