„Žraloky v bazéne,“ spomína historik Carlos Eire. „Žraloky, veľa hemžiacich sa žralokov. Žraloky hľadajúce krv a slobodu zúrivo krúžia. Nič na nich nie je pokojné… Vedia, že [môj nevlastný brat] je tu a pozerá sa na nich, tak blízko skokanského mostíka?“
Možno kedysi bol čas, keď Carlos Eire netúžil strčiť svojho nevlastného brata Ernesta do bazéna plného hladných dravcov. Teraz, však, vo veku 9 rokov, pri nevinnej návšteve havanského akvária, sa v ňom prebúdza hnev.
Ernesto viackrát zahnal malého Carlosa do kúta a pokúsil sa ho sexuálne zneužiť.
Mnohokrát som sa mu bránil.
A on sa o to neprestával pokúšať.
Až kým som nebol dosť veľký na to, aby som ho dostatočne silno udrel.
Teraz, v akváriu, Eireho nefascinujú len žiarivé farby tropických rýb – cíti aj to, že skokanský mostík a bazén plný žralokov naňho volajú: „Oprávnená vražda!“
Eiremu ublížili a on túžil po odplate, po pomste. Je to pochopiteľný hlad niekoho, kto bol zneužitý, ale čo si máme o tejto túžbe myslieť? Je odplata jedným z našich najhorších ľudských inštinktov? Mohol by byť jedným z najkrajších? Je možné, že Božia pomsta má byť pre trpiacich a tých, ktorí im pomáhajú, útechou?
Hnev zúriaci vo vnútri
Keď je niekto zneužívaný, často je pre neho ťažké prehovoriť. Bojí sa, ako bude zneužívateľ reagovať. Bojí sa, že mu neuveria. A predsa, ak je na tom celé ľudstvo rovnako ako Eire, v ich vnútri taktiež zúri hnev.
Keď sa rodina a priatelia obete dozvedia o zneužívaní a o tom, ako uráža dôstojnosť obete, túžia po odplate. V týchto surových, nahnevaných chvíľach chcú na ublíženie zo strany zneužívateľa odpovedať rovnakou mincou, ale môžu sa cítiť aj rozporuplne. „Viem, že je to zlé,“ vravievajú ľudia, „ale ublížim mu.“
To je normálna reakcia v kultúre, kde sa odplata stretáva so zmiešaným hodnotením. Keď sa nenávidenej verejnej osobnosti stane niečo zlé, ľudia to rýchlo nazvú karmou. Ale ak duchovný vidí Boží súd v prírodnej katastrofe alebo pandémii, ľudia sú pohoršení. Hovoria, že je mimo. Keď postava ako Killmonger v Čiernom panterovi chce potrestať imperialistických utláčateľov, je to zloduch, ale keď sa John Wick snaží o pomstu, je to hrdina.
Keď sa pozrieme do Písma, naše rozporuplné emócie a myslenie sa hneď nevyriešia. Boží zákon predpisuje „život za život, oko za oko, zub za zub“ (Dt 19:21). Ježiš však hovorí: „Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé“ (Mt 5:39).
Spravodlivosť podľa Písma
Ako sa v tom vyznať? Dnešní politickí mudrlanti môžu stavať sociálnu spravodlivosť proti „zákonu a poriadku“, ale na biblickej spravodlivosti je krásne to, že odplata a obnova idú spolu. Hospodin „preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech“, ale zároveň „nič nenecháva nepotrestané“ (Ex 34:7). Mojžišovský zákon ďalej používa to isté hebrejské slovo go’el, na pomenovanie „pomstiteľa krvi“, ktorý je poslaný vymáhať najvyšší trest za vraždu (Nm 35:19), aj na „výkupcu rodiny“, ktorý je zodpovedný za obnovu pôdy a dedičstva dlžníka alebo vdovy (Lv 25:25-28; Rút 4:3-6).
