Ako bolo na počiatku

Keď Jákob stál pred Lábanom, videl len to, ako s ním naložil človek. Ako? Zle, nespravodlivo. Keď stojí pred Bohom, vidí, ako s ním Boh naložil. Ako? Milostivo a verne.

V Jákobovom prípade sa potvrdzuje stará známa pravda, že núdza učí človeka modliť sa. Preto je požehnaná každá núdza, ktorá vedie človeka na kolená. Keď nás Boh chce dostať na kolená, neraz musí...

Tu vyjde najavo, kto je vlastne Jákob. Napriek všetkému, čo s Bohom prežil, Jákob stále nie je Boží ale len zbožný človek. Preto sa riadi heslom zbožných ľudí: Človeče, pomôž si, aj Pán Boh ti pomôže...

V sporoch je možné dosiahnuť dve víťazstvá. Jedno je ľudské, druhé Božie. To ľudské vyzerá tak, že v snahe mať pravdu síce vyhrám spor, ale stratím toho druhého. Božie víťazstvo v spore vyzerá tak...

Sme na konci sporu medzi Lábanom a Jákobom. O čo v ňom ide? O to, kto má pravdu. Ale za otázkou, kto má pravdu, sa často skrýva otázka, kto je vinný. Za hľadaním svojej pravdy sa skrýva hľadanie viny...

Niekto sa chváli tým, že sa nikomu nebojí povedať pravdu do očí. Ale keď je to v hneve, nie je to žiadna cnosť. Umenie je povedať si pravdu a naďalej zostať priateľmi. To sa dá len vtedy, keď si...

Častokrát si nepoznáme ani tých najbližších. Myslíme si, že sa môžeme zaručiť za muža, za ženu alebo za deti, a pritom sa človek nemôže zaručiť ani sám za seba. Jákobova bieda je bieda jeho lásky...

Prečo sa Jákobovi jeho útek od svokra nepodaril? O to sa postaral Boh. Chcel totiž Jákoba naučiť jednu dôležitú lekciu. A síce, že nie je dobré ísť životom bez vyrovnaných účtov.

Čím žijú rodičia, tým budú žiť aj deti. Deti neprevezmú hodnoty, o ktorých im kážeme, ale tie, pre ktoré aj sami žijeme. Ráchel síce z domu odíde, ale so sebou si odnesie ducha rodičovského domu.

Boh vidí a  vidí všetko. Vidí každú krivdu, ktorá sa deje jeho deťom. A On raz zadosťučiní spravodlivosti všetkým, ktorým bolo ukrivdené. Urobil tak v prípade Jákoba, urobí tak aj v našom prípade.

Boh žiada našu poslušnosť, ale zároveň nám zasľúbi svoju prítomnosť. Cestou poslušnosti tak nikdy nekráčame sami. Boží sľub dáva silu poslúchnuť Boží rozkaz.

Kto stál za Jákobovým bohatstvom? Nie jeho prútiky, ale Božia vernosť. Boh predtým požehnal Lábana cez Jákoba. Ale neurobil to bez toho, aby nepožehnal aj Jákoba. Tak to robí až dodnes. Neukráti...

Keď sa naša vôľa začne zhodovať s Božou vôľou, tým viac sa naša túžba byť požehnaní mení na túžbu byť požehnaním pre druhého. Potom nám nezáleží na tom, aby sme sa my mali dobre pri druhých, ale aby...

Taký je totiž Boh. Je ochotný zostúpiť do najväčšej ľudskej biedy a telesnosti, aby svoje dielo zahalil do biednych ľudských šiat tak, že ho poriadne ani nevidieť.

Ráchel spoznáva, že Boh je zdrojom všetkého šťastia. Aby sa tak stalo, muselo jej byť šťastie z plodnosti na dlhší čas odoprené. Aby vo svojom trápení hľadala Boha. A On sa priznal a vypočul.

Na Lei vidíme, že bolesť môžeme spracovať dvojakým spôsobom. Buď si ju otvorene priznáme a necháme sa ňou priviesť k Bohu. Alebo ju v sebe potlačíme a začneme sami seba presviedčať, že je všetko...

Božie dielo ds uskutočňuje i cez Jákobovo búrlivé manželstvo. Veď na pôde tejto rodiny sa pripravuje príchod budúceho Spasiteľa sveta, ktorý sa narodí z pokolenia Júdovho. Aj uprostred ľudskej biedy...

Keď chceme niečo nazvať Božím, alebo niečo pripísať Bohu, urobme tak až vtedy, keď máme istotu, že je to naozaj tak. Nepoužívajme Božie meno nadarmo. Nepoužívajme príliš duchovný jazyk, lebo nás...

Boh nám niekedy dá, čo si silou mocou „vytrucujeme“. Ale nedá nám to preto, že by nám chcel ustúpiť. Robí to preto, že nás chce vychovávať. Aby sme pochopili, že čo chce On pre nás je lepšie, než čo...

Ak Lein zápas je zápasom o mužovu lásku, Ráchelin zápas je zápasom o mužove deti. Ju neteší, že je pekná, keď je neplodná. Ani ju neteší, že má mužovu lásku, keď nemá mužove deti. Ráchel je milovaná...

V Leinom živote nastane zlom vtedy, keď spozná, že svoj hlad po láske musí obrátiť od muža k Bohu. Veď ani porodenie troch synov nespôsobilo žiadnu zmenu v Jákobovom vzťahu k nej. A tak sklamanie...

Toto je Lein údel v manželstve: Mužom nemilovaná, ale Bohom  požehnaná. Síce nedosiahne požehnanie manželstva, naplnený vzťah s mužom. Dosiahne však požehnanie materstva, lebo Boh sa jej zastal. Ujal...

Niekedy si Boh použije rôznych ľudí, aby sme sa aj my ocitli v koži tých, ktorým sme ublížili a ich zranili. Lebo až keď sa páchateľ ocitne v koži svojich obetí, začne vnímať seba, svoje činy...

Pomocou Lábana Boh vovádza Jákoba do situácie, kde sa Jákob stane oklamaným Izákom i zraneným Ézavom. Tak ako bol Izák v tom, že požehnáva Ézava, ale bol oklamaný Jákobom, tak aj Jákob bol v tom, že...

Hriech zostáva hriechom aj vtedy, keď poslúži Božím zámerom. Boh na náš hriech „nedoplatí“. My však áno.

Tento scenár sa opakuje v živote mnohých mladých. Do manželstva vstupujú s tým, že si obrazne povedané berú Ráchel. Neskôr však zistia, že si vzali „Leu“, tú, alebo toho, koho nechceli.

Otázka výberu životného partnera nie je len súkromnou záležitosťou. Je to aj otázka duchovného poslania. Boh i cez naše manželstvá uskutočňuje svoje plány so svojím ľudom, s cirkvou.

Urobiť Hospodina svojím Bohom zároveň znamená urobiť seba jeho sluhom. Lebo len vtedy je Boh mojím Pánom, keď ja som jeho sluhom.

Boh nie je taký veľký, že by malé veci a starosti nášho života boli pod jeho úroveň. On nie je len Bohom veľkých, ale aj malých vecí. On je Bohom všetkých vecí, veľkých aj malých.

Jákob na svojom úteku z domu prežije udalosť, ktorá ho poznačí na celý život. Ktorou začne hlboká premena jeho života. Čo je to za udalosť?

Čo si Jákob chcel podvodom uchmatnúť, dostane ako dar. Stačilo len počkať na Boží čas. Veď čo má Boh pre nás pripravené, o to nás nikto nemôže pripraviť.

Boh daruje Jákobovi zvláštny sen. To je spôsob, ktorým tu Boh komunikuje s Jákobom. Ale dôležitý nie je spôsob, ale obsah komunikácie. Nie to, čo Jákob vo sne vidí, ale čo v ňom počuje.

Človek sa s Bohom nestretne na svojich výšinách, ale na svojom dne. Tam nás Boh nachádza a tam za nami prichádza. Nie keď sme na tom najlepšie, ale keď sme na tom najhoršie.

Nad človekom, za ktorým sa zatvoria dvere rodičovského domu, sa nečakane otvorí brána neba. Ten, ktorý na dlhé roky stratí spojenie s pozemským domovom, dostane možnosť nadviazať spojenie s nebeským...

