„Prvý kompliment, ktorý nejakej žene povieme, sa väčšinou týka jej výzoru.“
Nikdy som si to nevšimla, ale moja kamarátka mala pravdu. Väčšinou, keď sa stretnem s nejakou inou ženou v cirkvi, náš pozdrav zvyčajne obsahuje aj nejaký typ komplimentu na to, ako tá druhá vyzerá. Na tom, že niekomu pochválime farbu rúžu či výber topánok, nie je nič zlé . Ale rozmýšľam nad tým, čo to hovorí o tom, čo si najviac ceníme.
Keď takéto typy komentárov začali smerovať aj k mojej malej dcére, začalo mi to prekážať. Ľudia to mysleli dobre a na kráse v našom kresťanskom svetonázore záleží – ale nie takým spôsobom, ako to tvrdí kultúra okolo nás. Obávam sa, že moja dcéra tento rozdiel zatiaľ nedokáže rozoznať.
Malé dievčatká, ktorým nevinne povieme: „Tie šaty ti ale svedčia!“ sa veľmi rýchlo naučia, že vzhľad je kráľ. Krása je dôležitá – ale nie v takom zmysle, ako nám to predkladajú sociálne médiá a dnešná internetová doba. Namiesto toho potrebujeme, aby v našich srdciach a rodinách vládla biblická teológia krásy.
Ľudia sú vtelené duše, ktorým záleží na kráse, ktorých krása pomine, ale sa aj prehlbuje. Ježiš, vtelený Syn, bol stelesnením tejto reality a cirkvi ponúka nádej a pomoc v tom, ako vychovávať naše dcéry vo viere.
Na kráse záleží
Na kráse záleží, lebo krásne veci v konečnom dôsledku vychádzajú z Božej stvoriteľskej ruky. On je zdrojom všetkého dobrého, pravdivého a pekného (Rim 11:36), on je dokonalým prejavom krásy. „Predchádza ho veleba a dôstojnosť, moc a nádhera je v jeho svätyni“ (Ž 96:6). Božia dokonalá svätosť ho robí dokonale slávnym a on svoju slávu zdieľa so svojím stvorením (Ž 8:3-5; Iz 6:3). Každý východ slnka ohlasuje jeho krásu (Ž 19:1-2) a každé novorodené dieťa je na chválu jeho slávy (Mt 21:16).
Kresťania, hoci si uvedomujú svoju hriešnu porušenosť, nie sú gnostikmi, ktorým na tele nezáleží. Nehanbíme sa za telo ani ho neuctievame. Naše telá sú dôstojný dar od Boha a sú chrámom Ducha. Z prachu zeme Boh stvoril „veľmi dobrého“ Adama na svoj obraz (Gn 1:27,31). Stelesnená existencia je to, na čo sme boli stvorení – pre večnú krásu v Božej prenádhernej prítomnosti. Jej plnosť nebudeme poznať kým sa Ježiš nevráti a neoblečie nás do našich oslávených tiel (1Kor 15:42-49), ale jej hodnotu do istej miery poznáme už tu a teraz (1Kor 13:11-12).
Naše dievčatá potrebujú vedieť, že na kráse záleží, lebo Boh je krásny a on tvorí krásne veci. Ježišova ochota zobrať na seba telo svedečí o tejto realite. Naše telá majú vrodenú dôstojnosť a hodnotu, pretože patríme Bohu. Namiesto toho, aby sme naše deti zahanbovali za to, že majú zvedavé otázky o ľudskom tele („Na to sa nepýtaj!“), oslavujme krásu vo svetle nášho Stvoriteľa („Boh naše telá stvoril veľmi zaujímavo, však?“). Pomôžme našim dievčatám, aby sa im páčili krásne veci, lebo náš Boh je krásny a on nás stvoril pre samého seba.
Krása pominie
Takisto chceme pomôcť našim dievčatám rozlišovať medzi dočasným a večným. Chceme ich vystrojiť, aby vedeli, čo jedného dňa pominie a čo bude trvať večne (Iz 40:6-8).
