Boh už na začiatku ukazuje, že jediné riešenie ľudskej viny je v zástupnej smrti. Niekto musí zomrieť, aby človek mohol žiť. Alebo opačne: Aby vinný mohol žiť, niekto nevinný musí zomrieť.
Ako bolo na počiatku
Aj my sme potomkovia Adama a Evy. Aj my nesieme v sebe obraz svojich prarodičov. To, čo platilo o nich, platí aj o nás. Tá istá túžba – byť nezávislí od Boha – ktorá našla úrodnú pôdu v srdciach...
Telesná bolesť nás upozorní na skrytú chorobu. Posiela nás k lekárovi. Tak je to aj s bolesťou v živote, o ktorej Boh hovorí človeku. Má nás upozorniť na to, že niečo nie je v poriadku.
Dôsledky hriechu sú strašné. Paradoxne však najviac zasiahli samotného Boha, ktorý ich niesol vo svojom Synovi. Na Neho dopadla kliatba, ktorá mala dopadnúť na nás.
Smrť je v skutočnosti tá najneprirodzenejšia vec v celom vesmíre. Je to nepriateľ, cudzí prvok v stvorení, votrelec, ktorý ničí všetko krásne, čisté, dobré. To, že nás na konci čaká smrť, vrhá...
V dôsledku pádu človeka je porušené aj stvorenie. Kliatba hriechu zasahuje celý stvorený svet, živý i neživý, prírodu i človeka. Človek mal byť vládcom stvorenia, ale tým, že sa vzoprel Bohu, svojmu...
Hriech vniesol do pôvodne harmonického vzťahu bolestivú nerovnováhu, sebectvo, panovačnosť, tyraniu, nesúlad, rivalitu, bolesť. A to najmä pre ženu. Do príchodu kresťanstva všetky ženy žili v...
Podobne, ako hada, aj ženu zasiahnu dôsledky hriechu práve tam, kde je najzraniteľnejšia. Zasiahnu ju v manželstve a materstve. V jej poslaní manželky a matky.
Had chcel v žene získať spojenca. Teraz mu však Boh oznámi, že v nej získal večného nepriateľa. Lebo jedného dňa sa z potomstva ženy narodí ten, kto rozdrví hadovi hlavu.
Boží súd zasiahne hada tam, kde je jeho najcitlivejšie a zároveň najzraniteľnejšie miesto a tým je jeho pýcha. Tá bude zranená najbolestivejším spôsobom a to totálnym ponížením. Ten, kto chcel byť...
Možno je najvyšší čas vystúpiť spoza stromu a povedať: Bože, vzdávam sa. Už sa viac nechcem skrývať a utekať pred Tebou. Tu stojím taký, aký som, v celej biede svojej nahoty.
Pravda je taká, že my nie sme obete. My sme páchatelia. My sme vzali a jedli, čo nám Boh zakázal. Urobili sme to dobrovoľne, s plným vedomím. Hrešili sme s otvorenými očami, keď sme sa rozhodli ísť...
Ak v záhrade Eden sa človek rozhodol presadiť svoju vôľu proti Božej vôli, tak v záhrade Getsemane Boží Syn hovorí: Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.
My nehľadáme Boha. Je to Boh, ktorý hľadá nás. Ani to nie sme my, ktorí nachádzame Boha. Je to Boh, ktorý nachádza nás. Lebo Boh vo svojej milosti je vždy väčší ako človek vo svojej vine.
Pokušiteľovi sa podarilo oddeliť človeka od Boha. Človek oddelený od Boha sa skrýva a uteká pred Bohom. Ale pokušiteľovi sa nepodarilo oddeliť Boha od človeka. Ako dobre že nie!
Keď sa človek previní voči Bohu, ten sa zrazu stane hrozbou pre človeka. Naša vina v nás vyvoláva nielen hanbu pred ľuďmi, ale aj strach z Boha. Vieme, že takí, akí sme, sa Bohu nemôžeme pozrieť do...
Kde niet viny, tam niet čo skrývať, ani sa niet za čo hanbiť. Ale vo chvíli, keď do ich života vstúpi vina, zrodí sa v nich aj hanba. Je to vedomie viny, ktoré v človeku vyvolá pocit hanby.
Tragédia nášho života spočíva v tom, že sme sa vychýlili z obežnej dráhy, na ktorú nás postavil Boh. A miesto toho, aby sme obiehali okolo slnka, ktorým je Boh, sa točíme okolo stredu, ktorým je naše...
Vezmite a jedzte! S tými slovami prišiel za nami had, aby nás odviedol od Boha. Vezmite a jedzte! S týmito slovami prichádza za nami ukrižovaný a vzkriesený Kristus, aby nás priviedol späť k Bohu.