My si pamätáme ľudí podľa toho, čo urobili alebo neurobili. Ale Boh si pamätá ľudí podľa toho, či robili alebo nerobili pokánie. A Izáka si Boh pamätá ako toho, kto to pokánie robil.

Aké naivné je myslieť si, že vina sa dá „technicky“ riešiť! Že sa dá riešiť zabudnutím. Ale vina časom nezarastie trávou. Ani ju neprikryje prach zabudnutia. Nevyriešená minulosť pôjde s nami ďalej.

Ézav plače, ale aj tam, kde sa plače, si musíme dať pozor. Lebo nie je plač ako plač, ani nie sú slzy ako slzy. Sú totiž pravé a nepravé slzy. Pravé slzy sú slzy ľútosti nad hriechom. Nepravé slzy sú...

Pred otcom kľačí, kričí, prosí a plače jeho milovaný syn, ale otec sa nedá obmäkčiť. Vari Izák prestal Ézava milovať? Nie. On len začal Boha poslúchať. A poslušnosť voči Bohu u neho víťazí nad láskou...

Niekedy aj my prežijeme zdesenie zo svojich najbližších keď zistíme, čoho všetkého sú vlastne schopní. Ale to najväčšie zdesenie prežijeme až vtedy, keď zistíme, čoho všetkého sme schopní my sami...

Je dobojované. Podvod sa podaril. Podvod na slepom mužovi a otcovi. Podaril sa tým najohavnejším možným spôsobom. A korunu všetkému nasadil Jákob svojím bozkom.

Tento rozhovor otca so synom nemôžeme čítať inak ako so zatajeným dychom. Na jednej strane je starý, slepý otec. Na strane druhej chytrácky syn s poslaním vylákať od otca požehnanie. Keď Jákob vojde...

Jákob sa nebojí podviesť otca. Bojí sa len odhalenia. To by mohlo mať katastrofálne následky. A má pravdu. Hriech má vždy nežiadúce následky. Také, s akými dopredu nikdy nepočítame. A má ich bez...

Boh nie je pri svojich plánoch odkázaný na našu pomoc. Svoje záujmy si obháji a ochráni aj bez nás. Rebeka však berie do svojich rúk to, čo mala prenechať v Božích rukách. Viac dôveruje svojej...

V rodine Izáka sa rieši otázka dedičstva. Izák je rozhodnutý presadiť svoju vôľu proti Božej vôli. Aby dedičom požehnania nebol Bohom vyvolený Jákob, ale ním, Izákom, vyvolený Ézav. Na Izákovi vidíme...

Abrahámovské požehnanie by malo ísť ruka v ruke s Abrahámovským duchom, ktorý Ézavovi úplne chýba. Napriek tomu Izák neváha zveriť tie najvyššie hodnoty do jeho rúk. Až taká je jeho zaslepenosť. Až...

Na Izákovi vidíme, že cesta od poznania Božej vôle k jej poslušnosti je niekedy veľmi dlhá a ťažká. Izák sa totiž rozhodne, že dedičom požehnania nebude Bohom vyvolený Jákob, ale ním, Izákom...

Izák s Rebekou sa chytili do pasce, do ktorej sa rodičia chytajú znovu a znovu. Miesto toho, aby nás deti ešte viac spojili, neraz nás rozdelia, keď sa jeden rodič upne na jedno dieťa a druhý zas na...

Podobne ako Izák aj my sme viac ohrození v hojnosti ako v chudobe. Viac nám ublížia úspechy ako neúspechy. To, keď sa nám „v cudzine“ darí, ako keď sa nedarí. Neúspechy nás pokoria a vedú k väčšej...

Ďalšia repríza! Ten istý príbeh strachu a klamstva, ktorý sme videli v živote otca, vidíme aj v živote syna. Izák kráča v stopách svojho otca. Ale kráča nielen v tom dobrom, ale aj v zlom. Otec...

Podobne ako jeho otec aj Izák zistí, že byť tam, kde nás Boh chce mať, ešte neznamená byť ušetrený ťažkostí. V zasľúbenej zemi nastane hlad a Izák zrazu stojí uprostred vážneho existenčného zápasu...

Niekedy si ako rodičia prajeme, aby naše deti to mali v živote ľahšie ako my. Aby boli ušetrené starostí a trápení, ktorými sme my prechádzali. Ale ak raz majú mať deti podobné skúsenosti s Bohom ako...

Ézav je v skutočnosti veľmi moderný človek, ktorý žije len pre prítomnosť. Len pre danú chvíľu. Rýchlo sa najesť, rýchlo sa zabaviť, rýchlo zaplniť prázdnotu. Veď život je len jeden, treba si rýchlo...

Pohotovosť, s akou dokáže Jákob využiť príležitosť pre seba, je obdivuhodná. To je pohotovosť človeka, ktorý má celý čas pred očami svoj cieľ, sleduje svoje záujmy a svoj prospech. Horí nedočkavosťou...

Izák miluje Ézava, lebo miluje divinu. A prečo Rebeka miluje Jákoba? Matka je v pokušení milovať to dieťa, ktoré treba viac chrániť. Ktoré je prítulnejšie, milšie. A tým je Jákob.

Budúcej matke Boh zjaví budúcnosť jej detí. Z dvojičiek, ktoré nosí pod srdcom, vzídu dva národy. O nich bude platiť, že väčší bude slúžiť menšiemu. Rebeka sa dozvie, že Boh si ešte pred narodením...

Rebekinu neplodnosť Boh použije na to, aby Izáka vyburcoval k modlitebnému zápasu. Aby ho tak vtiahol do osobného vzťahu viery s Ním. Teraz si Boh použije Rebekino tehotenstvo, aby aj ju vyburcoval...

Ako sa viera otca stane aj vierou syna? Ako sa Izák stane človekom, ktorý nežije len z viery otca a z duchovnej tradície, ale žije svoj vlastný, osobný život viery?

Z duchovného hľadiska mal málokto takú dobrú štartovaciu čiaru do života ako Izák. Veď sa narodil do rodiny otca všetkých veriacich. Jeho otec Abrahám prežil jeden z najbohatších životov viery...

Kto tu žije ako cudzinec, smrť bude pre neho návratom z cudziny domov. Tak ako bola pre Abraháma. Zasľúbená zem bola totiž iba symbolom inej zeme, iného domova, do ktorého Abrahám putoval.

Keď sa niečo týka dvoch strán, tak Boh neukáže niečo jednej strane bez toho, aby to neukázal aj druhej strane. A práve o to ide pri stretnutí sluhu s rodinou Rebeky. Jemu je už všetko jasné. On vie...

Je ťažké nájsť si ženu pre seba a nie to ešte pre druhého! Práve takouto úlohou Abrahám poverí svojho sluhu. Má ísť skoro tisíc kilometrov, nájsť to pravé dievča, ktoré bude ochotné opustiť rodičov...

Abrahám rieši otázku lásky z pozície viery. On chce zostať verný Božiemu povolaniu, ktorým Boh povolal jeho aj jeho potomstvo. Nič nestratí ten, kto v otázke manželstva vieru povýši nad lásku. Kto si...

Čo povedať nad hrobom Sáry? Ako si ju máme pamätať? Tak, ako si ju pamätá Boh. On si ju pamätá ako ženu viery.

Keď sa pozrieme na Abrahámov život, zistíme, že sa musel stále niečoho pre Boha vzdávať. A na vrchu Mórija Abrahámova cesta vzdávania sa a sebaobetovania dosiahla svoj vrchol v obeti Izáka. A práve...

Tak ako sa Abrahám na vrchu Mórija dozvedá, že život jeho syna bol ušetrený vďaka baránkovi, ktorého zástupne obetoval za Izáka, tak sa my na vrchu Golgota dozvedáme, že náš život bol ušetrený vďaka...

Dráma vrcholí. Abrahám stavia oltár, na ktorom má zomrieť jeho syn. Ale nielen syn, aj otec spolu s ním. Lebo synova smrť bude aj otcova smrť. Veď v Izákovi Abrahám obetuje Bohu sám seba.

