Ježiša vedú na popravisko. Kto Ho to vlastne vedie? Sú to nielen ruky ľudí, ale aj milujúce ruky Otca, ktoré vedú Syna na kríž.
... a začali sa radovať
Kto nechce plakať nad sebou, nad svojimi hriechmi, stane sa prípadom na zaplakanie. A čo horšie, stane sa predmetom Božieho súdu.
A tak sme smrťou jeho Syna boli zmierení s Bohom, keď sme ešte boli nepriateľmi. Sme zachránení láskou, ktorá je láskou k nepriateľom!
Nie Pilát, ale Boh. Boh Ho zavrhne, keď na Neho uvalí naše prekliatie.
Viac už Boh pre Herodesa nemal. Lebo kto umlčí slovo, ktoré mu Boh pošle, ten už iné nedostane. Niet nič strašnejšie ako to, keď sa Boh voči človeku odmlčí.
Áno, aj napriek tomu, že všetko navonok hovorí proti tomu, Ježiš je Kráľ. Lebo jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta.
Preto sa stretnutie s Ježišom stáva skúšobným kameňom nášho života. Lebo pri stretnutí s Ním sa stáva jasným, že jeden z nás dvoch musí zomrieť.
Na Ježišovom svedectve židovská rada založila svoje zavrhnutie Ježiša. A na Ježišovom svedectve sme my založili svoju vieru v Neho.
Teraz to už nie je On, ktorý stojí pred nami, aby odpovedal na našu otázku. Teraz sme to my, ktorí stojíme pred Ním, aby sme zaujali postoj k jeho svedectvu...
Teraz tu stojí ako trpiaci Mesiáš. Ale odteraz bude sedieť po pravici Otca ako oslávený Syn človeka.