Boh pozná zlo len zvonku, lebo nemá s hriechom osobnú skúsenosť. Človek však spoznal zlo z vnútra, z vlastnej skúsenosti. A so všetkými dôsledkami.
Had si svoju úlohu pokušiteľa splnil. Ale pohnúť vôľou človeka nemôže. Teraz je to všetko na žene. Celý ďalší osud ľudstva závisí od jej rozhodnutia.
Život kresťana vo svojej podstate nie je nič iné ako prenášanie dôvery zo seba na Boha. Preto najväčší nepriateľ viery nie je nevera, ale viera v seba. A čím viac človek verí sebe, tým ťažšie je pre...
Strom poznania dobra a zla vyjadroval skutočnosť, že rozhodovanie o tom, čo je dobré a čo zlé, patrí jedine Bohu. Zakazoval človeku hrať sa na Boha vo svojom živote, určovať si pravidlá pre svoj...
Je pozoruhodné, akú taktiku používa otec lži. Najprv pripojí k Božiemu slovu otáznik. Potom nasleduje otvorený útok na Božie slovo, keď poprie jeho pravdivosť.
Nám sa zdá byť lepším ten, kto nám všetko dovolí. Preto človek verí hadovi. Ale náš najväčší nepriateľ nie je ten, kto nám i niečo zakáže, ale ten, kto nám všetko dovolí. Kto nám dovolí robiť i zlé.
Strom bol dôkazom slobody človeka, lebo mu dával možnosť voľby, možnosť slobodne sa rozhodnúť pre Boha alebo proti Bohu. Ale had z dôkazu slobody robí dôkaz neslobody. Dôkaz, že Boh človeku nedopraje...
Keď zlo otvorene vystupuje ako zlo, stráca svoju moc, lebo sa prezradí, odhalí. Keď však zlo navonok vystupuje ako dobro, vtedy sa stáva nebezpečným. Človek sa ľahšie nechá oklamať zdanlivým dobrom...
To, čo z anjela urobilo diabla, bola pýcha. Pýcha, ktorá pozná len prvú osobu jednotného čísla – ja, ja, ja. A presne s týmto pokušením pýchy teraz prichádza padlý anjel za človekom, aby ten vírus...
Všetko dobro, ktorého je človek schopný, nám pripomína, že sme boli stvorení na obraz Boha. A všetko zlo, ktorého je človek schopný, nám pripomína, že sme odpadli od Boha. Preto už nežijeme len vo...
Jednota v manželstve má aj svoj telesný rozmer, podobu sexuálneho vzťahu. Krásu a čistotu sexu môžeme spoznať len v kontexte manželskej lásky.
Manželstvo je jednota muža a ženy. Aby táto jednota mohla vzniknúť, musia byť splnené dve podmienky.
Zmyslom manželstva je spoločenstvo dvoch ľudí, muža a ženy, aby ani jeden z nich nebol sám, ale zdieľal svoj život s tým druhým. Toto spoločenstvo má byť spoločenstvom lásky. Tak ako Božia Trojica je...
Žena nie je vzatá z mužovej hlavy, aby vládla nad mužom, ani nie je vzatá z mužovej nohy, aby muž vládol nad ňou. Ale je vzatá z jeho boku, aby mu stála po boku ako jemu rovná. Je vzatá spod jeho...
Keď nad niečím prežíval obdiv, nemal ho s kým zdieľať. Keď prežíval radosť, nemal sa s kým o ňu podeliť. Nemal partnera do rozhovoru. Mohol viesť monológ sám so sebou, ale už nie dialóg s bytosťou...
Byť stvorený na Boží obraz znamená byť stvorený pre spoločenstvo, nie pre samotu. Sme stvorení ako spoločenské bytosti.
Boh nás stvoril so slobodnou vôľou, s možnosťou slobodne sa rozhodnúť. A my sme túto možnosť využili, žiaľ že na svoje zlé. Preto slová určite zomrieš nás sprevádzajú od prvej chvíle nášho života až...
rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. To nepatrí do rúk človeka. Jedine Boh má právo určiť, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nie, čo je dovolené a čo zakázané. My nemáme právo určovať...
Človek je slobodný len vtedy, keď žije v priestore, pre ktorý bol stvorený. Keď žije v rámci Božej vôle v spoločenstve s Bohom. Keď prekročí hranice, ktoré Boh určil svojím môžeš a nemôžeš, stane sa...
Strom života symbolizuje Boha ako darcu života. Preto tento strom stojí uprostred raja, čiže v jeho strede. V strede tak nestojí človek, ale Boh. Mať prístup k stromu života znamená mať prístup...
So záhradou človek dostáva aj zodpovednosť. Veď bol poverený úlohou vládnuť a podmaniť si zem. A práca je jediný spôsob, ako môže túto úlohu a poslanie splniť. Ako však má vyzerať podmanenie a...