Na začiatku celého príbehu nás udivil Boží rozkaz Abrahámovi, aby obetoval svojho syna. Boh svojou požiadavkou ukazuje jemu aj nám, že On je Boh, ktorý si žiada celého človeka. Boh si robí absolútny...

Abrahám bol z lásky k Bohu ochotný obetovať svojho syna. Ale Boh bol z lásky k nám ochotný obetovať svojho Syna! Izáka priviedla na vrch Mórija Abrahámova láska k Bohu. Krista priviedla na vrch...

Cesty na vrch Mórija sú vždy osamelé cesty. Preto sa Abrahám pred cestou neradí so svojou ženou Sárou, lebo sú rozhodnutia, ktoré musíme urobiť sami a kde nás ani milované osoby nesmú zdržať. Veď...

Čím viac sa Abrahám blížil k vrchu Mórija, tým to bolo ťažšie. Koľkí aj vykročili na svoju obetnú cestu, ale na vrch Mórija nedošli. Ich odhodlanie vydržať so svojou poslušnosťou až do konca časom...

Naša viera je vždy skúšaná vtedy, keď nerozumieme Bohu, čo s nami robí a prečo to robí. Navyše keď všetko to, čo robí, protirečí všetkému tomu, čo o Ňom vieme. Vtedy sa nás Boh pýta, či sme ochotní...

Abrahám má obetovať to, čo je jeho srdcu najdrahšie. Kedy sa ukáže, čo je nášmu srdcu najdrahšie? Vtedy, keď Boh položí svoju ruku na poklad nášho srdca a povie: Daj mi to, obetuj, zriekni sa toho...

Abrahám spojil sadenie stromov so vzývaním Hospodina, ako keby to bola jedna a tá istá činnosť. Toto je to, čo nazývame bohoslužbou všedného dňa. Vtedy všetko to, čo robíme, je vzývaním Boha.

Abrahámovi sa stala krivda a on až doteraz o nej mlčí. Prečo? Pretože s kým je Boh, ten dokáže zniesť aj krivdu. To je tiež dôkaz, že Boh je s ním vo všetkom.

My máme žiť tak, aby sme dostali dobré svedectvo od okolitého sveta. Aby to, čo si ľudia prečítajú z nášho života, svedčilo o Božej prítomnosti v našom živote. Kedy však platí, že Boh je s nami vo...

Keď stojíme s prázdnym mechom na púšti nášho života, Boh aj tam počuje. A práve tam otvára naše oči pre nevysychajúci prameň svojej milosti.

Neraz aj v našom živote žijú vedľa seba Izák a Izmael. Aj my musíme niekedy jesť trpké ovocie stromu, ktorý sme zasadili bez Boha. Potom aj nám radosť z toho, čo nám Boh požehnal, kalí bolesť z toho...

Pre všetko, čo Boh koná, musí dozrieť čas. Preto nás Boh nechá čakať. Tým vytvára priestor pre to, aby naša viera rástla. Aby sme Mu dôverovali aj vtedy, keď ľudsky videné už niet nádeje. Preto nás...

Boh aj pri nás musí veľakrát počkať, kým spoznáme, že to, čo sme celé roky považovali za nevinné, je v skutočnosti prevrátené. Pri Abrahámovi to Bohu trvalo dvadsaťpäť rokov. Ktovie, koľko rokov to...

Je smutné, keď nám svet musí povedať, čo sme mali, alebo nemali urobiť. Niekedy nás ľudia sveta prevýšia a zahanbia svojou mravnou výškou. Nám vtedy nezostáva nič iné len sklopiť oči od hanby.

Ó, tá Božia vernosť! Kde by bol Abrahám bez nej!? Kde by sme boli bez nej my!? Minulosť sa opakuje nielen v prípade Abraháma, ale aj v prípade Boha. Nielen Abrahám opäť zlyháva, ale aj Boh opäť...

Ani naše obrátenie neodstráni zo dňa na deň naše spôsoby jednania a reakcie, ktoré sú v nás silno zafixované. Aj po rokoch života s Bohom v nás dlho prežívajú aj kvôli tomu, že často na nich nevidíme...

Posledný pohľad, ktorý Biblia venuje Lótovi, ponúka obraz vonkajšieho i vnútorného stroskotania. Koľkí aj dnes sú navonok úspešní voči svetu, ale voči nebu a večnosti sú podobnými stroskotancami ako...

Boží súd je spravodlivý tak, ako je Boh spravodlivý. Každý dostane to, čo si zaslúži. To je princíp spravodlivosti. Ale tento istý Boh je aj milostivý. Spomenie si na Abraháma a zachráni Lóta.

Dívame sa na koniec Lótovho raja na zemi. To, čo tak dlho a usilovne budoval, končí v daždi síry a popola. Na rozdiel od Abraháma uveril ilúzii, že v tomto svete človek môže nájsť svoj pozemský raj...

Ešte nikdy nevyzeral útek pre záchranu života tak tragikomicky ako v prípade Lóta! Anjeli na neho naliehajú, aby sa zachránil, ale on váha. Práve druhých varoval pred zničením mesta a zrazu sám nie...

Keď nedovolil Bohu, aby mal vplyv na jeho život, potom ani jeho život nemal vplyv na druhých. Lót stratil morálne právo „kázať“ druhým. Tak dopadne človek, ktorý má byť Božím poslom vo svojom okolí...

Lót, ktorý mal byť svedomím Sodomy, sa ním nestal. Lebo kto stratí svoju oddelenosť od sveta, stratí aj svoje poslanie pre svet. Nemôžeme byť svetlom v tme, keď tá tma je aj v nás.

Abrahám končí pri desiatich spravodlivých, ale Boh ide oveľa ďalej. On je pre jedného spravodlivého ochotný odpustiť celému svetu. Nie Abrahám so svojimi desiatimi spravodlivými, ale Boh so svojím...

Nie je to Abrahám, ktorý uprosí Boha, aby posunul hranicu svojho odpustenia. Je to Boh, ktorý svojím opakovaným sľubom odpustenia dodáva Abrahámovi odvahu pokračovať v prosbách ďalej. Čím viac klesá...

Niektorí ľudia obviňujú Boha z nespravodlivosti a dožadujú sa od Neho spravodlivosti. Ale to je to posledné, čo by sme mali chcieť od Boha pre seba. Lebo v tom prípade by s každým z nás jednal tak...

Znakom Božích priateľov je záujem o záchranu druhých. Boh ho prebudí tým, že ich zasvätí do svojich plánov. Tak sa Boží záujem stáva ich záujmom. Lebo On je Bohom, ktorý nemá záľubu v smrti hriešnika.

Ťažko sa verí vtedy, keď žiadnu nádej nevidíme. Ale skutočná viera v Boha a v Božie možnosti sa rodí tam, kde umiera naša viera v seba a v ľudské možnosti. Preto Boh prichádza až vtedy, keď z pohľadu...

Na Abrahámovej pohostinnosti vidíme krásnu ukážku praktickej bohoslužby, bohoslužby všedného dňa. Nemá nič pripravené a predsa je pripravený. Ako byť pripravený, aj keď človek nemá nič pripravené?

Ak Božia prítomnosť nie je viazaná na oltár, na bohoslužobný priestor, potom ani naša bohoslužba nemôže byť viazaná na oltár. Ak Boh prichádza za nami do nášho „stanu“, kde žijeme svoj každodenný...

Keď Boh dáva, nedáva len svoje. On dáva aj seba. Nedáva len svoje dary, dáva seba ako Darcu. Viac ako seba samého nám Boh nemôže dať. A práve to je to, čo nám dáva, nielen Abrahámovi, ale aj nám.

Každý z nás má svoje staré i nové meno. Každý z nás je Abrámom i Abrahámom, Sárajou i Sárou, Šimonom i Petrom. Aj pri nás však  ide o to, aby sme sa viac a viac stávali ľuďmi nového mena. Ľuďmi...

My sa nemôžeme oprieť o svoj vzťah k Bohu, lebo ten je nespoľahlivý. Ale môžeme sa oprieť o Boží vzťah k nám. Ten je spoľahlivý, verný, nemenný tak, ako je jeho zmluva spoľahlivá, nezrušiteľná...