Pred Božou súdnou stolicou sa spravodliví, ale znevýhodnení, podobne ako údolia, ktoré opisuje Izaiáš, „zdvihnú“, a bezbožní, ktorí sa povyšujú a utláčajú, sa ako hory a vrchy „znížia“ (Iz 40:4). Na to, aby bolo spravodlivosti učinené zadosť, je potrebné tak dielo zdvihnutia pri obnove, ako aj dielo zníženia pri odplate. Nemali by sme ich stavať proti sebe.
Prekvapujúca motivácia pre milosrdenstvo
Nová zmluva zachádza o jeden logický krok ďalej. Pavol ukazuje, ako nás naša ľudská túžba po odplate môže viesť k milosrdenstvu namiesto odplaty. Na konci 12. kapitoly Listu Rimanom apoštol opakuje Ježišov príkaz nastaviť druhé líce. Čo motivuje takúto zdržanlivosť? Odpoveď vás možno prekvapí.
Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. Naopak,
ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť,
ak je smädný, daj mu piť.
Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu.
Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.
(Rim 12:17-21).
Podľa Pavla to, čo nás motivuje k sebaovládaniu a dokonca k mierumilovnej láskavosti voči nepriateľom, je dôvera v Božiu pomstu, presvedčenie, že pre Božiu spravodlivosť bezbožníci nakoniec dostanú odplatu, ktorá ich čaká. Milosrdne teraz znášame nespravodlivosť, pretože Boh nakoniec nenechá zlo bez trestu.
Pavol nám hovorí, že sa môžeme vzdať pomsty vďaka tomu, čo Boh dosiahne svojím dielom odplaty. Boh niekedy vymeriava následky a odplatu už v tomto živote. Zároveň nám sľubuje, že za všetko zlé bude nakoniec zaplatené, a to buď v pekle (Mt 13:41-42,50), alebo na kríži (1Jn 2:1-2). Svojou pomstou dosiahne Boh lepšiu spravodlivosť, než dokáže naša ľudská zloba (Jk 1:20).
Krásne modlitby za odplatu
Táto dôvera, že Boh odplatí našim nepriateľom, sa skrýva za znepokojivo surovými modlitbami zvolávajúcimi Božiu odplatu, ktorými je popretkávaný celý Žaltár (pozri Ž 11; Ž 37; Ž 58; Ž 69; Ž 109; Ž 137). Môžeme byť zdesení, keď prvýkrát čítame: „Dcéra Babylonu… Blažený, kto tvoje deti pochytá a roztrieska o skalu!“ (Ž 137:8-9), ale je to spravodlivý výkrik smútiaceho národa, ktorý videl, ako sa to isté deje ich vlastným deťom. Kresťania, ktorí trpia zármutkom, sa dnes môžu modliť podobne. Krásny vzor je v jednej modlitebnej knihe:
Ó, drahý Pane, Ty vieš, že ak svet nemôže zničiť Tvoje meno alebo Tvoje kráľovstvo, sú tu tí, ktorí dňom i nocou pracujú pomocou úskokov, podvodov a mnohých čudných sprisahaní, aby sa o to pokúsili. Povzbudzujú a podporujú každý zlý úmysel, ktorý zúri proti Tvojmu menu, Tvojmu slovu, Tvojmu kráľovstvu a Tvojim deťom, a hrozia ich zničením… Zastav tých, ktorí sa nám snažia ublížiť, a obráť proti nim ich vlastné úskoky a úklady, keď spievame: „Kope jamu, vyhĺbi ju, ale spadne do priehlbne, ktorú prichystal. Čím iných chce trápiť, to padne na jeho hlavu, čím iných trýzniť chce, zosype sa mu na temeno“ (Ž 7).
Keď sa staráme o ľudí, ktorí utrpeli zneužívanie a ubližovanie, a otvoríme jednu z modlitieb v Žaltári zvolávajúcich Boží trest, pozývame zraneného, aby prosil Boha o odplatu.
Keď ste zranení a modlíte sa takúto modlitbu, vkladáte svoj hlad po odplate do Božích rúk namiesto toho, aby ste brali veci do vlastných. V tej chvíli sa v modlitbe odvolávate na Božiu spravodlivosť, rovnako ako sa môžete obrátiť aj na jeho nástroje spravodlivosti na zemi.
