Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy.
Žalm 73:23–24
Keď žalmista vošiel do Božej svätyne, pochopil niektoré skutočnosti, ktoré sa týkali nielen bezbožníkov, ale aj jeho osobne. O bezbožníkoch pochopil, ako skončia (Ž 73:17). Že im naozaj niet čo závidieť, lebo budú Bohom naveky zavrhnutí. Čo pochopil o sebe? Že všetka jeho závisť, sebaľútosť a horkosť voči Bohu ho natoľko zaslepili, že sa správal ako hlupák, ako nerozumné zviera. (Ž 73:22) Ale zároveň spoznal, aký koniec Boh pripravil pre neho. Hovorí: … a potom ma prijmeš do slávy. Aký to kontrast s údelom bezbožných! Žalmista tak môže vidieť nielen život bezbožných, ale i svoj vlastný život od konca.
On však vidí nielen svoj koniec, ale celý svoj život v Božom svetle. Svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Čo platí o jeho minulosti? … pojal si ma za moju pravú ruku (Ž 73:23)Boh ho uchopil svojou mocnou rukou. A žalmista vie, čo to znamená. Že ruka, ktorá ho uchopila, ho už nikdy nepustí. Lebo Boh je verný voči tým, ktorých pojal za ich pravicu.
Čo platí o žalmistovej prítomnosti? Vedieš ma podľa svojho zámeru… (angl. preklad). Teda stále. Dnes, zajtra, napozajtra. Žalmista mal svoje predstavy o tom, ako by ho mal Boh viesť. Keď Boh jeho predstavy nenaplnil, bol sklamaný. Teraz pochopil, že Boh nevedie svoje deti podľa ich prianí a predstáv, ale podľa svojho zámeru. Božím zámerom s naším životom vždy nerozumieme. Nerozumieme, prečo nás vedie tak a nie inak. Ale máme sa učiť dôverovať Bohu, že jeho zámery s nami sú dobré. Dobré v jeho očiach. A keď dobré v jeho očiach, mali by byť aj v tých našich.
A čo platí o žalmistovej budúcnosti? …a potom ma prijmeš do slávy. Boh, ktorý ho uchopil za pravicu, ktorý ho vedie podľa svojho zámeru, ho jedného dňa prijme do svojej slávy. Aké slávne! Ani smrť ho nebude môcť vytrhnúť z Božej ruky. Takto vyzerá cesta spasenia. Od začiatku do konca je to o Bohu, nie o nás. Čo Boh začne, to aj slávne dokoná.(pozri Rim 8:29)
Pane, ďakujeme, že nás nikto a nič nemôže vytrhnúť z tvojej ruky!