Božie riešenia zamotaných klbiek ľudských životov nikdy nie sú okamžité a lacné. Nepôjde to bez návratu, bez pokory, bez pokánia. Ale práve vtedy prežijeme, že kde my končíme, Boh začína. On...

Neznesiteľnosť utrpenia nie je v samotnom utrpení, ale v jeho nezmyselnosti. Ak utrpenie má zmysel, stáva sa znesiteľným. Preto je Hagar schopná vrátiť sa a opäť zaujať miesto otrokyne. Okolnosti sa...

Boh rieši naše problémy tým, že mení naše srdce. Možno sa nič nezmení na okolnostiach nášho života. Možno sa ani tí druhí v ničom nezmenia. Ale keď sa začne meniť naše srdce, začnú sa riešiť aj naše...

V Abrámovej rodine vzniklo dokonale zamotané klbko ľudsky neriešiteľných vzťahov. Kto je schopný ho rozmotať? Nikto z tých, kvôli ktorým sa to všetko zamotalo.  Preto do celej situácie vstupuje  Boh.

Každý pokus ísť na červenú, keď svieti Božie stop, čakaj, dôveruj, vedie k haváriám. Chceme si pomôcť, no život si ešte viac skomplikujeme. Jednu bolesť obídeme a do druhej, ešte väčšej upadneme.

V živote môžeme všeličo urýchliť. V duchovnom živote však nemôžeme urýchliť nič. Najmä nie naplnenie Božích sľubov. Boh má pre svoje riešenia v našom živote určený aj svoj čas.  To je lekcia, ktorú...

Nie je to Abrám, ktorý dáva Bohu svoj sľub. Je to Boh, ktorý dáva Abrámovi svoj sľub. Boh Abrahámov sľub nepotreboval. Abrám ten Boží áno. Veď náš vzťah s Bohom nie je založený na našich sľuboch...

Čakanie je jedna z najťažších úloh, ktorú nám Boh tu na zemi pridelí. My čakáme na Neho a miesto Neho prilietajú dravé vtáky v podobe vtieravých, spochybňujúcich  myšlienok. Má ešte význam čakať?

Abrám sa spoľahol na Boha, ktorý je verný aj mocný, ktorý chce aj môže. A Boh mu jeho vieru počítal za spravodlivosť. Vierou, ktorá sa vo svojej bezmocnosti a slabosti s dôverou chytila Boha a jeho...

Jedna z najťažších vecí v živote viery je čakanie. Ľahšie sa koná vo viere ako čaká vo viere. Kráčať cestou viery však znamená byť „odsúdený“ na čakanie. Lebo Božie sľuby sú určené najmä pre...

Pravá viera má aj svoje otázky a otázniky, má aj svoje pochybnosti a zápasy. Len ten, kto verí, môže aj pochybovať, lebo má o čom. Kto neverí, pochybovať nemôže, lebo nemá o čom.

Ťažisko nášho života s Bohom nie je v tom, čo nám dá, ale v tom, čím pre nás je. Nie je to o daroch, ale o Darcovi. Preto už dopredu Boh hovorí: Abrám, viac ako samého seba ti nemôžem dať. A práve to...

Požehnanie neba robí Abráma nezávislým a slobodným od požehnania sveta. Kráľ Sodomy nebude môcť povedať: Pozrite sa, čo som ja urobil pre Abráma. Abrám však bude môcť povedať: Pozrite sa, čo Boh...

V pätách každého úspechu sa zakráda pokušenie pýchy. Preto  je vždy viac tých, ktorí obstoja v súžení, ako tých, ktorí obstoja v úspechu. Súženie formuje charakter človeka. Ale úspech často...

Lót stratil svoju oddelenosť od sveta, a preto stratil aj svoje poslanie pre svet. Abrám zostal oddelený od sveta a tým si zachoval svoje poslanie pre svet – byť požehnaním.

Aké je rozhodnutie v prítomnosti, také bude ovocie v budúcnosti. Aká je naša voľba dnes, také budú dôsledky zajtra. Nemôžeme robiť zlé rozhodnutia a čakať, že budeme žať dobré ovocie.

Abrám robí veľký krok viery: Čo Boh vyberie pre mňa, bude určite lepšie ako to, čo si pre seba vyberiem ja sám. Čo má Boh pre mňa pripravené, o to ma nikto nemôže pripraviť.

Lót sa v dôsledku svojej voľby dostáva do blízkosti Sodomy. Netuší, že nad Sodomou sa sťahujú mračná Božieho súdu. A že s voľbou Sodomy si vybral aj jej údel.

Kto je Lót? Telesne je Abrámov synovec. A duchovne? To sa ukáže práve teraz. Lebo v živote každého človeka raz udrie hodina pravdy, keď sa ukáže, kto je kto. A tá hodina pravdy často udrie práve...

Ak sme sa pýtali, prečo Boh dovolil Abrámovi vrátiť sa z Egypta s tým, čo nečestne nadobudol, tu máme odpoveď. Boh mu to ponechal, aby na vzťahu k majetku preveril opravdivosť jeho pokánia. A práve...

Medzi Abrámom a Lótom a ich pastiermi vzniká spor. To je ten odveký spor o to, čo je moje a čo tvoje. Spor, v ktorom neraz brat nepozná brata. Dejiny mnohých rodín sú zaťažené vleklými spormi...

Abrám si užíva bohatstvo Egypta a faraón si zatiaľ užíva s jeho ženou Sáraj vo svojom háreme. Takto teda vyzerá otec všetkých veriacich. Čo na to Boh? Musí predsa zasiahnuť a prísne zúčtovať...

Keď sa nám darí, ešte to nemusí byť Božie požehnanie. Keď sa nám darí bez Boha, vtedy je jasné, kto za tým „požehnaním“ stojí. Nie je nič horšie, ako keď sa nám darí bez Boha. Preto ak sme úspešní...

Otázka, ktorú Abrám riešil, je otázka, ktorú neraz riešime aj my. Je to otázka: Ako obstáť medzi ľuďmi tohto sveta? Abrám vie, že ide medzi pokrivených ľudí. Ak chce medzi nimi prežiť, musí sa aj sám...

Abrám neprestáva veriť v Boha, ale prestáva veriť Bohu. Vtedy sa však stávame ľuďmi dvoch vier. Jedna je viera v Boha, druhá je viera v seba. Jednou vierou veríme v nedeľu, druhou vierou veríme cez...

Čím hlbšie zrastieme s pozemskou existenciou, tým ťažšie sa nám bude odchádzať. Náš životný štýl neraz prezrádza, či žijeme ako pútnici na ceste k lepšiemu domovu alebo ako tí, ktorí nič lepšie ako...

Nič iné nerozdúcha pahrebu na tvojom vyhasnutom oltári len večný plameň ohňa, ktorý horí na Božom oltári. Lebo oheň sa zapaľuje od ohňa. Oheň lásky na tvojom oltári sa zapáli jedine od ohňa lásky...

Boh sa nezjaví Abrámovi vtedy, keď Abrám postaví oltár a obetuje Bohu. Abrám postaví oltár vtedy, keď sa mu zjaví Boh. Božie zjavenia nie sú odpoveďou na Abrámovu zbožnosť, ale Abrámova zbožnosť je...

Každý deň vstávame, aby sme sa znovu ponorili do vôd našich všedných, každodenných úloh a povinností. Ale ak sa nemáme v týchto vodách utopiť, musíme sa pravidelne vynárať nad hladinu, aby sme sa...

Viera žije zo slova, sýti sa slovom, opiera sa o slovo. Bez slova viera nemá na čom stavať, o čo sa oprieť, na čo sa spoľahnúť. Bez slova viera nie je vierou, ale len náboženským blúznením.

Keď Boh vezme život človeka do svojich rúk, človek sa nestane len nositeľom požehnania, ale aj nástrojom, kanálom požehnania. Požehnám ťa a budeš požehnaním.

Aj preto sa Abrám volá otcom všetkých veriacich, lebo cesta, ktorou šiel on, je tá istá cesta, ktorou máme ísť aj my, jeho duchovné deti.

Vykročiť na cestu viery znamená pustiť z rúk, čo raz aj tak stratíme a chytiť sa toho, o čo nikdy neprídeme. Znamená to prenášať ťažisko svojej dôvery z vecí tohto sveta na toho, ktorý aj nás povolal.

