Ak je Ježiš Kristus, Boží Syn, potom nič v našom živote už nemôže zostať tak, ako doteraz. Toto je to, čoho sa mnohí boja.
... a začali sa radovať
Otec vedie Syna cestou bolesti, slabosti, poníženia, utrpenia a zavrhnutia. A tak Ten, ktorý jediným slovom môže zničiť svojich trýzniteľov, celý čas mlčí.
Teraz sa sám Boh presvedčí, a to na vlastnom tele, že hrozné je padnúť do rúk človeka, ktorý je korunou Božieho stvorenia.
Prežiť svoj osobný bankrot pod Kristovým krížom je to najlepšie, čo sa nám môže stať. Lebo len tam sa v nás môže zrodiť náš nový život vďaka Kristovej obeti.
... Ježiš venuje svojmu zapierajúcemu učeníkovi svoj pohľad. A vďaka tomuto pohľadu Peter neplače plačom beznádeje a zúfalstva, ale plačom pokánia.
Zrazu Peter o sebe zistí, čo nikdy o sebe nevedel, a čo by nikdy o sebe nepripustil. Že je schopný hanebne zaprieť. A to nie raz, ale hneď trikrát.
Preto ten, kto chce bojovať za Krista a za vec evanjelia, musí kráčať v stopách svojho Pána. Nie udierať, ale milovať. A to aj svojich nepriateľov.
Aj satan dostane priestor, aby previedol svoj plán Ježišovej likvidácie. Ale nikto, nikto okrem Ježiša, netuší, že všetko slúži k naplneniu Božieho plánu.
Hoci Ježiš berie učeníkov so sebou, v skutočnosti zostáva sám. Sám na cestu kríža. Sám na kalich utrpenia.
Otec vo svojej láske k nám ide tak ďaleko, že ide sám proti sebe, proti svojmu vlastnému srdcu. Ide proti svojej láske k Synovi, keď obetuje Syna miesto nás.