Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Čo urobíme vtedy, keď sa Božia vôľa zrazí s našou vôľou? Keď sa nám nechce urobiť to, čo Boh od nás žiada? Hľadáme rôzne dôvody a výhovorky, aby sme nemuseli poslúchnuť. Tak ako Mojžiš. Boh ho poverí úlohou ísť k faraónovi a vyviesť Izrael s Egypta. Ale to je to posledné, čo sa Mojžišovi chce. Veľkosť úlohy v ňom vyvolá strach a obavy, na ktoré Boh odpovie svojimi zasľúbeniami. Ale ani tie Mojžiša nepresvedčia, aby poslúchol a šiel. Vysloví ďalšiu obavu: Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: Hospodin sa ti nezjavil?
Mojžiš sa obáva, že bude Božím ľudom odmietnutý a neprijatý. Veď už jedno odmietnutie zažil. Ale to bolo pred štyridsiatimi rokmi, keď vo svojej mladíckej horlivosti šiel na vlastnú päsť. Lenže teraz ho posiela Boh. A v tom je podstatný rozdiel. Lebo koho Boh pošle, toho aj vystrojí. Mojžiša vystrojí troma znameniami, ktoré budú jeho „legitimáciou“. Ňou sa ľudu preukáže na dôkaz, že ho naozaj poslal Boh. Palica obrátená na hada, uzdravená malomocná ruka a voda obrátená na krv viditeľne potvrdia, že Mojžiš nie je samozvancom, ale Bohom poslaný: … aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Ale uveria? Boh zasľúbi, že ak neuveria prvému znameniu, uveria výstrahe druhého znamenia. Ale ak nie, uveria tretiemu znameniu. A naozaj: … pred očami ľudu robil znamenia a ľud uveril (Ex 4:30-31).
Keď poslúchame Božie nariadenia, plnia sa pri nás Božie zasľúbenia. Lebo Boh nikdy nedáva rozkazy bez zasľúbení. Nedal ich Mojžišovi a nedáva ich ani nám. Lebo sú to práve jeho sľuby, ktoré dajú silu poslúchnuť jeho rozkazy. Nemôžeme však chcieť jedno bez druhého, sľuby bez rozkazov, požehnanie bez poslušnosti.
Pane, ďakujeme, že k svojim príkazom pripájaš aj svoje sľuby!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.