Abrám sa ako otec všetkých veriacich stal prototypom veriaceho človeka. Od neho sa môžeme učiť, čo znamená byť človekom viery a kráčať cestou viery.

Ak na začiatku Biblie vidíme ľudský projekt, stavbu mesta s vežou, na konci Biblie vidíme Boží projekt, Božie mesto, cirkev Ježiša Krista a Boha uprostred nej.

Kristus nás prizýva k svojmu projektu, k budovaniu svojej cirkvi. Všetky ľudské projekty raz ľahnú popolom. Pretrvá len ten Boží.

Ľudský projekt smeruje zdola nahor, v ktorom sa človek chce stať bohom. Boží projekt smeruje zhora nadol, v ktorom sa Boh stane človekom. Boh, ktorý tu zostúpil, aby na čas prekazil ľudský projekt...

Človek tu využíva Bohom dané schopnosti, aby vybudoval spoločnosť, v ktorej bude Boh zbytočný. V ktorej pre Neho nebude miesto. Lebo jeho miesto zaujme človek.

Hriech jednotlivca je pre spoločnosť menej nebezpečný ako skupinové zlo. A dejiny ľudstva sú toho výrečným dôkazom. Boh to veľmi dobre vie. Vedel to už pri stavbe babylonskej veže.

Človek vyhnaný z raja stále v sebe nosí túžbu po stratenom raji. Človek sa znovu a znovu pokúša stať sa strojcom vlastného šťastia. Vybudovať raj na zemi, ale bez Boha.

Ľudia chcú vyliečiť svoj strach a obavy z rozptýlenia stavbou veže, ktorá ich bude spájať, zjednocovať. To je paradox aj dnešného človeka. Na jednej strane pýcha z úžasných objavov a technických...

Jedno z najbolestivejších rozdelení v živote je práve rozdelenie medzi rodičmi a deťmi. A jediný spôsob, ako tomu zabrániť je ten, keď sa rodičia a deti stretnú nie ako víťazi a porazení, ale ako...

Nie je napísané, akých rodičov si máme ctiť, ale ktorých. Nie úcty hodných, ale svojich. Šém a Jefet sa aj bez tohto prikázania zachovali podľa neho. Uctili si otca vo chvíli, keď ten bol...

Deti chcú mať vo svojich rodičoch hrdinov, vo všetkom dokonalých ľudí, na ktorých môžu byť vždy hrdé. Ku ktorým vždy môžu vzhliadať s obdivom. Keď zistia, že takými nie sú, len ťažko sa vyrovnávajú...

Je možné zaobchádzať so špinou bez toho, aby sa ňou človek sám zašpinil. Šém a Jefet sú príkladom toho, že človek sa môže stretnúť s hriechom druhého bez toho, aby sa ním i sám znečistil.

Chám nemohol za to, že sa stal svedkom otcovho hanebného zlyhania. Mohol však za to, ako na to zareagoval. Ako naložil so zlyhaním otca.

Akonáhle sa pri niektorej biblickej postave objaví svätožiara, Biblia okamžite zasiahne a strhne jej svätožiaru z hlavy. Tak ako ju tu strhne Noachovi.

Dúha na oblohe je ako luk, ktorý je zavesený, odložený na znamenie, že nepriateľstvo je ukončené, nebezpečenstvo je zažehnané. Lebo Boh zavesil svoju zbraň na „klinec“. Uzavrel mierovú zmluvu...

Zmluva, ktorú Boh uzavrie s Noachom a jeho rodinou, je Boží jednostranný dar človeku. Boh touto zmluvou prehlási človeka za svojho zmluvného partnera.

Život na zemi sa stáva životom porušených ľudských bytostí v porušenom svete. A nikde tá porušenosť nie je taká viditeľná ako práve vo vzťahu človeka k človeku.

Do ríše zvierat vstúpi strach, lebo človek vládca sa stane obávaným vládcom. Dopúšťa sa násilia na živých tvoroch. Preto v stvorenom svete vládne atmosféra strachu. Preto zvieratá utekajú pred...

Noach obeťou rieši svoj hriech, zmierenie s Bohom. Boh však aj pre náš hriech pripraví riešenie. Tým riešením bude tiež obeť, ale obeť z Božej strany.

Vírus hriechu je odolný aj voči takému drastickému zásahu, akým bola potopa. Tá bola súdom nad hriechom, ale nie riešením hriechu. Po potope sa nič nezmenilo. Srdce človeka naďalej zostalo porušené...

Obeť má len vtedy význam, keď v nej dávam Bohu seba. Kto dáva Bohu len svoje, aby nemusel dať seba, je ako Kain, ktorého obeť Boh neprijal. Noachovu obeť však Boh prijíma.

Vo vzťahu k Božiemu času sa neraz dopúšťame dvoch chýb. Buď sme netrpezliví, keď nám Boh povie: Čakaj! Alebo sme neposlušní, keď nám Boh povie: Choď!

Boh je tu od začiatku až do konca pri diele spásy. A inak to ani nemôže byť. Lebo spasenie je od začiatku až do konca Božie dielo.

Mnohé veci, ktoré kresťan robí v prítomnosti, sú investíciou do budúcnosti. Lebo je to budúcnosť, ktorá dáva zmysel nášmu životu v prítomnosti. Zmysel našej láske, službe, našej obeti...

Ani Noach nie je ušetrený sklamania počas svojho čakania. Zistí, že Boží čas je iný ako ten jeho. Že na ten Boží si ešte musí počkať.

Aj v našom živote sú obdobia, podobne ako v Noachovom, keď Boh od nás nechce nič iné, len aby sme očakávali na Neho, na jeho čas. To sú chvíle, keď vlastne ani nič iné robiť nemôžeme.

Dnes ľudstvo nejde v ústrety potope. Ide v ústrety niečomu oveľa strašnejšiemu, ako je potopa. Ide v ústrety poslednému dňu ľudských dejín, ktorý bude dňom posledného súdu.

Noach nie je v bezpečí preto, že je v korábe. Ale koráb je v bezpečí preto, že je v Božej ruke. Koráb je prostriedkom záchrany, ale Noachovou nádejou na záchranu nie je koráb, ale Boh.

Po stavbe korábu nasleduje vstup do korábu. Ak stavba bola veľkým krokom viery, ešte väčším bol vstup do korábu.

Boh teda nerobí za Noacha to, čo môže urobiť Noach. Nepostaví pre neho koráb. A Noach sa nepokúša robiť to, čo môže urobiť jedine Boh. Priviesť zvieratá do korábu.

Ak nemôžem svoju vieru v Boha preukázať viditeľnou, priam hmatateľnou poslušnosťou Bohu, tak v skutočnosti neverím. Len klamem sám seba.

Stavba korábu zmenila nielen Noachov pohľad na svet, ale aj pohľad okolitého sveta na Noacha. Byť Božím človekom znamená byť ochotný stať sa bláznom v očiach ľudí.

Boh chce mať z nás staviteľov korábu v dnešnom svete. Toho korábu, v ktorom je okrem nás dosť miesta aj pre iných. V ktorom je pre nich záchrana.

Zmluva medzi Bohom a človekom nie je dvojstranná dohoda. Lebo človek nie je rovnocenný partner Bohu. Nemá Bohu čo ponúknuť. Je to jednostranný Boží dar človeku, daný z milosti.

Potopa sa stala záhubou ľudstva i jeho záchranou. Koncom aj novým začiatkom. Súdom aj milosťou. Pretože Boh má srdce.

Pravá zbožnosť je merateľná praktickým, každodenným životom medzi ľuďmi tohto sveta. Noach je človek, ktorý pláva proti prúdu porušenosti a skazenosti svojej doby. Preto sa vody potopy nestanú pre...

Potopa sa stane nielen koncom, ale aj novým začiatkom. Nielen hrobom ľudstva, ale aj kolískou nového ľudstva.

Aj Boh je zraniteľný. Aj On má svoju Achillovu pätu. Boh je práve preto zraniteľný, lebo je Láska. Kto miluje, je zraniteľný. Riskuje, že jeho láska nebude opätovaná.

Ak chceme zmeniť človeka, musíme zmeniť jeho srdce. Práve o tom je kresťanstvo. Je o Kristovi, ktorý premieňa srdce človeka.

