Už ste sa niekedy pokúšali vysvetliť vašim priateľom a známym, čo nás Písmo učí o skutočných učeníkoch, o každodennom živote tých, ktorí ho nasledujú?
Mnohí budú súhlasiť, že je to dôležitá téma. Dnes je však veľmi náročné o týchto témach diskutovať bez toho, aby interpretácie spôsobili kultúrne vojny.
Zhrnutie učeníctva formovaného krížom
Biblia je plná morálnych výstrah pre učeníkov – ostávať v Kristovi, klásť jeho kráľovstvo nadovšetko, žiť podľa jeho etických zásad aj medzi nepriateľmi a podobne. Zdá sa mi však, že keď čítame Novú zmluvu pozorne, môžeme vidieť 3 druhy zhrnutia úprimného učeníctva:
1) vyjadrenia o ceste kríža (a skutočnej cene učeníctva)
2) zhrnutia Zákona a Prorokov
3) nové prikázania o praktickom vyjadrení našej lásky k Bohu a blížnemu.
Túto sériu začal zdôraznením Ježišových vyjadrení o učeníctve formovanom krížom. Toto je prvé zo zhrňujúcich vyjadrení:
Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?… Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? … Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. (Lk 14:26-28, 31, 33; pozri aj Mt 10:37-39; Mt 16:24; Mk 8:34; Lk 9:23-27)
Druhé zhrnutie, rovnako známe, nám často opakujú naši kazatelia a učitelia. Keď sa Ježiša snažil jeden farizej vyskúšať, opýtal sa ho: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” Ježiš mu odpovedal:
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci. (Mt 22:34-40; pozri aj Mk 12:28-34; Lk 10:27)
Mnoho z nás už vie, že Ježiš zhrnul celé židovské Písma, aby povzbudil učeníkov k láske k Bohu a blížnych.
Tretie zhrnutie však pri otázke učeníctva nedostáva toľko pozornosti. Nové nariadenia milovať Boha a blížneho, ktoré nám dali Ježiš a učeníci a ktoré sú dobre známe medzi čitateľmi Biblie, však chýbajú v mnohých zboroch. Jedným dôvodom môže dôraz na obetavé skutky voči ľuďom v núdzi, či ich osobne poznáme, alebo nie.
Učeníctvo v slove a skutku
V cirkevnej histórii sa tieto pravidlá pripomínali v kontexte Zeleného Štvrtku, kedy Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Jn 13:34-35)
Na jednej strane to vyzerá ako zhrnutie Zákona a Prorokov (Mt 22:38-40). V tomto prípade však Ježiš umýva nohy svojim učeníkom, aby ukázal, čo má na mysli . A keď o tomto vyučovaní hovorili neskôr po zoslaní Ducha svätého, často ním zdôrazňovali praktickú aplikáciu lásky k blížnemu.
Apoštol Ján neskôr písal z Ázie:
Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale prikázanie staré, ktoré ste mali od začiatku. Tým starým prikázaním je slovo, ktoré ste počuli. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je v tme až doposiaľ. Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle a nie je nikomu na pohoršenie. Lásku sme poznali podľa toho, že on položil svoj život za nás; aj my máme klásť život za bratov. Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? (1Jn 2:7, 9-10; 1Jn 3:16-17)
To sa nazývalo „kráľovské prikázanie” alebo „Kristove prikázanie“ a bolo považované za hlavnú charakteristiku Kristových nasledovníkov. „Lebo celý Zákon sa napĺňa v jednom príkaze, a to: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” napísal apoštol Pavol. “Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon” (Ga 5:14; Ga 6:2). Alebo inými slovami Jakuba, Ježišovho brata a vodcu Jeruzalemského zboru: „Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” (Jk 2:8)
Jakub zhrnul „pravé náboženstvo” slovami: „Čistá a nepoškvrnená zbožnosť pred Bohom a Otcom” a popisuje ho nasledovne: „je to navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a chrániť sa pred poškvrnou sveta.” To súhlasí s posledným oddelením oviec od vlkov, ktoré nastane pri Ježišovom druhom príchode. O svojich ovečkách hovorí: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou. Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” (Mt 25:35-36, 40)
Obnova lásky, ktorá niečo stojí
Alarmujúci je takisto prieskum, ktorý hovorí, že len 20% kresťanov verí, že starostlivosť o vdovy, siroty a cudzincov je dôležitá v praktickom živote ich viery. Len 44% percent opýtaných si spomína na kázanie, ktoré by sa dotýkalo služby zraniteľným ľuďom. Ako je to možné?
Dávajme pozor, aby sme aj tento tretí druh učeníctva dokázali praktizovať. Netýka sa len „liberálov” či kresťanov „sociálneho evanjelia”. Týka sa všetkých, ktorí pozorne čítajú Bibliu, milujú Hospodina a uskutočňujú Slovo. Nevyhlasujme, že nasledujeme Krista bez toho, aby sme počúvali, vyučovali a robili to, čo hovorí.
Učeníctvo nie je len o zdieľaní duchovných skúseností s ostatnými. Učeníctvo je o poslušnosti Kráľovi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
