Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Tam ho požehnal. Jákob nazval to miesto Pení-El, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. Keď zašiel za Penú-El, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb.
Genezis 32: 31 – 32
Tam ho požehnal. Čo je to za požehnanie, ktoré Boh Jákobovi udelil? Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. Vidieť Boha tvárou v tvár a zostať nažive znamená nájsť milosť a odpustenie. To je to najväčšie požehnanie, aké môže Boh udeliť hriešnemu človeku.
Ale je napísané: Boha nikdy nikto nevidel (Jn 1:18). Tak videl Jákob Boha alebo nie? Je len jedno miesto, kde človek môže vidieť Boha tvárou v tvár a zostať nažive. Tým miestom je Kristus, ktorý povedal: Kto videl mňa, videl aj Otca (Jn 14:9). V tvári Ježiša Krista môžeme vidieť Božiu tvár ako tvár milostivého a odpúšťajúceho Boha. Aj Jákob videl Krista, ktorý pri niektorých príležitostiach vzal na seba ľudské telo a to ešte pred svojím narodením. Tak ako aj tu. Jákob videl Boha v Kristovej tvári, lebo len v Kristovi môžeme vidieť Boha tvárou v tvár a nezahynúť. Nájsť milosť a odpustenie.
V Kristovi Boh bojuje s človekom. Nie proti nemu, ale o neho, aby Mu prestal vzdorovať. Aby kapituloval pred Ním. A zároveň v Kristovi sa Boh necháva „premôcť“ človeku, ktorý sa uvrhne na jeho milosť. V Kristovi Boh udelí človeku svoje požehnanie, milosť a odpustenie. To je to požehnanie, ktoré Boh udelil Jákobovi. A on od úžasu nad tým len krúti hlavou: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. Predsa mi bolo odpustené, predsa som dostal milosť. Krívajúci, ale požehnaný, omilostený odchádza Jákob z Penú-El.
Mrzákom zostane až do konca života. Tým je odsúdený do smrti sa opierať o Boha, ktorý ho zbavil jeho opory, zdravých nôh. Vďaka tomuto zmrzačeniu sa z jednorázovej udalosti stane celoživotná cesta. Cesta stáleho poddávania sa Bohu a závislosti od Neho. Lebo žiť víťazný život znamená žiť život neustálej kapitulácie pred Bohom. Radšej krívajúci a požehnaný ako silný, sebestačný ale bez požehnania. Boh neraz zbaví človeka jeho viditeľných opôr, aby ho tak urobil trvalo závislým a odkázaným na Neho. Aby sa učil opierať sa o Neho. Ale takým ľuďom svieti slnko Božej milosti na cestu životom: Keď zašiel za Penú- El, vyšlo slnko…
Pane, aj nám si sa postavil do cesty, nie v Pení-El, ale na Golgote, aby si nás premohol svojou láskou. Zmiluj sa nad nami, aby sme sa Ti nechali premôcť a tak prijali milosť odpustenia!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