Toto je Božia diagnóza nášho srdca. Svet je porušený, lebo človek je porušený. A človek je porušený, lebo jeho srdce je zlé.

Čo prežívali ľudia na úsvite civilizácie? Presne to, čo my. Život bol pre nich rovnako bremenom ako pre nás dnes. A uprostred svojej námahy a trápenia čakali na potešenie a na odpočinok od svojich...

To je aj naša nádej. Nie, že nás raz nebude, ale že si nás Boh vezme. Nie, že odídeme ktovie kam, ale že Boh si nás vezme k sebe. Lebo kto chodí s Bohom, odíde k Bohu.

Najdôležitejšie nie je to, či je Boh so mnou, či je na mojej strane, ale či som ja s Bohom, či som na jeho strane. Lebo len vtedy bude aj On so mnou.

Kto sa narodil, musí aj zomrieť. To je zvesť Adamovho rodokmeňa. Aj nášho.

Šét so svojím rodom predstavuje alternatívu ku Kainovi a jeho rodu, ktorá nás upozorňuje na to, že nestačí len budovať mesto, pestovať kultúru a vytvárať civilizačné hodnoty. Ale že v prvom rade...

Kain so svojím mestom zahynul a Božie dielo, Božie spasenie šlo ďalej cez Šétovu líniu. Budúcnosť vždy patrila a bude patriť tým, ktorí žijú v spojení s nebom.

Civilizačný pokrok neprináša so sebou aj mravný pokrok. Človek sa nestáva lepším a mravnejším tým, keď sa stane vzdelanejším, kultúrnejším a civilizovanejším.

Boh pôvodne postavil človeka do záhrady. Človek bez Boha však buduje mesto. Buduje vlastnú alternatívu raja.

Keď vidíme Kaina v zemi Nód, tak vidíme presný obraz dnešného človeka v dnešnom svete. Je to človek bez Boha, bez domova a bez pokoja.

Kto neprizná vinu a odmietne činiť pokánie, tomu nezostane nič iné iba sa skrývať pred Bohom, utekať pred tvárou svojho Sudcu.

Kain je obraz moderného človeka, ktorý je vykorenený z pôdy, do ktorej bol pôvodne Bohom zasadený. Preto sa snaží zapustiť korene v tomto svete. Nájsť náhradný domov po tom, čo stratil svoj domov...

Za bránami raja došlo k sociálnemu pádu človeka, ktorý  sa chcel zbaviť svojho blížneho, brata. Človeku najprv prekážal Boh. Potom mu začal prekážať i jeho blížny.

Ábelova krv volá po pomste,  po spravodlivom treste pre vinného. Ježišova krv však volá po milosti a odpustení. A hlas Ježišovej krvi je ten najmocnejší hlas, ktorý umlčí všetky iné hlasy, ktoré...

Boh cíti s ukrivdenými, trpí s trpiacimi a preto sa postará, aby nič nezostalo prehliadnuté a nič nezostalo nepotrestané.

Hriech je šelma, ktorá nepozná zľutovanie. Keď ju vpustíme dnu, výsledkom je ničivá spúšť v našom živote aj v živote našich blížnych.

Svet, ktorý odmieta Boha, vždy bude odmietať, ba až nenávidieť Božích ľudí. Ábel sa stáva prvým martýrom v dejinách.

Prvý hriech človeka bol hriechom proti Bohu. Druhý hriech človeka je hriech proti bratovi.

Je na človeku, čo urobí. Hriech síce striehne na nás za dverami, ale od nás záleží, či tie dvere otvoríme, alebo nie. Lebo kľučka je len z jednej strany, z tej našej.

Už to nie je had, už je to srdce človeka, ktoré je nakazené vírusom hriechu. Hriech už vychádza z vnútra ľudského srdca ako temná túžba, ako žiadostivosť, ktorá chce ovládnuť človeka.

Dve obete a dvaja obetujúci. V čom je základný rozdiel medzi nimi? Je to rozdiel v obetiach či v obetujúcich? Niektorí poukazujú na rozdiel v obetiach. Ale text nedáva dôraz na rozdiel v obetiach...

Kain nehľadá Boha kvôli Bohu samotnému. On Ho hľadá kvôli tomu, čo Mu Boh môže dať. Hľadá Ho kvôli jeho požehnaniu. Ide mu o úspech, o požehnanie úrody.

Obeť tak v Biblii nie je darom človeka Bohu, ale Božím darom pre človeka. Vďaka nej mal človek prístup k Bohu. Obeť bola prostriedkom, skrze ktorý hriešny človek mohol mať spoločenstvo so...

Našu nádej nikdy nesmieme spájať s deťmi, ale jedine s Bohom. Aj v cirkvi platí, že nie deti, ale Boh je naša budúcnosť.

V bráne raja už nestoja strážcovia s mečom, ale Kristus. Nie hrozba smrti, ale pozvanie ukrižovanej lásky.

Dvaja Adamovia predstavujú dva životné smery, dve životné línie. Jedna línia smeruje zdola nahor a charakterizuje ju túžba po sebapovýšení. Druhá línia smeruje zhora nadol a charakterizuje ju túžba...

Obraz anjelov s mečom pred bránami raja znamená, že žiadna ľudská cesta späť k Bohu, späť do raja, neexistuje. Aj keby sa človek rozhodol vrátiť späť a došiel by až k bráne raja, zistí hroznú...

Vzbura človeka voči Bohu tak nie je ziskom, ale stratou. Lebo odtrhnúť sa od Boha znamená odtrhnúť sa od zdroja života. Stať sa vyhnancom znamená byť vykorenený z pôdy, do ktorej nás Boh pôvodne...

Človek, ktorý žije za bránami raja, preč od Boha a oddelený od Boha, žije život duchovnej smrti. A to ešte skôr, ako príde jeho telesná smrť.

Boh už na začiatku ukazuje, že jediné riešenie ľudskej viny je v zástupnej smrti. Niekto musí zomrieť, aby človek mohol žiť. Alebo opačne: Aby vinný mohol žiť, niekto nevinný musí zomrieť.

Aj my sme potomkovia Adama a Evy. Aj my nesieme v sebe obraz svojich prarodičov. To, čo platilo o nich, platí aj o nás. Tá istá túžba – byť nezávislí od Boha – ktorá našla úrodnú pôdu v srdciach...

Telesná bolesť nás upozorní na skrytú chorobu. Posiela nás k lekárovi. Tak je to aj s bolesťou v živote, o ktorej Boh hovorí človeku. Má nás upozorniť na to, že niečo nie je v poriadku.

Dôsledky hriechu sú strašné. Paradoxne však najviac zasiahli samotného Boha, ktorý ich niesol vo svojom Synovi. Na Neho dopadla kliatba, ktorá mala dopadnúť na nás.

Smrť je v skutočnosti tá najneprirodzenejšia vec v celom vesmíre. Je to nepriateľ, cudzí prvok v stvorení, votrelec, ktorý ničí všetko krásne, čisté, dobré. To, že nás na konci čaká smrť, vrhá...

V dôsledku pádu človeka je porušené aj stvorenie. Kliatba hriechu zasahuje celý stvorený svet, živý i neživý, prírodu i človeka. Človek mal byť vládcom stvorenia, ale tým, že sa vzoprel Bohu, svojmu...

Hriech vniesol do pôvodne harmonického vzťahu bolestivú nerovnováhu, sebectvo, panovačnosť, tyraniu, nesúlad, rivalitu, bolesť. A to najmä pre ženu. Do príchodu kresťanstva všetky ženy žili v...

Podobne, ako hada, aj ženu zasiahnu dôsledky hriechu práve tam, kde je najzraniteľnejšia. Zasiahnu ju v manželstve a materstve. V jej poslaní manželky a matky.

Had chcel v žene získať spojenca. Teraz mu však Boh oznámi, že v nej získal večného nepriateľa. Lebo jedného dňa sa z potomstva ženy narodí ten, kto rozdrví hadovi hlavu.

Boží súd zasiahne hada tam, kde je jeho najcitlivejšie a zároveň najzraniteľnejšie miesto a tým je jeho pýcha. Tá bude zranená najbolestivejším spôsobom a to totálnym ponížením. Ten, kto chcel byť...

