Keď sa po víťazstve nad Kedorlaómerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vracal, sodomský kráľ mu vyšiel v ústrety do údolia Šáve, teda do Kráľovho údolia. Šálemský kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol toriž kňazom najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: Nech Abráma požehná Najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého.
Genezis 14:17-20
Abrám má za sebou veľké víťazstvo, ale ešte nemá vyhraté. Jeden boj má síce za sebou, ale druhý, ešte väčší má pred sebou. V pätách každého úspechu sa totiž zakráda pokušenie pýchy. Preto je vždy viac tých, ktorí obstoja v súžení, ako tých, ktorí obstoja v úspechu. Súženie formuje charakter človeka. Ale úspech často zdeformuje charakter človeka. V trápení sa stávame pokornými, v úspechu pyšnými.
Ako obstojí Abrám v pokušení, ktoré k nemu prichádza v podobe kráľa Sodomy? Skôr, než dôjde k ich vzájomnému stretnutiu, kráľa Sodomy predbehne iný kráľ – Melchisedek. Prichádza, aby pripravil Abráma na pokušenie, ktorému bude pri stretnutí s kráľom Sodomy čeliť. Pripraví ho tým, že mu pripomenie niečo veľmi dôležité: Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Každé víťazstvo, každý úspech skrýva v sebe pokušenie pripísať zásluhu sebe, svojej šikovnosti, múdrosti, sile, schopnosti. Ale Melchisedek hovorí: Nie, Abrám. Boh je autorom tohto víťazstva. Bol to On, ktorý ti daroval tento úspech. Preto sláva patrí Bohu, požehnanie patrí tebe. Boh sa s nami rozdelí o všetko, čo je jeho. Nikdy sa však s nami nerozdelí o svoju slávu. On svoju slávu nedá nikomu. Prisvojiť si slávu potom znamená dopustiť sa svätokrádeže.
Abrám na znak uznania a vďačnosti Bohu dáva Melchisedekovi ako Božiemu kňazovi desiatok z vojnovej koristi. Desiatkom vyznávame, že všetko, čo máme, máme len od Boha, a preto všetko, čo máme, patrí Bohu a nie nám. Teraz je už Abrám pripravený stretnúť sa s kráľom Sodomy. Ten, kto vie, že všetko, čo má, je len dar a že za všetko vďačí Bohu a nie sebe, odolá pokušeniu pripísať si zásluhu za čokoľvek.
Pane, stráž naše srdce, aby si neprisvojilo to, čo patrí jedine Tebe!