Verné odvolávanie sa na meč
Chuck Colson pred svojou smrťou písal o treste smrti. Colson vo svojej eseji najprv uvádza presvedčivé argumenty proti nemu. „Ako právnik som pozoroval, aký chybný je právny systém, a dospel som k záveru, že je lepšie, keď sa sto vinníkov dostane na slobodu, ako keď bude popravený jeden nevinný.“ Colson bol tiež presvedčený, že trest smrti nefunguje pragmaticky – účinne neodrádza od násilnej trestnej činnosti. Napriek tomu sa Colson priklonil k trestu smrti za barbarské zločiny, aspoň v zásade. Prečo zmenil názor? Pre biblickú potrebu odplaty. „Milosť nemôže byť tam,“ píše, „ kde niet spravodlivosti.“
Či už súhlasíte s Colsonovým záverom o treste smrti alebo nie, pravdepodobne aj tak viete, že pre obete ubližovania je dôležité, aby mali miesto, kde sa môžu dovolať právnej spravodlivosti. Riadiace orgány existujú práve z tohto dôvodu. Ako jasne hovorí apoštol Pavol: „Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu“ (Rim 13:3-4).
Žiaľ, odvolať sa na vládu nie je vždy prvým inštinktom kresťanských vedúcich, keď objavia dôkazy o zneužívaní. Jedna vec je vedieť, že ste povinný to nahlásiť, ale keď batoľa opakovane prichádza do nedeľnej školy s veľkými modrinami alebo sa nájde chlapec pred pubertou, ktorý obťažuje svojho kamaráta v suteréne kostola, prvým inštinktom mnohých cirkevných vedúcich je hľadať ďalšie informácie, pýtať sa rodičov, čo sa dialo doma. Táto inštinktívna reakcia by mohla ohroziť dieťa tým, že by upozornila jeho zneužívateľa. Takisto je prejavom nesprávneho pochopenia zodpovednosti vedúceho zboru.
Prečo sa neodvoláme?
Ako poznamenáva poradca Brad Hambrick, hoci kresťania môžu byť skeptickí voči zámeru sekulárnej vlády robiť to, čo je správne, „jurisdikčná autorita sociálneho pracovníka alebo policajta môže pomôcť podporiť bezpečnosť spôsobom, ktorým pastor, diakon alebo vedúci skupinky nemôžu“. Mali by sme byť vďační za ich konanie v prípadoch zneužívania a zanedbávania, aj keď je to v rozpore s našimi inštinktmi.
V takýchto prípadoch vedúci zboru často myslia najprv na biblické pokyny o nápravnej cirkevnej disciplíne (Mt 18:15-18) a na to, že Kristus získal spasenie aj pre tých najhorších hriešnikov (1Kor 6:9-11). Premýšľame v rámci pastoračnej starostlivosti a pastierstva. Sme sebakritickí, nechceme falošne obviniť brata alebo sestru, alebo myslíme na možné následky, keď sa situácia zverejní: Odídu ľudia z cirkvi? Budú sa pýtať, aké ďalšie zlé veci sa dejú?
Môžeme si dokonca myslieť, že ak sa násilník rýchlo kajá a zmieruje s týraným, je to „svätejšie“ riešenie ako „svetská“ spravodlivosť. Pastieri a duchovní však nie sú detektívi ani vyšetrovatelia. Zodpovednosťou cirkevného vedúceho nie je podozrenia zdôvodňovať, ale jednoducho ich nahlásiť Oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo inej podobnej inštitúcii vo vašom štáte či regióne. Tu nám pomáha naše biblické presvedčenie o odplate. Ten, kto má autoritu, „je totiž Božím služobníkom pre [naše] dobro“ (Rim 13:4). Dôverujeme Bohu, že ospravedlní nevinných a potrestá vinníkov. Môžeme tiež dôverovať jeho autoritám, že vykonajú svoju vyšetrovaciu a (ak je to potrebné) trestnú činnosť.