Možno je najvyšší čas vystúpiť spoza stromu a povedať: Bože, vzdávam sa. Už sa viac nechcem skrývať a utekať pred Tebou. Tu stojím taký, aký som, v celej biede svojej nahoty.

Pravda je taká, že my nie sme obete. My sme páchatelia. My sme vzali a jedli, čo nám Boh zakázal. Urobili sme to dobrovoľne, s plným vedomím. Hrešili sme s otvorenými očami, keď sme sa rozhodli ísť...

Ak v záhrade Eden sa človek rozhodol presadiť svoju vôľu proti Božej vôli, tak v záhrade Getsemane  Boží Syn hovorí: Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.

My nehľadáme  Boha. Je to Boh, ktorý hľadá nás. Ani to nie sme my, ktorí nachádzame Boha. Je to Boh, ktorý nachádza nás. Lebo Boh vo svojej milosti je vždy väčší ako človek vo svojej vine.

Pokušiteľovi sa podarilo oddeliť človeka od Boha. Človek oddelený od Boha sa skrýva a uteká pred Bohom. Ale pokušiteľovi sa nepodarilo oddeliť Boha od človeka. Ako dobre že nie!

Keď sa človek previní voči Bohu, ten sa zrazu stane hrozbou pre človeka. Naša vina v nás vyvoláva nielen hanbu pred ľuďmi, ale aj strach z Boha. Vieme, že takí, akí sme, sa Bohu nemôžeme pozrieť do...

Kde niet viny, tam niet čo skrývať, ani sa niet za čo hanbiť. Ale vo chvíli, keď do ich života vstúpi vina, zrodí sa v nich aj hanba. Je to vedomie viny, ktoré v človeku vyvolá pocit hanby.

Tragédia nášho života spočíva v tom, že sme sa vychýlili z obežnej dráhy, na ktorú nás postavil Boh. A miesto toho, aby sme obiehali okolo slnka, ktorým je Boh, sa točíme okolo stredu, ktorým je naše...

Vezmite a jedzte! S tými slovami prišiel za nami had, aby nás odviedol od Boha. Vezmite a jedzte! S týmito slovami prichádza za nami ukrižovaný a vzkriesený Kristus, aby nás priviedol späť k Bohu.

Boh pozná zlo len zvonku, lebo nemá s hriechom osobnú skúsenosť. Človek však spoznal zlo z vnútra, z vlastnej skúsenosti. A so všetkými dôsledkami.

Had si svoju úlohu pokušiteľa splnil. Ale pohnúť vôľou človeka nemôže. Teraz  je to všetko na žene. Celý ďalší osud ľudstva závisí od jej rozhodnutia.

Život kresťana vo svojej podstate nie je nič iné ako prenášanie dôvery zo seba na Boha. Preto najväčší nepriateľ viery nie je nevera, ale viera v seba. A čím viac človek verí sebe, tým ťažšie je pre...

Strom poznania dobra a zla vyjadroval skutočnosť, že rozhodovanie o tom, čo je dobré a čo zlé, patrí jedine Bohu. Zakazoval človeku hrať sa na Boha vo svojom živote, určovať si pravidlá pre svoj...

Je pozoruhodné, akú taktiku používa otec lži. Najprv pripojí k Božiemu slovu otáznik. Potom nasleduje otvorený útok na Božie slovo, keď poprie jeho pravdivosť.

Nám sa zdá byť lepším ten, kto nám všetko dovolí. Preto človek verí hadovi. Ale náš najväčší nepriateľ nie je ten, kto nám i niečo zakáže, ale ten, kto nám všetko dovolí. Kto nám dovolí robiť i zlé.

Strom bol dôkazom slobody človeka, lebo mu dával možnosť voľby, možnosť slobodne sa rozhodnúť pre Boha alebo proti Bohu. Ale had z dôkazu slobody robí dôkaz neslobody. Dôkaz, že Boh človeku nedopraje...

Keď zlo otvorene vystupuje ako zlo, stráca svoju moc, lebo sa prezradí, odhalí. Keď však zlo navonok vystupuje ako dobro, vtedy sa stáva nebezpečným. Človek sa ľahšie nechá oklamať zdanlivým dobrom...

To, čo z anjela urobilo diabla, bola pýcha. Pýcha, ktorá pozná len prvú osobu jednotného čísla – ja, ja, ja. A presne s týmto pokušením pýchy teraz prichádza padlý anjel za človekom, aby ten vírus...

Všetko dobro, ktorého je človek schopný, nám pripomína, že sme boli stvorení na obraz Boha. A všetko zlo, ktorého je človek schopný, nám pripomína, že sme odpadli od Boha. Preto už nežijeme len vo...

Jednota v manželstve má aj svoj telesný rozmer, podobu sexuálneho vzťahu. Krásu a čistotu sexu môžeme spoznať len v kontexte manželskej lásky.

Manželstvo je jednota muža a ženy. Aby táto jednota mohla vzniknúť, musia byť splnené dve podmienky.

Zmyslom manželstva je spoločenstvo dvoch ľudí, muža a ženy, aby ani jeden z nich nebol sám, ale zdieľal svoj život s tým druhým. Toto spoločenstvo má byť spoločenstvom lásky. Tak ako Božia Trojica je...

Žena nie je vzatá z mužovej hlavy, aby vládla nad mužom, ani nie je vzatá z mužovej nohy, aby muž vládol nad ňou. Ale je vzatá z jeho boku, aby mu stála po boku ako jemu rovná. Je vzatá spod jeho...

Keď nad niečím prežíval obdiv, nemal ho s kým zdieľať. Keď prežíval radosť, nemal sa s kým o ňu podeliť. Nemal partnera do rozhovoru. Mohol viesť monológ sám so sebou, ale už nie dialóg s bytosťou...

Byť stvorený na Boží obraz znamená byť stvorený pre spoločenstvo, nie pre samotu. Sme stvorení ako spoločenské bytosti.

Boh nás stvoril so slobodnou vôľou, s možnosťou slobodne sa rozhodnúť. A my sme túto možnosť využili, žiaľ že na svoje zlé. Preto slová určite zomrieš nás sprevádzajú od prvej chvíle nášho života až...

rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. To nepatrí do rúk človeka. Jedine Boh má právo určiť, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nie, čo je dovolené a čo zakázané. My nemáme právo určovať...

Človek je slobodný len vtedy, keď žije v  priestore, pre ktorý bol stvorený. Keď žije v rámci Božej vôle v spoločenstve s Bohom. Keď prekročí hranice, ktoré Boh určil svojím môžeš a nemôžeš, stane sa...

Strom života symbolizuje Boha ako darcu života. Preto tento strom stojí uprostred raja, čiže v jeho strede. V strede tak nestojí človek, ale Boh. Mať prístup k stromu života znamená mať prístup...

So záhradou človek dostáva aj zodpovednosť. Veď bol poverený úlohou vládnuť a podmaniť si zem. A práca je jediný spôsob, ako môže túto úlohu a poslanie splniť. Ako však má vyzerať podmanenie a...

Boh postavil človeka do záhrady nielen pre potešenie z rajských stromov, ale aj pre prácu. Práca asi nezapadá do našej predstavy raja. Ale v Božom pláne potešenie a práca sú postavené vedľa seba...

Človek v záhrade. Tým začínajú dejiny ľudstva. Ale už v ďalšej kapitole ten istý Boh, ktorý postavil človeka do záhrady, vyhnal človeka zo záhrady. Lebo keď sa človek vzdal Boha, prišiel aj o rajskú...

Prvá kapitola dôsledne označuje Stvoriteľa sveta pojmom Boh. Druhá kapitola zas zdôrazňuje, že On je Hospodin Boh (Jahve Elohím). Prečo?

Boh nepostavil človeka do kláštora. Postavil ho do prostredia, ktoré mu malo potešenie a pôžitok prinášať a nie upierať.

Ak materiál, ktorý Boh použil pre naše telo, hovorí o kontinuite medzi človekom a ostatným stvorením, tak Boží dych života hovorí o diskontinuite medzi človekom a ostatným stvorením. Človek je...

