Očakáva sa, že Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 budú najväčším športovým podujatím v histórii. Zápasy osobne navštívi viac ako 7 miliónov fanúšikov, miliardy ich budú sledovať po celom svete a finále si pravdepodobne zapne približne 1,5 miliardy ľudí.
Prečo šport nami tak hýbe? Dokáže zachytiť celú paletu ľudských emócií v priebehu niekoľkých hodín a spája ľudí tak, ako máločo v našom roztrieštenom svete. Šport je v mnohých ohľadoch nádherným darom od Boha, ktorý nám pomáha radovať sa z neho a z jeho stvorenia.
Každé štyri roky investujú miliardy ľudí svoje emócie do tohto celosvetového turnaja. Len málo udalostí odhaľuje moc športu – alebo oddanosť nášho srdca – tak jasne ako práve Majstrovstvá sveta.
Ako si teda môžeme užiť toto športové divadlo bez toho, aby nás negatívne formovalo viac, než si uvedomujeme?
Keď sa šport stáva uctievaním
Ako všetky dobré dary, aj náš obľúbený tím a zážitok z jeho podpory sú darmi, ktoré majú poukazovať na Darcu. Oni samotné nemajú byť predmetom nášho uctievania. Zamyslite sa nad tromi spôsobmi, ako môžeme zistiť, či sa naše fandenie nestáva modlárstvom.
1. Ovláda naše emócie
Dobrý dar sa stáva zlým bohom vtedy, keď nás začne ovládať. Naše emócie začne riadiť výsledok zápasu (alebo jeho očakávanie), čo sa následne prelieva do našich vzťahov s ostatnými. Moja manželka hovorievala, že hneď ako vošiel do dverí, vedela, ako dopadol môj zápas. Problém nastáva vtedy, keď sa toto počiatočné sklamanie natiahne na hodiny, dni a týždne.
Pomôže nám jedna diagnostická otázka: Budem sa viac tešiť z toho, že môj tím vyhrá sobotňajší zápas, alebo z toho, že v nedeľu v mojom cirkevnom zbore niekoho pokrstia?
2. Preusporiadava naše priority
Často sa hovorí, že to, čo človek skutočne uctieva, uvidíte, keď sa pozriete na jeho peňaženku a kalendár.
Raz som čítal príbeh dvoch fanúšikov amerického futbalu. Manželia si kúpili karavan za 300 000 dolárov, aby mohli chodiť na zápasy tímu Alabamskej univerzity, a boli nimi takí posadnutí, že sa dokonca nezúčastnili svadby svojej dcéry, pretože sa prekrývala so zápasom. To je uctievanie.
Keď je pre nás nemožné vynechať zápas, ale ľahké zanedbať dary milosti, ako sú cirkevné spoločenstvo, modlitba, štedrosť a čítanie Písma, alebo keď sa zadlžujeme, aby sme podporili svoj tím, môžeme byť svojím obľúbeným športom nezdravo posadnutí.
3. Mení to, ako hovoríme
Snáď najväčšou výzvou pre nás ako kresťanov, ktorí fandia svojmu tímu, je spôsob, akým používame slová. Ako ľahko zabúdame, že hráči a fanúšikovia súperovho tímu – a rovnako aj rozhodca – sú stvorení na Božiu podobu (Jakub 3,9–10). Aké ľahké nám príde spievať vulgárne chorály, bučať na súperov, zapájať sa do kritiky hráčov a spolu so zvyškom štadióna nadávať rozhodcom, a na druhý deň v cirkvi spievať piesne chvály Bohu. To by nám malo pripadať nepatričné.
Či už na štadióne, alebo za klávesnicou, malo by nás znepokojovať, ak dokážeme v sobotu bez rozmýšľania preklínať ľudí stvorených na Božiu podobu a v nedeľu spievať piesne chvály.
Ako vyzerá zdravé fandenie
Ak toto sú nebezpečenstvá, ako by malo vyzerať zdravé prežívanie Majstrovstiev sveta u kresťana?
1. Šport si užívame s vďačnosťou
Šport je dar, ktorý vytvorili ľudia stvorení na Božiu podobu. Mali by sme zaň byť vďační! Spievanie chorálov a spoločné prežívanie radosti z oslavy (alebo žiaľu z prehry) sú smerovníkmi, ktoré ukazujú na to, pre čo sme boli stvorení: aby sme po celú večnosť uctievali Boha.
Či už ste na štadióne, alebo sedíte na gauči s priateľmi, keď fandíte svojmu tímu a zažívate ten pocit kamarátstva alebo vzrušenia, zastavte sa a urobte dve veci. Po prvé, poďakujte Bohu za tento dar v tejto chvíli a s týmito ľuďmi. Po druhé, pomyslite si: Toto je len letmý záblesk toho, aké to bude v nebi.
2. Šport si užívame s primeranou dôležitosťou
Zo športu sú mizerní bohovia. Neustále nás sklamávajú. Fanúšikovia štyridsiatich siedmich tímov na týchto Majstrovstvách sveta toto leto skončia s prehrou. Ak budeme vidieť šport taký, aký je – ako nádherný dar, ale nič viac –, budeme schopní prehrávať s gráciou, oželieť zápas a udržať si nadhľad.
Keď však vkladáme svoju vieru – alebo dokonca časť svojej identity – do športu, žiadame od neho niečo, čo nedokáže splniť. Šport nás vždy sklame, ak od neho budeme chcieť to, čo môže dať iba Kristus.
3. Hovoríme inak
Kresťanské fandenie by malo znieť inak.
Či už na internete, na tribúnach, alebo pri debate o zápase s priateľmi v bare, musíme pamätať na to, že ako ľudia s novou identitou sme povolaní hovoriť „iba dobré [slovo], na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo milosť“ (Ef 4:29). Mnohí z nás by v rozhovoroch zostali ticho, keby sme si tento verš skutočne vzali k srdcu.
Ako kresťania sa nemusíte strániť sveta ani cítiť vinu za to, že si užívate divadlo najväčšieho športového podujatia na svete. Počas týchto Majstrovstiev sveta fandite nahlas, oslavujte tento dar, ale nezabúdajte, že svoju najhlbšiu identitu nesmiete nechať pred bránami štadióna.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