Boh postavil človeka do záhrady nielen pre potešenie z rajských stromov, ale aj pre prácu. Práca asi nezapadá do našej predstavy raja. Ale v Božom pláne potešenie a práca sú postavené vedľa seba...
Človek v záhrade. Tým začínajú dejiny ľudstva. Ale už v ďalšej kapitole ten istý Boh, ktorý postavil človeka do záhrady, vyhnal človeka zo záhrady. Lebo keď sa človek vzdal Boha, prišiel aj o rajskú...
Prvá kapitola dôsledne označuje Stvoriteľa sveta pojmom Boh. Druhá kapitola zas zdôrazňuje, že On je Hospodin Boh (Jahve Elohím). Prečo?
Boh nepostavil človeka do kláštora. Postavil ho do prostredia, ktoré mu malo potešenie a pôžitok prinášať a nie upierať.
Ak materiál, ktorý Boh použil pre naše telo, hovorí o kontinuite medzi človekom a ostatným stvorením, tak Boží dych života hovorí o diskontinuite medzi človekom a ostatným stvorením. Človek je...
Človek je jedno i druhé. Je prach, ktorý má pôvod v zemi. To je pokorujúce. Ale človek je aj dych života, ktorý má pôvod v Bohu. To je slávne. Telo z prachu zeme, život z Boha. Preto má tento prach...
Boh k svojmu umeleckému dielu nepriložil len svoje ruky, ale i svoje ústa. Boh je darcom života. Preto len Ten, kto život dal, ho môže i vziať. My sme si život nedali, preto si ho ani nemôžeme vziať...
Boh stvoril človeka na šiesty deň, aby človek mohol na siedmy deň vstúpiť do Božieho odpočinku a mať na ňom účasť. Sobota v Starej zmluve pripomínala dokončené dielo stvorenia. Nedeľa v Novej zmluve...
Stredobodom siedmeho dňa nie je človek, ale Boh. Ak celé stvorenstvo bolo stvorené pre človeka, človek bol stvorený pre Boha. Lebo byť stvorený na Boží obraz znamená práve toto: Byť stvorený pre Boha.
Správa o stvorení sveta nekončí šiestym dňom, stvorením človeka, ale siedmym dňom, dňom Božieho odpočinku. Humanizmus končí šiestym dňom, človekom v strede. Biblia končí siedmym dňom, Bohom v strede...
Stvoriteľ sa sám stal stvorením, stvorenou bytosťou, aby šiel na drevo kríža a zomrel za tých, ktorých sám stvoril. Tak sa Boh stvorenia skrze obeť svojho Syna stal aj Bohom spasenia.
Keď Boh raz položil svoju ruku na nás, tak ju už neodtiahne, kým jeho dielo v nás nebude hotové. Tak, ako dokončil dielo stvorenia, dokončí aj dielo spasenia pri svojich deťoch. Tak, ako bolo dielo...
Len veľmi dobrý Boh môže stvoriť veľmi dobrý svet. Preto všade, kde sa deje jeho vôľa, platí, že to bolo veľmi dobré. Ale odkedy človek povýšil svoju vôľu nad Božiu, už to neplatí. Čo bolo veľmi...
Keďže Boh žije v spoločenstve Trojice, aj človek, stvorený na Boží obraz, je stvorený ako spoločenská bytosť. Je stvorený pre osobné vzťahy s inými ľuďmi.
Človek povedal nie Božiemu obrazu v sebe. Lebo človek nechce byť Božím stvorením, ani Božím obrazom. Radšej chce byť produktom náhody, bytosťou, ktorá nemá pôvod v Bohu a preto sa nemusí ani...
Stvorenie nie je len dielom úžasnej inteligencie, múdrosti a moci. Zároveň je aj dielom nebeského Umelca. Boh je Autor všetkej krásy stvoreného sveta, lebo On má umelecké, estetické cítenie.
Boh je okrem iného aj duchovná bytosť. Preto človek stvorený na Boží obraz je tiež duchovnou bytosťou. Jedine človek má schopnosť mať vzťah s inou duchovnou bytosťou, ktorou je Boh.
Sme stvorení na Boží obraz ako morálne bytosti, ktoré majú mravné vedomie. Z toho však vyplýva, že sme aj morálne zodpovední pred Bohom za naše rozhodnutia. Za to, či sa rozhodneme pre dobro, alebo...
Čím viac kresťan používa svoj rozum a sýti svoju myseľ poznaním Boha, tým viac koná ako bytosť, ktorá bola stvorená na Boží obraz.
Naša podobnosť so Stvoriteľom nám pripomína náš pôvod. Že sme jeho stvorením, stvorení na jeho obraz. Človek radšej pripustí svoju podobu so zvieratami ako s Bohom.