Človek je jedno i druhé. Je prach, ktorý má pôvod v zemi. To je pokorujúce. Ale človek je aj dych života, ktorý má pôvod v Bohu. To je slávne. Telo z prachu zeme, život z Boha. Preto má tento prach...

Boh k svojmu umeleckému dielu nepriložil len svoje ruky, ale i svoje ústa. Boh je darcom života. Preto len Ten, kto život dal, ho môže i vziať. My sme si život nedali, preto si ho ani nemôžeme vziať...

Boh stvoril človeka na šiesty deň, aby človek mohol na siedmy deň vstúpiť do Božieho odpočinku a mať na ňom účasť. Sobota v Starej zmluve pripomínala dokončené dielo stvorenia. Nedeľa v Novej zmluve...

Stredobodom siedmeho dňa nie je človek, ale Boh. Ak celé stvorenstvo bolo stvorené pre človeka, človek bol stvorený pre Boha. Lebo byť stvorený na Boží obraz znamená práve toto: Byť stvorený pre Boha.

Správa o stvorení sveta nekončí šiestym dňom, stvorením človeka, ale siedmym dňom, dňom Božieho odpočinku. Humanizmus končí šiestym dňom, človekom v strede. Biblia končí siedmym dňom, Bohom v strede...

Stvoriteľ sa sám stal stvorením, stvorenou bytosťou, aby šiel na drevo kríža a zomrel za tých, ktorých sám stvoril. Tak sa Boh stvorenia skrze obeť svojho Syna stal aj Bohom spasenia.

Keď Boh raz položil svoju ruku na nás, tak ju už neodtiahne, kým jeho dielo v nás nebude hotové. Tak, ako dokončil dielo stvorenia, dokončí aj dielo spasenia pri svojich deťoch. Tak, ako bolo dielo...

Len veľmi dobrý Boh môže stvoriť veľmi dobrý svet. Preto všade, kde sa deje jeho vôľa, platí, že to bolo veľmi dobré. Ale odkedy človek povýšil svoju vôľu nad Božiu, už to neplatí. Čo bolo veľmi...

Keďže Boh žije v spoločenstve Trojice, aj človek, stvorený na Boží obraz, je stvorený ako spoločenská bytosť. Je stvorený pre osobné vzťahy s inými ľuďmi.

Človek povedal nie Božiemu obrazu v sebe. Lebo človek nechce byť Božím stvorením, ani Božím obrazom. Radšej chce byť produktom náhody, bytosťou, ktorá nemá pôvod v Bohu a preto sa nemusí ani...

Stvorenie nie je len dielom úžasnej inteligencie, múdrosti a moci. Zároveň je aj dielom nebeského Umelca. Boh je Autor všetkej krásy stvoreného sveta, lebo On má umelecké, estetické cítenie.

Boh je okrem iného aj duchovná bytosť. Preto človek stvorený na Boží obraz je tiež duchovnou bytosťou. Jedine človek má schopnosť mať vzťah s inou duchovnou bytosťou, ktorou je Boh.

Sme stvorení na Boží obraz ako morálne bytosti, ktoré majú mravné vedomie. Z toho však vyplýva, že sme aj morálne zodpovední pred Bohom za naše rozhodnutia. Za to, či sa rozhodneme pre dobro, alebo...

Čím viac kresťan používa svoj rozum a sýti svoju myseľ poznaním Boha, tým viac koná ako bytosť, ktorá bola stvorená na Boží obraz.

Naša podobnosť so Stvoriteľom nám pripomína náš pôvod. Že sme jeho stvorením, stvorení na jeho obraz. Človek radšej pripustí svoju podobu so zvieratami ako s Bohom.

Boh doteraz pri diele stvorenia nepoužil žiadnu predlohu, lebo žiadna neexistovala. Teraz vôbec po prvýkrát Boh ide urobiť niečo podľa predlohy, tej jedinej, ktorá existuje a ktorou je On sám.

Človek je stvorený na Boží obraz. Tým je jedinečný v celom stvorení. Človek síce môže klesnúť na úroveň zvieraťa, keď v sebe poprie Boží obraz. Ale zviera nikdy nemôže vystúpiť na úroveň človeka...

Doteraz Boh pracoval s mŕtvou hmotou. Z nej formoval a utváral neživé stvorenie. Teraz vôbec prvýkrát je reč o živých tvoroch.

Poznať svoj osud či budúcnosť je lákavé. Pokušenie spoznať ho za akúkoľvek cenu je veľké. Ale v Biblii je astrológia prísne zakázaná, lebo veriť hviezdam je povera. A poverčivosť je hriech. Náš osud...

Ak prvé tri dni Boh dáva tvar beztvárnej zemi, ďalšie tri dni napĺňa prázdny priestor. Ako prvý v poradí je vesmírny priestor, ktorý Boh naplní nebeskými telesami, slnkom, mesiacom a hviezdami...

Boh, ktorý pri stvorení pomenúva stvorené veci, robí tak na znamenie svojho panstva, moci a vlády nad nimi. Čo stvoril, nad tým aj vládne. Keďže všetko stvoril, nad všetkým vládne.

Preto prvé tri dni Boh formuje svet, dáva tvar beztvárnej zemi. Ďalšie tri dni napĺňa svet, dáva náplň prázdnemu priestoru. To všetko je prípravou, aby sa zem stala obývateľnou pre jej budúceho...

Medzi tým, čo sa stalo pri stvorení svetla a tým, čo sa stalo pri našom obrátení, je analógia, podobnosť. Aby človek  mohol prísť k poznaniu Krista, v jeho srdci sa musí odohrať podobný zázrak ako na...

Zo správy o stvorení sa dozvieme nielen o Autorovi stvorenia, ale aj o procese stvorenia. Boh nestvoril všetko naraz, ale postupne. Bol to proces, ktorý mal svoj začiatok, pokračovanie a svoje...

Boh svoje myšlienky, predstavy, plány a zámery zaodial do svojho slova, ktoré sa stalo nositeľom Božích myšlienok a zároveň aj vykonávateľom Božej vôle. Čo Boh chcel, to slovo vykonalo.

Rozum nestačí na plné pochopenie a vysvetlenie sveta. K tomu je potrebná viera. Preto keď ide o Boha, nie rozumom, ale vierou rozumieme a chápeme. Nie rozum informuje vieru, ale viera informuje rozum.

Pri stvorení sú otázky typu: čo sa stalo, ako sa to stalo, kedy sa to stalo, zaujímavé. Ale otázky: kto to stvoril, prečo to stvoril, sú pre náš život oveľa dôležitejšie. A práve na tieto otázky dáva...

Keď sa chcem niečo dozvedieť o stvorení, študujem knihu stvorenia a pýtam sa vedcov. Keď sa chcem dozvedieť niečo o spasení, študujem knihu zjavenia, Bibliu a pýtam sa teológov. Keďže tieto dve knihy...

Prvá veta Biblie je zároveň aj najdôležitejšou vetou Biblie. Hovorí, že svet, v ktorom žijeme, nevznikol sám od seba, ale je dielom Stvoriteľa. Zároveň tým dostávame odpoveď na tri základné otázky...

Keď dobrý Boh stojí na počiatku všetkých vecí, potom platí, že všetko dobre začína. Ale môžeme mať istotu, že raz to aj dobre skončí?

Ak platí prvá veta Biblie, potom Boh makrokozmu je aj Bohom mikrokozmu. Čo to znamená? Makrokozmos predstavuje celý obrovský vesmír. Mikrokozmos predstavuje môj malý, nepatrný život.

Prvá kapitola Biblie nie je správou očitého svedka. Je to zjavenie, ktoré pisateľ knihy Genesis dostal od Boha, Autora stvorenia. Tak ako na konci Biblie máme zjavenie, ktoré sa pozerá dopredu na...

Biblia nezačína človekom, ale Bohom. Lebo stredom vesmíru nie je človek, ale Boh. Tragédia človeka spočíva v tom, že vo svojom živote si chce vymeniť miesto s Bohom. Stvorenie si chce vymeniť miesto...

Dnes stojíme na počiatku, na počiatku nového roku. Ide o to, aby o ňom platilo to isté, čo platilo o počiatku všetkých vecí. Že na jeho počiatku bude stáť Boh. Nie my, ale Boh.