Panika z čakania
Sedemnásť rokov po svojom výlete do akvária v Havane pláva Carlos Eire dĺžky v bazéne olympijských rozmerov v Minnesote. Je na obedňajšej prestávke a bazén má len pre seba.
Už mám za sebou asi 30 dĺžok, keď ma zrazu zachváti iracionálna panika. Práve som prešiel z plytčiny do hĺbky. Tento bazén taktiež slúži na skoky do vody a je veľmi hlboký. Pozriem sa na dno, ktoré je tak ďaleko odo mňa. Tam dole je to zelené… Vidím krúžiť žraloky. Cítim, ako sa blížia z dna bazéna, spoza mňa, sprava aj zľava.
Eireho záchvat paniky je intenzívny. „Cítim, ako sa blížia ich čeľuste. Vidím, ako moja krv prúdi do bazéna a mieša sa s chlórom. Cítim, ako mi z odrezanej nohy trčí stehenná kosť. Cítim bolesť.“ Odkiaľ pochádza tento strach? Prečo teraz žraloky, ktoré Carlos zamýšľal pre Ernesta, idú po ňom?
Hlad, modlitby a dokonca aj výzvy k odplatnej spravodlivosti sú biblické a dôležité pre trpiacich ľudí. Ale aj keď dôverujete Bohu, čakanie na jeho spravodlivosť v tomto pokazenom svete nám môže pripadať skľučujúce a mätúce. Možno spravodlivosť v tomto živote nikdy nepríde. Možno bude potrestaný nesprávny človek. Možno túžba a hľadanie spravodlivosti pohltia váš život a vo vašej mysli začnú krúžiť žraloci; môže ísť o vysokú ľudskú cenu za to, že sa neodvolávate na autority, ktoré Boh ustanovil.
Plával so žralokmi
Dobrou správou je, že už máme dokonalý prejav spravodlivosti. Našťastie nám Eire ukazuje, kde ju môžeme nájsť.
Dosiahnem koniec bazéna a vyskočím von, trasúc sa ako želé. Pozriem sa na vodu. Modrozelená. Pokojná. Ani jeden žralok v dohľade… Kedy sa objaví niekto ďalší? Budem v poriadku, ak tam bude niekto ďalší, kto priláka žraloky. O päť minút neskôr niekto otvorí dvere od šatne, príde a ponorí sa do vody. Vďaka Bohu. Teraz pôjdu žraloky v mojej mysli po ňom namiesto mňa. Teraz môžem skončiť.
Na začiatku Pavlovho listu Rimanom – predtým, ako píše o prekonávaní zla dobrom alebo o tom, že Bohom ustanovená vláda nesie meč – píše o všeobecnej potrebe ľudstva po spravodlivosti. Pavol opisuje, že všetci ľudia, Židia aj pohania, čelia Božiemu hnevu pre hriech. Potom prináša hriešnikom a trpiacim najlepšiu správu o odplate.
Z Božej milosti Ježiš prevzal Božiu odplatu za nás. Pavol píše: „Boh ho ustanovil za prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. Tak Boh preukázal svoju spravodlivosť, keď prehliadol hriechy, ktoré boli spáchané už skôr, v čase Božej zhovievavosti, a aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, takže sám je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z Ježišovej viery“ (Rim 3:25-26).
Pre zranených ľudí, ktorí túžia po odplate, a pre cirkevných vodcov, ktorí im pomáhajú, je Ježiš tým druhým mužom v bazéne. Naša túžba po pomste pochádza od Boha, ale môžeme sa v modlitbe zbaviť svojej zášti, obrátiť sa na Bohom ustanovené autority, aby dosiahli pozemskú spravodlivosť, a odmietnuť odplatu. Môžeme nájsť útechu a zároveň zanechať pomstu v Božích rukách, pretože Boh nám v Kristovi na kríži preukázal svoju dokonalú spravodlivosť. Vďaka Bohu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