Napríklad na rúži a topánkach nie je samo o sebe nič zlé, ale nemôžeme si ich so sebou zobrať, keď sa naše telá premenia na prach. Sú to v istom zmysle „poklady“, ktoré zaniknú v tom istom momente ako aj my (Gn 3:19; Mt 6:19-21). To isté sa týka aj peňazí a vlastníctva a všetkých našich pozemských úspechov. Jediná vec, ktorá pretrvá, sú dobré skutky vykonané v Ježišovom mene, ktoré sa prejavia vo forme nehynúcej krásy duší jeho ľudu (1Kor 3:13-15).
Takže hoci na kráse záleží, aj krása pominie. Vlasy zošedivejú, telá začnú zlyhávať a vrásky sa stanú svedkami toho, že roky idú neúprosne vpred. To znamená, že dary, akými sú vzhľad a úspechy, potrebujeme dať na ich správne miesto; naše pozemské stany sú dočasné domovy, ktoré jedného dňa schátrajú a zaniknú (2Kor 5:1-5). Znamená to tiež, že môžeme Bohu ďakovať za každý dobrý a krásny dar, ktorý nám dáva, nech je akokoľvek dočasný. Môžeme v tom byť našim dievčatám príkladom, ak budeme na prvé miesto dávať to, čo je večné – Božie Slovo, modlitbu, dávanie a cirkevné spoločenstvo – a zároveň Bohu zverovať naše materiálne potreby každodenného života (Lk 12:22-23) a ďakovať mu za všetko krásne, čo nám dáva (Jk 1:17).
Ježiš nebol dychberúco krásny, keď chodil po tejto zemi (Iz 53:2). Bol chotný obliecť si nezaujímavé ľudské telo, lebo vedel, že jedného dňa ho položí do hrobu. Ale aj tak bol schopný užívať si každý Boží dar bez hriechu a zároveň mať najväčšiu radosť v plnení Božej vôle (Lk 2:52; Heb 4:15; Heb 10:7). Ježiš žil v tele pre budúcu radosť, ktorá bola pre neho pripravená – pre vzkriesené duchovné telo v Božej prítomnosti – a ako takto žil, jeho viera sa prehlbovala.
Krása sa prehlbuje
Podobne sa časom prehlbuje aj viera každého skutočného veriaceho. Naša dôvera v Boha je v jeho očiach krásna a páči sa mu (Heb 11:6). Ako sa naše telá posúvajú kúsok po kúsku každý deň bližšie k smrti, ako kresťania môžeme byť čoraz viac plnší života – Ježišovho života – keď sa učíme stále viac mu dôverovať. S pribúdajúcim vekom sa v tom (dúfam) stále zlepšujeme, keď sme deň čo deň obnovovaní a pretváraní na podobu nášho krásneho Kráľa a Spasiteľa (2Kor 4:16).
V tomto zmysle je naša krása viac než len povrchná a chceme pestovať tento typ krásy, ktorý odráža Kristovo srdce, lebo v Ňom vidíme, aký krásny je Boh (Jn 1:14; Heb 1:3).
Čo by sa mohlo zmeniť, keby sme v našich najbežnejších rozhovoroch, najmä v rámci Kristovej rodiny, zdôrazňovali to večné? Čo keby sme namiesto komentovania vzhľadu inej ženy jednoducho povedali: „Je také fajn ťa vidieť! Ako sa dnes máš?“ Naše najmenšie dievčatká by sa cítili vrúcne vítané nie preto, že sú oblečené v ružovom, ale preto, že sú cennou súčasťou Božej vzácnej rodiny.
Ako rodičia a tí, ktorí sa starajú o deti, môžeme Boha chváliť za prehlbujúcu sa vnútornú krásu našich dievčat používaním biblického jazyka. Hovorme s ňou o Božej práci v jej vnútri, pomenujme ovocie Ducha, keď ho vidíme. Oceňujme jej krásnu poslušnosť, ktorá „je v Božích očiach veľmi vzácna“ (1Pt 3:4). A keď zlyhá, čo sa určite stane, pripomeňme jej Ježišovu krásnu poslušnosť, ktorú prejavil v jej prospech.
Táto dobrá správa je lepšia než akýkoľvek kompliment, ktorý by mohla dostať v nedeľu ráno, pretože pretrvá: „Všetko, čo má telo, je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet… Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky“ (Iz 40:6,8).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