Boh doteraz pri diele stvorenia nepoužil žiadnu predlohu, lebo žiadna neexistovala. Teraz vôbec po prvýkrát Boh ide urobiť niečo podľa predlohy, tej jedinej, ktorá existuje a ktorou je On sám.
Človek je stvorený na Boží obraz. Tým je jedinečný v celom stvorení. Človek síce môže klesnúť na úroveň zvieraťa, keď v sebe poprie Boží obraz. Ale zviera nikdy nemôže vystúpiť na úroveň človeka...
Doteraz Boh pracoval s mŕtvou hmotou. Z nej formoval a utváral neživé stvorenie. Teraz vôbec prvýkrát je reč o živých tvoroch.
Poznať svoj osud či budúcnosť je lákavé. Pokušenie spoznať ho za akúkoľvek cenu je veľké. Ale v Biblii je astrológia prísne zakázaná, lebo veriť hviezdam je povera. A poverčivosť je hriech. Náš osud...
Ak prvé tri dni Boh dáva tvar beztvárnej zemi, ďalšie tri dni napĺňa prázdny priestor. Ako prvý v poradí je vesmírny priestor, ktorý Boh naplní nebeskými telesami, slnkom, mesiacom a hviezdami...
Boh, ktorý pri stvorení pomenúva stvorené veci, robí tak na znamenie svojho panstva, moci a vlády nad nimi. Čo stvoril, nad tým aj vládne. Keďže všetko stvoril, nad všetkým vládne.
Preto prvé tri dni Boh formuje svet, dáva tvar beztvárnej zemi. Ďalšie tri dni napĺňa svet, dáva náplň prázdnemu priestoru. To všetko je prípravou, aby sa zem stala obývateľnou pre jej budúceho...
Medzi tým, čo sa stalo pri stvorení svetla a tým, čo sa stalo pri našom obrátení, je analógia, podobnosť. Aby človek mohol prísť k poznaniu Krista, v jeho srdci sa musí odohrať podobný zázrak ako na...
Zo správy o stvorení sa dozvieme nielen o Autorovi stvorenia, ale aj o procese stvorenia. Boh nestvoril všetko naraz, ale postupne. Bol to proces, ktorý mal svoj začiatok, pokračovanie a svoje...
Boh svoje myšlienky, predstavy, plány a zámery zaodial do svojho slova, ktoré sa stalo nositeľom Božích myšlienok a zároveň aj vykonávateľom Božej vôle. Čo Boh chcel, to slovo vykonalo.
Rozum nestačí na plné pochopenie a vysvetlenie sveta. K tomu je potrebná viera. Preto keď ide o Boha, nie rozumom, ale vierou rozumieme a chápeme. Nie rozum informuje vieru, ale viera informuje rozum.
Pri stvorení sú otázky typu: čo sa stalo, ako sa to stalo, kedy sa to stalo, zaujímavé. Ale otázky: kto to stvoril, prečo to stvoril, sú pre náš život oveľa dôležitejšie. A práve na tieto otázky dáva...
Keď sa chcem niečo dozvedieť o stvorení, študujem knihu stvorenia a pýtam sa vedcov. Keď sa chcem dozvedieť niečo o spasení, študujem knihu zjavenia, Bibliu a pýtam sa teológov. Keďže tieto dve knihy...
Prvá veta Biblie je zároveň aj najdôležitejšou vetou Biblie. Hovorí, že svet, v ktorom žijeme, nevznikol sám od seba, ale je dielom Stvoriteľa. Zároveň tým dostávame odpoveď na tri základné otázky...
Keď dobrý Boh stojí na počiatku všetkých vecí, potom platí, že všetko dobre začína. Ale môžeme mať istotu, že raz to aj dobre skončí?
Ak platí prvá veta Biblie, potom Boh makrokozmu je aj Bohom mikrokozmu. Čo to znamená? Makrokozmos predstavuje celý obrovský vesmír. Mikrokozmos predstavuje môj malý, nepatrný život.
Prvá kapitola Biblie nie je správou očitého svedka. Je to zjavenie, ktoré pisateľ knihy Genesis dostal od Boha, Autora stvorenia. Tak ako na konci Biblie máme zjavenie, ktoré sa pozerá dopredu na...
Biblia nezačína človekom, ale Bohom. Lebo stredom vesmíru nie je človek, ale Boh. Tragédia človeka spočíva v tom, že vo svojom živote si chce vymeniť miesto s Bohom. Stvorenie si chce vymeniť miesto...
Dnes stojíme na počiatku, na počiatku nového roku. Ide o to, aby o ňom platilo to isté, čo platilo o počiatku všetkých vecí. Že na jeho počiatku bude stáť Boh. Nie my, ale Boh.